Podobne to vidí i generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. Lepšie sa darí podnikom v turisticky atraktívnych lokalitách a tiež cez víkendy. Hoci je farba toho-ktorého okresu ohlásená v predstihu, na prípravu interiéru to nestačí, upozorňuje Harbuľák. „Mnohí potrebujú zabezpečiť personál, tréning a ich prípravu a, samozrejme, v neposlednom rade tovar,“ hovorí.
Otváranie interiérov bolo jednoduchšie pre podniky, ktoré mali už otvorené terasy. „Pre podniky, ktoré terasy nemajú alebo ich nemali otvorené, to však bola veľká skúška,“ vysvetľuje Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. A nešlo len o zásoby, ale i o hľadanie a zaškolenie ľudí.
Ách ten personál
Podľa prieskumu iniciatívy Pomoc pre gastro vyše 55 percent podnikateľov potrebuje prijať kuchárov a čašníkov. „Mnohí sa museli rozlúčiť aj s dlhoročnými zamestnancami a čaká ich prijímanie nových,“ hovorí Koreny.
Pandémia totiž výrazne znížila počet pracujúcich v gastrosektore. „Nedostatok personálu vyplýva zo strachu ďalej ostať v segmente, ktorý je najviac zdecimovaný a ktorý nedostal dostatočnú a adekvátnu pomoc zo strany štátu,“ hovorí Pavlovský. Nepomáha tomu ani obava z tretej vlny pandémie a zo zatvárania s tým spojeného.
Rozbeh po uvoľnení opatrení bol pre sieť Regal Burger podľa jej spolumajiteľa Jozefa Bardíka takmer plynulý. Fungovali totiž i cez rozvoz. „Podarilo sa nám udržať našich zamestnancov a zároveň sme mali priestor venovať sa drobným prestavbám či plánovaniu nových konceptov,“ hovorí Bardík. Prijímali dokonca i nových ľudí.
Zárobky? Aj o 100 percent nižšie
Zadlženie či finančné vyčerpanie trápi podnikateľov v gastrosektore. „Podnikatelia stále čakajú na finančnú kompenzáciu osem mesiacov spätne, čo výrazne narúša ich cashflow a existenciu,“ hovorí Pavlovský. Očakáva prepad tržieb aj na hranici 60 percent za prvých päť mesiacov tohto roka. Preto i mnoho dodávateľov odmieta spolupracovať s podnikateľmi, ktorí chcú objednávať tovar na faktúry. I tých totiž zasiahla pandémia.
Počas zatvorených mesiacov sa prepady pohybovali i vyššie. Podľa Koreny i o 80 až 100 percent. Reštaurácie totiž až v apríli mohli otvoriť terasy.
„Prvé štyri mesiace tvorili tržby len 20 až 30 percent tržieb v porovnaní s februárom 2019,“ hovorí Harbuľák. Situácia sa začala zlepšovať v mesiaci máj, keď sa tržby pohybovali na úrovni 50 percent v porovnaní s najslabším obdobím pred koronakrízou. „Tržby však podľa údajov z eKasa začínajú stúpať,“ dodáva Harbuľák.
Dočká sa gastrosektor nižšej DPH?
Podniky potrebujú jasnú a rýchlu pomoc. Za takú považujú práve zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na gastrosektor, tvrdí Viliam Pavlovský z Aliancie Slovenskej gastronómie – 10 pre gastro. „Kričí a žiada oň tisícky podnikateľov gastrosektora, ktorí dokážu sami uznať a vyhodnotiť, čo im reálne dokáže pomôcť,“ hovorí.
Prednedávnom zníženie DPH pre gastrosektor podporil i Richard Sulík (SaS), i hnutie Sme rodina. Bývalý premiér Peter Pellegrini chce na júnovej schôdzi parlamentu predložiť návrh na zníženie dane pre gastropodniky. „Skúsenosti a fakty, mnohonásobne potvrdené v iných európskych krajinách, kde sa táto znížená sadzba pre gastrosektor uplatňuje, hovoria, že tento nástroj je cielený a efektívny v situáciách, ako je táto, spôsobená pandémiou,“ hovorí Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií. Koniec koncov, vláda si úpravu tejto dane dala aj do svojho programového vyhlásenia ako jeden z nástrojov pomoci a zabezpečenia konkurencieschopnosti, dodáva.
„Sme veľmi zvedaví, ako to so znížením DPH, ktoré by určite gastru pomohlo, dopadne,“ hovorí Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. Naďalej však treba podľa iniciatívy Pomoc pre gastro myslieť i na zníženie odvodového zaťaženia. „No i odškodnenie podnikateľov by pomohlo a naštartovanie spotreby v sektore. Aj tu sú spôsoby, ako by tomu vláda vedela pomôcť,“ dodáva Koreny.