Nezamestnanosť stále rastie. Ktoré profesie a kraje najviac zasiahla pandémia?

Celkový počet nezamestnaných v prvom kvartáli tohto roka dosiahol 190,3 tisíca ľudí a medziročne sa zvýšil o 23,2 percenta. V tlačovej správe to uviedol Štatistický úrad SR.

04.06.2021 11:44
urad prace, Vazovova Foto: ,
Úrad práce.
debata

Rast nezamestnanosti, ktorý sa prejavil v troch štvrťrokoch minulého roka, sa nezastavil ani v januári až marci tohto roka. Miera nezamestnanosti oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástla o 1,5 percentu­álneho bodu na 7,1 percenta. Počet nezamestnaných sa po sezónnom očistení v porovnaní so štvrtým štvrťrokom minulého roka zvýšil o 2,3 percenta na 194,2 tisíca osôb. V rámci krátkodobej nezamestnanosti sa zvýšila najmä nezamestnanosť v trvaní od šesť do 11 mesiacov, medziročne sa počet osôb v tejto skupine zdvojnásobil.

škola, chlapec, prax, stroj Čítajte viac Bez práce? Letia povolania, o ktoré firmy nemajú záujem

Najviac pribudlo v Trnavskom kraji

Najviac nezamestnaných podľa štatistikov pribudlo do veku 49 rokov, predovšetkým v kategórii 35 až 49-ročných, v ktorej vzrástol počet ľudí bez práce o 39,8 percenta. Medziročné zvýšenie počtu ľudí bez práce v ďalších dvoch skupinách , u 25 až 34-ročných a u 15 až 24-ročných, sa pohyboval na úrovni 20 percent. Počet nezamestnaných bez pracovnej skúsenosti vzrástol o 1,4 percentu­álneho bodu a tvoril 23,7 percenta podiel na celkovej nezamestnanosti.

Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, ubytovacích a stravovacích službách a v obchode. Nezamestnaní pribudli vo všetkých krajoch, najväčší, až dvojnásobný nárast, pocítili v Trnavskom kraji. Aj v ďalších krajoch bol rast počtu ľudí bez práce výrazný, len v dvoch bol pod úrovňou desať percent.

Najviac, až štvrtina z celkového počtu nezamestnaných, bola v Prešovskom kraji (48,6 tisíca osôb) a rovnako aj najvyššia miera nezamestnanosti, ktorá ako jediná mala dvojcifernú hodnotu (12,4 %). Jej najrýchlejší medziročný rast bol však v Trnavskom kraji, o 3,3 percentu­álneho bodu.

absolventi, študenti, mladí ľudia, uchádzači o prácu Čítajte viac Absolventov čakajú problémy. Ako im môže pandémia zničiť kariéru?

Zamestnanosť klesla

Zamestnanosť v prvom štvrťroku tohto roka medziročne klesla o 4,8 percenta. Počet pracujúcich sa v rovnakom období znížil na dva milióny 501,8 tisíca osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť dosiahla na dva milióny 508,4 tisíca osôb a oproti štvrtému kvartálu vlaňajška klesla o 0,7 percenta. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa v januári až marci v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka znížila o 2,8 percentu­álneho bodu na 73 percent.

Z 19 sledovaných odvetví dôsledky pandémie v podobe úbytku pracujúcich pocítili v 12 odvetviach. Sprísnené opatrenia sa výrazne prejavili na poklese zamestnanosti v službách, ktoré tvorili viac ako 60-percentný podiel z celkovej zamestnanosti. Najväčší dopad pocítili v ubytovacích a stravovacích službách, kde sa počet pracujúcich znížil takmer o jednu tretinu, v umení, zábave a rekreácii o 27 percent a v ostatných činnostiach s poklesom o 25,4 percenta.

Nárast počtu pracujúcich sa prejavil relatívne najviac v odvetviach – dodávka elektriny a plynu, v činnostiach v oblasti nehnuteľností a v informáciách a komunikácii. V priemysle, ktorý zamestnáva najvyšší počet ľudí, počet pracujúcich medziročne klesol o 6,2 percenta, v samotnej priemyselnej výrobe o 7,3 percenta. Pokles zamestnanosti bol aj v poľnohospodár­stve, a to o 18,6 percenta. Naopak, počet pracujúcich sa zvýšil v stavebníctve, o 3,3 percenta.

Milan Krajniak Čítajte viac Pracovať z domu i z kancelárie? Ľudia si to môžu nastaviť, ale prídu o peniaze

Menej pracujúcich v celej krajine

Zamestnanosť klesla medziročne vo všetkých krajoch. Dôsledky pandémie sa prejavili na znížení počtu pracujúcich najviac v Trenčianskom kraji o 6,6 percenta, kde bol zároveň aj najväčší pokles miery zamestnanosti (o 4,5 percen­tuálneho bodu.). Najnižšia úroveň miery zamestnanosti bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom (67,4 %) a v Košickom kraji (66,3 %). Počet pracujúcich v zahraničí na začiatku tohto roka dosiahol 110,2 tisíca osôb, z celkového počtu pracujúcich tvorili podiel 4,4 percenta.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa ich počet znížil o 11,2 percenta. Pracovali najmä v stavebníctve (40,4 tisíca osôb), v priemysle (22,6 tisíca osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (18,7 tisíca osôb). Z európskych krajín sa uplatnili najmä v Nemecku (29,4 tisíca osôb), Rakúsku (28,4 tisíca osôb) a v Česku (24,6 tisíca osôb). Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského (29,7 tisíca osôb) a Žilinského kraja (18,6 tisíca osôb).

Ako upozorňuje štatistický úrad, zmenou legislatívy EÚ nastali významné metodické zmeny vo Výberovom zisťovaní pracovných síl. „Údaje od roku 2021 nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia a nie je možné ich teda porovnávať v časovom rade,“ uviedli štatistici.

debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #nezamestnanosť #Slovensko
Flowers