Po novom chcú umožniť, aby zamestnanec nedostával príspevok na stravovanie k 1. pracovnému dňu v mesiaci, ale napríklad až ku koncu nasledujúceho mesiaca. Novelu Zákonníka práce, ktorý sa menil práve v oblasti stravného len pred štyrmi mesiacmi, predkladajú už na najbližšiu júnovú schôdzu parlamentu. Podľa Asociácie moderných benefitov (AMOBE), ktorá zastrešuje vydavateľov stravných lístkov, tak budú zamestnanci financovať zamestnávateľa.
Kým v súčasnosti dostávajú zamestnanci príspevok na stravovanie k 1. pracovnému dňu v mesiaci, po novom si podľa AMOBE mnohí z nich budú musieť platiť obedy najprv z vlastného rozpočtu. Ide o ďalší krok v rozbití tohto sociálneho benefitu, tvrdí AMOBE. „Po takmer roku prípravy zavedenia finančného príspevku vo februári tohto roka sa ukazuje to, na čo upozorňovali viacerí,“ hovorí Štefan Petrík z AMOBE.
Čítajte viac Ekonómovia: Ľudia by mali mať možnosť vybrať si, v akej forme dostanú stravné
AMOBE: Zvýši sa byrokracia
Finančný príspevok v praxi podľa neho spôsobí ešte viac administratívnej záťaže pre firmy a zamestnancom nič zásadné nepriniesol. „A tak sa vládna koalícia rozhodla riešiť výhrady zamestnávateľov opäť na úkor milióna zamestnancov,“ dodal Petrík. Podľa AMOBE je problémom v tom, že kým dnes má zamestnanec zo zákona príspevok na stravovanie vopred, po novom mu tieto obedy môže zamestnávateľ zaplatiť aj spätne.
V praxi by tak zamestnávateľ mohol stravné, ktoré minie zamestnanec napríklad od 1. do 30. júna, uhradiť až k 31. júlu. Dnes dostáva zamestnanec príspevok, či už vo forme stravných lístkov, stravovacích kariet alebo finančného príspevku, k 1. júnu tak, aby si v prípade iných nevyhnutných výdavkov zo svojho rozpočtu mohol dovoliť pravidelný obed. Návrh novely však hovorí, že zamestnávateľ môže upraviť termín vyplácania v kolektívnej zmluve alebo preddavkovo v pracovnej zmluve.
Zamestnanec podľa vydavateľov stravných lístkov však v takomto prípade ťahá za kratší koniec, keďže to závisí od súhlasu zamestnávateľa. „Zamestnanec stráca sociálnu istotu, ktorú príspevok na stravovanie zamestnancom dáva všade vo svete, a ktorú doteraz zabezpečoval aj slovenský Zákonník práce. Ten prestáva chrániť zamestnanca a mení sa na zákon, ktorý sleduje najmä záujmy tých, ktorí lobovali už za prijatie finančného príspevku,“ dodáva Petrík.
Čítajte viac Peniaze alebo gastrolístky? Vláda šliape na biznis gastrolístkovým firmám
Problémy pre ľudí s nižším príjmom?
Najmä v rodinách s nižšími príjmami tvorí stravné dôležitú položku pri každomesačnom zabezpečovaní stravy, tvrdia firmy so stravnými lístkami. V priemernej pracujúcej rodine s dvoma zamestnanými dospelými to predstavuje možný výpadok mesačne vyše 170 euro na jedlo a potraviny. Zamestnávateľ im výdavky teoreticky preplatí v ďalšej výplate, teda v čase, kedy už povedzme pol mesiaca opäť platia stravné zo svojho rozpočtu.
„Ani poslanci nemôžu reálne tvrdiť, že takáto zmena je v prospech zamestnancov. Súčasný návrh, ale aj zavedenie finančného príspevku vo februári sú jednoznačne zmeny v prospech zamestnávateľa,“ upozorňuje Petrík. Vláda podľa neho prichádza s opätovným okresávaním sociálneho zabezpečenia zamestnancov v čase, kedy stále ešte platí napríklad aj zmrazenie rastu minimálneho príspevku na stravovanie, teda hodnoty stravných lístkov, stravovacích kariet či jedla v kantíne.
To sa malo v zmysle platného zákona meniť už v apríli 2020, vláda však rozhodla o jeho zmrazení s odôvodnením pomoci podnikateľom v čase krízy. „Zamestnanci tak už teraz prichádzajú o peniaze, na ktoré by mali pred zmrazením stravného vládou nárok. Posunutie splatnosti stravného bude len ďalšia úplne zbytočná rana bežným ľuďom, ktorí trpia krízou ešte viac ako firmy,“ tvrdí Petrík. Stravné tak ostáva zmrazené napriek neustále rastúcim cenám potravín a jedál v reštauráciách.