Odškodňovací zákon stále nikde. Štátu hrozia ďalšie žaloby

Ak nebude odškodňovací zákon, podáme žalobu. Po fitnescentrách sa na Európsky súd pre ľudské práva zrejme obrátia viacerí podnikatelia.

, , 13.06.2021 18:00
reštaurácia, podnikateľ, gastro Foto:
V praxi to vyzerá tak, že podnikateľom neostane nič iné, ako podať na štát žalobu.
debata (9)

Niektorí už svoje zámery podať žalobu na štát avizovali, iní o tom iba uvažujú. Aj napriek hrozbe však vláda s univerzálnym zákonom, ktorý by prevádzkam sanoval miliardové škody, otáľa.

„Je nemysliteľné, aby obchodníci znášali dlhy spôsobené uzavretím ich prevádzok na sedem zo 14 mesiacov, počas ktorých trvá pandémia,“ hovorí pre denník Pravda Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM). Podľa medializovaných informácií sa na Brusel obrátila aj sieť predajní Denim retail. Nasledovať by však mali aj ďalší. Zastupovať ich budú advokáti, respektíve jedna z advokátskych kancelárií, ktorá sa v problematike vyzná, tvrdí Krakovský. "Máme však už aj informácie, že sú niektoré subjekty zastupované aj advokátkou, ktorá Slovenskú republiku dlhé roky práve pred Európskym súdom pre ľudské práva zastupovala,“ hovorí. Žaloby podľa neho podávajú nespokojní obchodníci a žiadajú nielen kompenzáciu nákladov, ale aj výpadku tržby, čo je v konečnom dôsledku omnoho vyššia suma ako v prípade, ak by sa podnikatelia so štátom rozumne dohodli.

Skutky nikde

Vyzerá to však tak, že k tomu len tak ľahko nedôjde. Po tom, čo ešte na jeseň vláda trikrát po sebe zamietla návrh odškodňovacieho zákona z dielne ministerstva hospodárstva, dostalo sa jeho riešenie pod krídla rezortu financií. Nový minister, bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) sľuboval vlastný prevratný návrh. Toho sme sa však doteraz akosi nedočkali. Šéf rezortu financií si na sľub o univerzálnom odškodnení opäť spomenul len pri schvaľovaní navyšovania štátneho rozpočtu. Vraj potrebujeme deficit navýšiť o ďalších 3,7 miliardy eur, inak ho nebude z čoho zaplatiť.

Rozpočet nakoniec prešiel parlamentom, no zákon stále nie je na svete. Ministerstvo sa namiesto toho odvoláva na iné zdroje pomoci, ktoré môžu podnikatelia využiť, a na ktoré v novele rozpočtu mysleli. „Intenzívne sa zaoberáme možnosťami odškodnenia krízou zasiahnutých sektorov. Situáciu v súčasnosti analyzujeme. Chceme ale ubezpečiť verejnosť, že nám záleží na zdravom podnikateľskom prostredí. Aj preto sme v rámci novely zákona o štátnom rozpočte vyčlenili dokopy 629 miliónov eur na schému prvej pomoci, humanitárnu pomoc, SOS dotácie a pandemický príspevok,“ povedala hovorkyňa rezortu Michaela Lovásová.

Na veľký zázrak stále čaká aj rezort hospodárstva. "Ministerstvo hospodárstva malo, má a aj naďalej bude mať záujem, aby bol „odškodňovací“ zákon prediskutovaný, predložený a hlavne schválený. Rezort hospodárstva preto rozhodne nepovažuje otázku jeho prijatia za uzavretú. Práve naopak – považujeme ho za jeden z pilierov pomoci pre podnikateľov zasiahnutých koronakrízou,“ povedala hovorkyňa rezortu Katarína Matejková.

Eduard Heger Čítajte aj Brusel núkal eurofondy. Prečo treba meniť rozpočet?

Pomôž si sám

V praxi to ale vyzerá tak, že podnikateľom naozaj neostane nič iné, ako podať žalobu. „Sme sklamaní z deklarovaného rozhodnutia ministerstva financií, ktoré povedalo, že tento zákon už v súčasnosti nie je opodstatnený. Myslíme si, že práve naopak,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Mohol podľa neho naliať likviditu do priemyselných podnikov a pomôcť im k tomu, aby nemuseli brzdiť svoje investície a dokázali si plniť svoje záväzky, keď pominie krízová situácia. A hlavne, ak nebudú mať prostriedky, odrazí sa to na ich konkurencieschop­nosti, dodáva. Ak budú kvôli tomuto firmy podávať žaloby, neprekvapilo by ho to. „Nemám informácie o konkrétnych podnikateľských subjektoch, ale neprekvapilo by ma, keby sa viacerí touto témou zaoberali,“ dodal.

Ministerstvo spravodlivosti však zatiaľ eviduje len sťažnosti fitnescentier. „Keďže ide o prebiehajúce konanie pred medzinárodným súdnym orgánom, nie je možné bližšie sa vyjadriť k procesnej stratégii Slovenskej republiky ako žalovanej strany,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. O žiadnych ďalších sťažnostiach informácie nemá. „To neznamená, že takéto sťažnosti neboli podané, alebo že sa nimi Európsky súd nezaoberá. Žalovaným štátom však oznamuje iba tie sťažnosti, ktoré nie sú rozhodnutím samosudcu vyhlásené za neprijateľné," hovorí Bubla. Inými slovami, pokiaľ nejaká sťažnosť bola podaná a ešte ju žalovanej strane neoznámili, buď už bola odmietnutá samosudcom, alebo je stále predmetom posudzovania.

Milan Krajniak Čítajte aj Prvá pomoc by sa mohla od júla naviazať na COVID automat

Podľa Krakovského ich ale v krátkom čase pribudne množstvo. Dokonca ani kníhkupectvá ešte nevedia, či situáciu nebudú riešiť podobne. "Aktuálne nemôžem potvrdiť a ani vyvrátiť túto možnosť,“ hovorí Michal Rajter, generálny riaditel Panta Rhei. Prepad tržieb pritom na trhu s knihami nebol zanedbateľný. Podľa Rajtera prišli rádovo až o niekoľko miliónov eur. "Väčšina nákladov je pri našom type podnikania fixná a musíme ďalej platiť zamestnancov a ďalšie prevádzkové náklady,“ hovorí. Záujem o kúpu kníh v predajniach je navyše v aktuálnom období nižší, ako to bolo po minulé roky.

"K dnešnému dňu môžeme potvrdiť, že sme načerpali pomoc od štátu v oblasti nákladov na zamestnancov,“ dodáva generálny riaditel Panta Rhei. Táto pomoc však ani zďaleka nepokryla všetky personálne náklady. Aktuálne sieť kníhkupectiev pracuje na žiadostiach o dotácie na nájomné. "Všetky poskytované dotácie však nebudú postačovať na vykrytie nákladov,“ hovorí Rajter. Podľa prieskumu ISKM finančná injekcia nepokryla viac ako 30–35 percent vzniknutých nákladov. Navyše, pomoc bola smerovaná najmä zamestnancom a prenajímateľom. "Podnikateľ tak z pomoci na ostatné náklady nevidel ani euro,“ hovorí Krakovský. Ako príklad udáva Českú republiku, kde obchodníci dostali na fixné náklady aspoň niečo.

Čo mal vlastne priniesť odškodňovací zákon?

Ešte pred druhou vlnou sa začal spomínať univerzálny odškodňovací zákon. Malo ísť o spôsob, ako finančne odškodniť tých podnikateľov, ktorí z rôznych dôvodov nespadali ani do jednej z kompenzačných schém rezortu práce. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), do ktorého gescie príprava zákona spočiatku spadala, mal byť založený na kompenzácii fixných nákladov. Inými slovami, podnikatelia by si cez túto schému mohli uhrádzať výdavky, ktoré aj počas korony museli naďalej splácať, ako napríklad mobilné paušály na firemných telefónoch, lízing áut či prenájom dodávok.

Zamestnávatelia sa na zákon spoliehali, mal totiž napĺňať odporúčanie Európskej komisie o zavedení pomoci na pokrytie častí tržbami nekrytých nákladov firiem s poklesom tržieb väčším než 30 percent. Nakoniec však ani jedna jeho verzia z dielne rezortu hospodárstva neprešla vládou a v marci sa jeho príprava presunula pod ministerstvo financií. Odvtedy podnikatelia len márne čakajú.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #podnikatelia #Igor Matovič #odškodňovací zákon
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy