Jeden drahý problém sa vyrieši, nové vzniknú. Tak hodnotí súčasný návrh dôchodkovej reformy Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vládny kabinet sa totiž vo svojom programovom vyhlásení a v pláne obnovy zaviazal, že zmeny v penziách z dielne rezortu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) zvrátia zhoršujúci sa stav dlhodobej udržateľnosti systému. Ako sa však zdá, tento sľub nesplní práve pre iniciatívne nápady ministra práce.
Reforma mala podľa záväzkov vlády systém na najbližších 50 rokov zlepšiť približne o 0,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa RRZ ale Krajniakov návrh zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len zhruba z jednej polovice. Reforma síce zruší drahý dôchodkový strop, ktorý zaviedla ešte bývalá vláda na čele so Smerom-SD. Ale veľkú časť pozitívneho vplyvu tohto kroku vymažú nápady so zavedením rodičovského bonusu či individuálneho dôchodkového veku.
Ústavný zákon o dôchodkovom systéme, ktorým chce minister práce reformovať penzie, rozpočtová rada aj pripomienkovala. Jej výhrady ale neboli prijaté. „Predložené znenie ústavného zákona nemá potrebnú kvalitu pre taký dôležitý ústavný zákon, a to ani v obsahovej, ani vo formulačnej rovine,“ konštatujú analytici s tým, že zmena nerieši problémy starnúcej populácie a výrazne sťaží snahy o zlepšenie dôchodkového systému v budúcnosti.
Čítajte viac Z Ficovho blata do Krajniakovej kalužeRodičovský „bonus“ pre štátnu kasu
Ekonómovia aj štátne autority ale pozitívne hodnotia koniec súčasného dôchodkového stropu. Ten sa opäť nadviaže na strednú dĺžku života. Bolo to práve pred dvoma rokmi, keď sa pri schválení zastropovania odchodu do penzie na úrovni 64 rokov chytali rovnakí odborníci za hlavu. Tento počin bývalej vlády mal štátnu kasu dostať v najbližších rokoch do vysokých dlhov. Na stole bola aj otázka, či štát kvôli tomu v budúcnosti nebude musieť znižovať vyplácané penzie.
Nadviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života by malo udržateľnosti systému pomôcť o 1,5 percenta HDP. Tento stav bude ale do veľkej miery znížený negatívnymi vplyvmi zo zavedenia rodičovského bonusu. Podľa rozpočtovej rady na tom štát prerobí zhruba 0,7 percenta HDP, čo je v prepočte okolo 700 miliónov eur. Ďalších takmer pol miliardy eur by mali stáť zmeny výpočtu dôchodkov pre rodičov či zavedenie Krajniakovho predčasného dôchodku po 40 rokoch práce.
Tieto návrhy sa pritom do ústavy už dostali. Vlani ich minister práce pretlačil parlamentom cez pozmeňovacie návrhy k reforme súdnictva. V súčasnosti sa už pripravujú konkrétne návrhy zákonov, ktoré zrušia súčasný dôchodkový strop, zavedú takzvaný rodičovský bonus a zmenia výpočet výšky dôchodku rodičom, ktorí boli počas minulých rokov na materskej či rodičovskej dovolenke. Obdobie starostlivosti o deti totiž do veľkej miery okresáva ich budúci dôchodok.
Aké budú rozpočtové dosahy dôchodkovej reformy?
- Podľa RRZ zlepšuje predložená reforma dôchodkového systému dlhodobú udržateľnosť len o 0,5 % HDP
- Nadviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života zlepšujú uržateľnosť o 1,5 % HDP.
- Rodičovský bonus zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,7 % HDP.
- Individuálny dôchodkový strop na úrovni 40 rokov a zmeny výpočtu dôchodku rodičov zhoršujú dlhodobú udržateľnosť o 0,4 % HDP.
- Podľa RRZ naplní vláda cieľ na zlepšenie udržateľnosti približne z jednej polovice a z pohľadu prinavrátenia finančnej stability dôchodkového systému na úroveň roku 2018 by bolo zlepšenie iba približne tretinové.
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Večne problémový druhý pilier
Rozpočtová rada kritizuje aj návrhy v ústavnej novele o dôchodkoch, ktoré ešte schválené neboli. Tie budú riešiť aj dôchodkové sporenie v druhom pilieri. Podľa analytikov rozpočtovej rady v tomto prípade rezort práce nevyužil všetky možnosti na zlepšenie jeho fungovania. Napríklad úprava sporiacej fázy je podľa analytikov RRZ nedostatočná a nemusí viesť k odstráneniu jeho dlhodobých problémov. V posledných rokoch bol systém poznačený aj politickými zásahmi.
Nielen že by mohli zárobky v druhom pilieri zaostať za svojím potenciálom, no v konečnom dôsledku to podľa rozpočtovej rady bude mať negatívny vplyv aj na štátnu kasu, ktorá bude musieť slabé výplaty zo sporenia sanovať. Krajniak pri druhom pilieri navrhuje napríklad automatický vstup do sporenia hneď po tom, čo niekto začne platiť odvody. Zároveň mu však do dôchodkového veku musí zostávať ešte 30 a viac rokov práce.
Okrem toho má vzniknúť akási sporiaca stratégia šitá každému na mieru. Sporitelia si tiež budú môcť porovnávať výnosy v dôchodkových fondoch s vývojom trhov v zahraničí. Podľa rozpočtovej rady sú však návrhy nedostatočné a v kombinácii s povinným vstupom do druhého piliera sa môžu súčasné problémy nízkych výplat ešte prehĺbiť. Ľudí tiež čaká čiastočné obmedzenie jednorazového vyplatenia nasporenej sumy na dôchodok a úprava sadzby príspevkov.
Čítajte aj Krajniak ide definitívne zrušiť dôchodkový strop. Pozostalostné penzie chce zvýšiťSlovensko je najhoršie v EÚ
Celkovo je tak štátna kasa v stave vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Ak teda vládny kabinet neprijme nové opatrenia, krajinu v budúcnosti čaká výrazný rast zadlženia. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa rozpočtovej rady dosiahol k tohtoročnému máju úroveň 6,1 percenta HDP. To v praxi znamená, že pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti počas najbližších 50 rokov musí štát zvýšiť príjmy i znížiť výdavky na úrovni zhruba šesť miliárd eur.
Podľa aktuálneho hodnotenia zo strany Európskej komisie sú navyše verejné financie Slovenska v dlhodobom horizonte najmenej udržateľné spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Výrazne k tomu okrem dôchodku prispeli zmeny po roku 2018 ako minimálne a 13. dôchodky. A hoci súčasná vláda tento problém sčasti napravila zmrazením či znížením súm, rozpočtová rada odporúča prijať také zmeny, aby ich vplyv zlepšil udržateľnosť o 1,7 percenta HDP.
Už podľa súčasného návrhu dôchodkovej reformy je jasné, že vláda toto odporúčanie nedosiahne. Navyše, slovenské obyvateľstvo starne a pomaly sa začne preklápať pomer pracujúcich ľudí a tých, ktorí sú už v dôchodku. Ešte pred dvomi rokmi bol pomer obyvateľov starších ako 64 rokov na aktívnom obyvateľstve len 25,9 percenta, v roku 2070 to bude až 63,1 percenta.
Rozpočtová rada preto odporúča nastaviť systém tak, aby negatívne následky nemuseli zachraňovať budúce generácie. Vláde preto odporúča ponúknuť dôchodkovú reformu, ktorá poskytne trvalé riešenia a nestane sa premrhanou šancou na stabilizovanie peňazí, s ktorými hospodári štát.
Ako má fungovať rodičovský pilier
Základy rodičovského bonusu a nového výpočtu dôchodkov pre rodičov sa do ústavy už dostali vlani v decembri cez reformu súdnictva. Takzvaný rodičovský pilier bol návrh ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Ak jeho nápad prejde, deti budú môcť zo svojich daní a odvodov prispievať na penzie svojich rodičov. Zatiaľ nie je jasné, ako bude systém fungovať a aká bude sadzba príspevku. Podľa predbežných úvah by malo ísť o 4,75 percenta z hrubej mzdy. Človek, ktorý zarába zhruba 900 eur mesačne v hrubom, by tak prispel rodičovi sumou približne 42 eur. O toľko menej peňazí tak bude tiecť do rúk štátu či Sociálnej poisťovne. Krajniakove návrhy však rozprúdili debaty o spravodlivom nastavení. V nevýhode totiž budú tí penzisti, ktorí nemajú deti, ich potomkovia zomreli, prípadne sú ich deti nezamestnané, študujú alebo sa rozhodli odísť pracovať do zahraničia. Okrem rodičovského bonusu by sa mali rodičom meniť aj vzorce na výpočet dôchodkov. V praxi by sa im mal do penzie rok na materskej či rodičovskej dovolenke počítať tak, akoby zarábali priemernú mzdu za dané obdobie.