V nedeľu sa celá blízka rodina teší na jej koláče – od pravnučiek, vnukov až po synov a nevesty. Najlepšie sú z kysnutého cesta, makové či orechové záviny, lekvárové buchty alebo moravské koláče s hrozienkami a kopčekom slivkového lekváru. A k vínu škvarkové pagáče. Staré recepty nosí v hlave, novšie má popísané na zadnej strane starých kuchárskych kníh alebo na liste papiera.
Vraví, že najlepšie recepty na múčniky má od mamy, ktorá musela denne navariť pre šesť detských krkov. Múčne jedla boli v jej detstve v prevahe. V pondelok sa jedlo to, čo zvýšilo z nedele, a k tomu sa dorobili slíže. V utorok bol na stole „granatír“, v stredu palacinky alebo zemiakové placky, vo štvrtok paprikáš z kuraťa alebo králika a k tomu, samozrejme, halušky, opäť z múky.
Čítajte viac Rožok atakuje 10 centov
V piatok bol pôstny bezmäsitý deň, perky plnené lekvárom a posypané makom, sobota bola múčna, lebo veď sa blížila nedeľa. V nedeľu sa k hovädziemu mäsu upiekol koláč. V záhrade bolo veľa ovocia, rástli tam orechy a každá roľnícka rodina pestovala mak. Jasné, z čoho boli plnky do koláčov. Keď sa babička vydala, išla v stopách mamy. Vypekala jedna radosť, pretože ako žena v domácnosti mala na to dosť času.
Polotovary na dedine v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v obchodoch neponúkali, zato múky bolo dosť a každá šikovná žena vedela urobiť nielen koláče, slíže, ale aj knedle. Neskôr babička učila v materskej škole a deti tu najradšej jedávali palacinky, slíže a parené buchty. Vždy si pýtali dupľu. Prečo? Nuž boli zo sladkého cesta, to chutilo aj zasýtilo.
Už najmenej dve generácie žien nemajú cez týždeň čas na varenie, to vysvetľuje, prečo sa míňa menej múky. Ak pečú, možno raz cez víkend, ale radšej ako miesiť cesto, dávať pozor na to, ako kysne, moderné rodiny sadajú na bicykle, chodia po horách, kosia doma trávniky a popoludní grilujú mäsko, všíma si babička rozdiely.