Ľudia cez pandémiu našetrili miliardy eur. Začnú ich hromadne míňať?

Minulý rok v marci 2020 totiž na bežných účtoch mali ľudia takmer 40 miliárd eur. Najnovšie čísla od Národnej banky Slovenska za apríl 2021 ukázali, že za vyše roka dokázali v bankách „nasporiť“ vyše šesť miliárd. Spolu ich je tam teda vyše 46 miliárd. „Zatvorené prevádzky a obmedzené možnosti vyžitia vytvorili pre časť ľudí na bežných účtoch nečakané zostatky,“ tvrdí pre denník Pravda odborník na financie Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Mnohí ľudia si tiež uvedomili v neistých časoch pandémie potrebu vytvárania si finančných rezerv. No okrem toho pre protipandemické opatrenia – zatvorené reštaurácie, divadlá, posilňovne – jednoducho nebolo kde míňať. Ďalším faktorom rastúcich úspor bolo podľa finančného analytika Radovana Kasíka zo spoločnosti Finax i to, že dosah pandémie na ekonomiku nebol taký dramatický, ako sa predpokladalo.

„Nezamestnanosť nevzrástla až v takej miere a rovnako sme neboli svedkami výraznejšieho poklesu príjmov obyvateľstva,“ hovorí. Všeobecne sa očakávalo, že rast nezamestnanosti bude reálne väčší, ako to naozaj bolo. Na začiatku minulého roka bola evidovaná miera nezamestnanosti tesne pod piatimi percentami, pričom v posledných aprílových číslach narástla iba o tri percentuálne body na osem percent.

Čítajte viac Ľudia sa báli, že na peniazoch je vírus. Vytlačila pandémia hotovosť z popredia?

Rozdiel je aj v povahe krízy. Kým napríklad tá posledná z rokov 2008 – 2009 bola finančnej povahy, tá súčasná je kríza verejného zdravia. „Aj napriek tomu, že mnoho ľudí prišlo o prácu alebo im okresávali plat, nebolo to až do takej miery ako počas finančnej krízy,“ hovorí analytička FinGo.sk Lenka Buchláková. Preto úspory nerástli iba na Slovensku, ale aj v krajinách ako Taliansko, Španielsko či Česko.

„Ľudia z obáv o budúcnosť odkladali peniaze, a navyše obmedzená mobilita a zatvorená väčšina prevádzok im znemožnila míňať viac, aj keby chceli. Napriek nárastu on-line nakupovania sa predkrízové míňanie nedohnalo prostredníctvom e-shopov,“ hovorí Buchláková.

Časť prešla do investícií

Časť rastúcich úspor ľudia investovali do podielových fondov. Za obdobie vyše roka objem čistých predajov podielových fondov predstavoval takmer 790 miliónov eur. Ide o pozitívny trend, keďže na bežných účtoch v bankách sú mizivé úroky a peniaze sa tak vďaka inflácii znehodnocujú. Len na porovnanie, za minulý rok činila inflácia takmer dve percentá. Ak mal niekto uložené na bežnom účte desaťtisíc eur, za rok tak prišiel približne o dvesto eur.

Podľa údajov Poštovej banky mali priemerne ľudia uložených takmer 3 500 eur na svojich vkladových produktoch. Ako vyplýva z údajov, je to takmer o 140 eur viac ako v rovnakom období pred rokom. „Najviac stúpli v sledovanom období finančné zostatky na bežných účtoch,“ podčiarkuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková a dodáva, že klienti pravdepodobne chceli mať peniaze hneď k dispozícii, pre prípad potreby a nechceli ich mať viazané na iných produktoch.

Pandémia sa nedotkla všetkých rovnako a nie všetkým rástli úspory. Nízkopríjmovým osobám tak podľa FinGo.sk klesol disponibilný príjem približne o 8 až 10 percent, čo spôsobí, že viac ľudí sa prepadne pod hranicu chudoby. O koľko asi? Analytici očakávajú, že to bude dvadsať- až tridsaťtisíc ľudí.

Čítajte viac Končí sa doba „kešu“? Banky rušia pobočky a zbavujú sa hotovosti

Ohrozené sú pritom najmä mladšie vekové skupiny. Podľa údajov Poštovej banky napríklad vo vekovej kategórii od 20 do 24 rokov mali ľudia na konci septembra priemerne uložených necelých 900 eur. Medziročne si tak priemerne pohoršili o 40 eur. Podobne na tom boli ešte nižšie vekové kategórie, ktorým medziročne úspory klesli.

Naopak, najlepšia sú finančne na tom ľudia vo veku nad 50 rokov. Na účtoch majú i viac ako štyritisíc eur a medziročne si polepšili o viac ako dve stovky. Nerovné rozdelenie úspor sa netýka iba veku, ale aj bydliska. Najviac uložených peňazí majú ľudia žijúci v Bratislavskom kraji. A to až vyše šesťtisíc eur, ukazujú to dáta Poštovky.

Na porovnanie, ľudia žijúci v Prešovskom kraji majú dvakrát menej. Pozitívom však je to, že vo všetkých ekonomicky slabších regiónoch rástli priemerné zárobky rýchlejšie ako v regióne hlavného mesta. „Túto situáciu je možné vnímať pozitívne, keďže svedčí o tom, že aj ľudia v regiónoch, kde sa zarába menej, si dokázali aj v období koronakrízy zo svojej výplaty niečo odložiť,“ dodáva Žáčková.

Otvoria sa peňaženky?

Spolu s otváraním ekonomiky sa natíska otázka, či ľudia začnú hromadnejšie míňať. Väčšina oslovených analytikov očakáva, že ľudia začnú peniaze v ekonomike znovu obracať. „Určite sa s míňaním peňazí roztrhne vrece,“ tvrdí Kasík. Dodáva, že sa tak už deje. Ostatne, návrat do normálu a zvýšenú ochotu míňať vidieť aj na cestách a v uliciach. „Je to logické. Ľudia túžia po návrate do normálu, stretávať sa a žiť život, na aký boli zvyknutí pred pandémiou,“ hovorí Kasík.

Po uvoľnení opatrení sa ľudia začínajú vracať do otvorených reštaurácií, kaderníctiev, divadiel, kín a opäť sa naštartuje cestovný ruch. Tiež sa začnú realizovať nákupy, ktoré sa počas neistej krízy odkladali. „Môžeme už teraz badať, že ľudia pravdepodobne začínajú vnímať situáciu pozitívnejšie a s otvárajúcou sa ekonomikou začínajú aj mierne viac míňať,“ súhlasí Žáčková s tým, že stále je to v menšom množstve ako roky predtým, ale nábehová krivka je stúpajúca.

Čítajte viac Priemerná mzda stúpla aj napriek pandémii. Kto si najviac prilepšil?

Slová odborníkov potvrdzujú aj dáta, sezónne upravený indikátor spotrebiteľskej dôvery sa postupne šplhá na vyššie úrovne. Indikátor tak dosiahol najpriaznivejšiu hodnotu od hlbokého prepadu v apríli minulého roka a opäť sa o niečo viac priblížil k úrovni spred začiatku pandémie.

Nie všetci analytici sú však v názore na míňanie jednotní. „Otvorenie ekonomiky neznamená, že sa bude rovnako míňať ako pred pandémiou. Opatrnosť nedovolí správať sa identicky. Výdavky budú mať inú štruktúru,“ dodáva odborník na financie Škriniar.