Štátna kasa je v zlom stave. Čaká krajinu prudký rast zadlženia?

Verejné financie sú v stave vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Ak vláda neprijme nové opatrenia, krajinu čaká prudký rast zadlženia, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

, 10.06.2021 10:00, aktualizované: 11:00
Matovič, Krajniak Foto: ,
Milan Krajniak (Sme rodina, vľavo) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
31

Slovenské verejné financie prešli za posledné roky už pred krízou výrazným zhoršením udržateľnosti, vďaka ktorému sa dostali z takzvaného pásma nízkeho rizika do pásma vysokého rizika a dnes ich treba považovať za dlhodobo neudržateľné. Aj keď k zhoršeniu udržateľnosti prispela samotná pandémia, najvýraznejšie zhoršenie zdravia verejných financií sa odohralo ešte pred pandémiou – v roku 2019. Dôvodom bolo opakované zhoršovanie deficitu v dobrých časoch a negatívne zásahy do dôchodkového systému.

Video: Tlačová konferencia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na tému – Aké sú vyhliadky verejných financií?

RRZ odvtedy upozorňuje, že verejné financie v súčasnom stave vysokého rizika nebudú schopné čeliť starnutiu obyvateľstva a z toho vyplývajúcim nákladom v dôchodkovom systéme, zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti. Zhoršujú sa aj odhady vývoja deficitu v tomto roku a výdavky navyšujú ďalšie pripravované opatrenia vlády. To sa však netýka schém štátnej pomoci. Ak by sa vláda chcela vrátiť k lepšej udržateľnosti, musel by prijať dlhodobé opatrenia v hodnote 6,3 miliardy eur.

Zuzana Čaputová Čítajte viac Matovičov rozpočet už podpísala aj prezidentka

Výdavky, príjmy a starnutie krajiny

Problém je hlavne v nastavení výdavkov a príjmov a demografickej kríze. RRZ konštatuje, že vládou cielený deficit na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do konca roku 2024 bez dôchodkovej reformy by mohol zhoršiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,5 percenta. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude automaticky, aj bez opatrení vlády, postupne zlepšovať na lepšiu úroveň s akou uvažuje vláda.

Verejné financie by tak nielen naďalej zostali v pásme najvyššieho rizika, ale riziká pre ich udržateľnosť by sa ešte zvýšili. „Dlh krajiny by sa mal do roku 2024 hýbať na úrovni 61 percent až 63 percent HPD v stave, ak vláda nebude prijímať dodatočné opatrenia. Ak nepríde prudšia tretia vlna pandémie, môže deficit dosiahnuť okolo osem percent,“ odhaduje RRZ. Rezort financií odhaduje až desať percent. Rozdiel v týchto odhadoch sú pritom dve miliardy.

„Odhad vlády považujeme za hornú hranicu na ďalšiu, prípadne silnejšiu tretiu vlnu pandémie,“ konštatuje rada s tým, že vláda by mala predstavila jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň troch percent HDP a zároveň zlepšiť udržateľnosť verejných financií bezpečne do pásma stredného rizika. Takéto zlepšenie môže dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom.

milan krajniak Čítajte viac Dôchodky fungujú stále po starom. Čo už platí a ako ich ešte Krajniak zmení?

Oživenie v roku 2022

Už v rokoch 2022 až 2024 môže slovenská ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z plánu obnovy a eurofondov. RRZ preto naďalej odporúča v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v 2022 a to na úrovni 0,5 percenta HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne jedno percento HDP.

„Európska komisia Slovensku dokonca predpovedá rýchlejšie oživenie ekonomiky, v odhadoch máme najkladnejšie prehrievanie ekonomiky,“ tvrdí RRZ. Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti je však potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.

Návrh ústavného zákona upravujúci dôchodkový systém predložený do legislatívneho procesu ministerstvom práce však zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len v polovičnej miere oproti záväzku deklarovanom v pláne obnovy. Ak nedôjde k náprave, zostávajúcu časť bude potrebné nahradiť dodatočnou konsolidáciou deficitu na úrovni jedného percenta HDP aj v roku 2024. A práve v prípade dlhodobej udržateľnosti má Slovensko podľa Európskej komisie najhoršie hodnotenie verejných financií v Európskej únii.

„Nie je to kvôli kríze, ale kvôli stavu verejných financií tesne pred krízou – či už ho spôsobil rozpočtový deficit alebo dôchodkové nastavenie,“ vysvetľuje RRZ. Z fondu obnovy ale podľa rady dostane Slovensko trikrát viac prostriedkov k veľkosti ekonomiky ako iné krajiny „To nás môže ľahšie posunúť do fázy prehrievania,“ dodala RRZ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
31 debata chyba
Viac na túto tému: #RRZ #Rada pre rozpočtová zodpovednosť #dôchodková reforma