Riaditeľ BVS: Ceny vody sme museli zvýšiť, nemenili sa šesť rokov

Po viac ako trojmiliónovej strate v roku 2019 ukončila Bratislavská vodárenská spoločnosť ten minulý so ziskom 3,6 milióna eur pred zdanením. Čo sú hlavné faktory, ktoré spôsobili tento obrat?

Základnou úlohou, ktorú sme si v roku 2019 ako nové predstavenstvo spoločnosti dali, bolo, že chceme postaviť BVS späť z hlavy opäť na nohy. Nebola dobre riadená a zodpovedali tomu aj výsledky účtovných závierok už od roku 2014. Už za prvých 100 dní sa nám podarilo ušetriť milión eur len tým, že sme všetky dôležité zmluvy otvorili a opätovne rokovali o finálnych cenách. Niektoré nevýhodné kontrakty sme nepodpísali, zle nastavené súťaže sme zrušili a vypísali nanovo. A zásadne sme zefektívnili interné procesy.

Ale zároveň ste aj zvýšili ceny…

Áno, zistili sme totiž, že BVS šesť rokov nereflektovala zvýšené náklady vo svojich koncových cenách, šesť rokov sme nemenili ceny, zatiaľ čo všetky ostatné vodárenské spoločnosti to tak robili. Preto sme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví požiadali o zreálnenie cien, pričom sme zároveň verejne prisľúbili, že všetky takto získané peniaze sa použijú na zlepšovanie našich služieb a infraštruktúry.

Výraznú úsporu, vyše jedného milióna eur, ste dosiahli aj vďaka zmene kontraktu so strážnou službou. Ako sa to dá?

V BVS mal v minulosti na starosti stráženie Bonul. Keď sa kontrakt skončil, urobili sme nové verejné obstarávanie. Jeho víťaz ponúkol reálnu sumu o milión menšiu, než bola pôvodne očakávaná, a zároveň o milión menšiu, než ponúkli ostatní uchádzači. Trochu nás ten rozdiel zarazil a víťaza sme podozrievali zo zámerne nízko nastavenej ceny, ktorá sa bude neskôr pod rôznymi zámienkami zvyšovať. Mesiac sme túto ponuku podrobne skúmali a analyzovali, ekonomické prepočty ale ukazovali, že je reálna a prvých deväť mesiacov spolupráce to aj potvrdzuje.

BVS je špecifická firma – či sme doma, alebo v práci, vodu potrebujeme. Zasiahla epidémia COVID-19 nejako výraznejšie do vášho hospodárenia?

Ale áno, my nemáme príjmy len od obyvateľov, ale aj od veľkých firiem, hotelov, internátov a škôl. Práve od nich sme zaznamenali pomerne veľký výpadok príjmov. Ale na druhej strane – tým, že sme mnohí pracovali z domu, sa zvýšila spotreba vody v domácnostiach. Zhruba 70 percent výpadku od škôl a veľkých odberateľov nám nahradila zvýšená spotreba domácností. Tá počas pandémie v priemerných domácnostiach stúpla približne o štvrtinu až tretinu.

Ak vezmeme do úvahy aj zvýšenie cien, o koľko si teda priemerná domácnosť za vodu priplatí?

Priemerná domácnosť je podľa regulačného úradu v našom prípade definovaná ako trojčlenná rodina, obývajúca plochu 70 štvorcových metrov. Zmena našich cien znamená, že takáto rodina za vodu zaplatí mesačne priemerne o 2,5 eura viac, ročne to bude znamenať navýšenie o 25 až 30 eur. Treba si uvedomiť, že s cenami BVS sa šesť rokov nehýbalo. Aj preto patríme aj po zvýšení cien stále k najlacnejším vodárenským spoločnostiam na Slovensku.

A prečo sa s cenami šesť rokov nehýbalo?

Bolo to jednoznačne zlé politické rozhodnutie predchádzajúcich vedení, ktoré uprednostnili populistické rozhodnutie smerom k hlavnému akcionárovi pred zodpovedným prístupom k všetkým obyvateľom regiónu.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Peter Olajoš, BVS Generálny riaditeľ BVS a predseda predstavenstva Peter Olajoš.

Veľa sa minulý rok hovorilo aj o akvizícii spoločnosti Infra Services, ktorá pre vás robí všetky servisné a údržbové práce. Prečo k nej prišlo?

Skúsim odpovedať širšie. Približne pred 13 rokmi padlo rozhodnutie, že naša divízia servisných činností, ktorá napríklad odstraňuje všetky poruchy vodovodov a kanalizácií a stavia novú infraštruktúru, bude odčlenená do samostatnej spoločnosti. Tak vznikla firma Infra Services a v nej nadobudol 49-percentný podiel súkromný investor. Pôvodný úmysel bol, že táto spoločnosť bude ponúkať svoje služby aj tretím stranám, k tomu však neprišlo. Prakticky celý jej obrat sa odvíjal od služieb pre BVS. Problémom bolo aj to, že hoci mala BVS v Infra Services 51-percentný podiel, akcionárska zmluva zabezpečovala, že predstavenstvo muselo o všetkom rozhodovať konsenzuálne s druhým investorom, ktorým bola v čase, keď som do BVS nastúpil, spoločnosť GGD, patriaca Ivanovi Kmotríkovi.

Takže ste boli v patovej situácii a nad spoločnosťou, v ktorej ste mali väčšinový podiel ste nemali reálnu kontrolu?

Áno, minoritného akcionára sme nevedeli prehlasovať, museli sme sa vždy dohodnúť. Zmluva mala platiť pôvodne do konca roku 2022 a reálne bola nevypovedateľná. Najekonomickejšie bolo ponúknuť minoritnému vlastníkovi vykúpenie jeho podielu, k čomu po súhlase valného zhromaždenia napokon aj prišlo. Zaviazali sme sa, že sumu za odkúpenie podielu v Infra Services do konca roku 2020 v rámci zvýšenia efektivity a šetriacich opatrení aj dostaneme späť. Dodnes sa nám podarilo vrátiť už dve tretiny z nej.

O akú sumu išlo?

Bolo to 10,5 milióna eur a aktuálne už 6,5 milióna reálne máme naspäť. Tento rok sa navyše začne prezmluvňovanie všetkých zmluvných vzťahov Infra Services, čo prinesie ďalšie úspory. Ušetríme aj tým, že od júna sa táto spoločnosť opätovne zlúčila s BVS.

V médiách sa ale objavili aj informácie o tom, že BVS v súčasnosti platí viac za revízne kontroly svojich zariadení, ktoré v minulosti robila práve Infra Services. Ak je to tak, prečo?

Áno, je to tak. Práve v tom spočívajú aj výhrady nadácie Zastavme korupciu. Tie služby sa ale týkajú výhradne revíznych správ zariadení – elektrických, plynových a tlakových. Tie treba v zákonom stanovených časových intervaloch kontrolovať a potvrdiť, že sú v poriadku. V januári minulého roku sme mali veľkú haváriu na vodojeme v Podunajských Biskupiciach a analýza ukázala, že za to môže zariadenie, ktoré pár týždňov pred haváriou prešlo takouto revíziou od Infra Services a bolo označené ako „bez závad“. Pritom bolo v takom stave, že už na prvý pohľad tak nemohlo byť označené. Kontrolou prešlo iba formálne a administratívne, v skutočnosti ho zrejme nikto ani nevidel. Infra Services ponúkala nízku sumu, ale za služby, ktoré boli zväčša spravené len „na papieri“ a nie naozaj, a navyše aj Infra Services si ich objednávala od tretej strany a nerobila ich sama.

Čítajte aj Bratislavská vodárenská spoločnosť: S nelegálnou skládkou nič nemáme

Preto ste ich Infra Services odobrali?

Áno, urobili sme následne jednu veľkú súťaž na tri rôzne typy zariadení – elektrické, plynové a tlakové. Hlavným kritériom bola cena. Ukázalo sa, že najlacnejšie bude, ak tri typy zariadení budú spravovať tri spoločnosti, ktoré ponúkli na každé zariadenie najlepšiu cenu. Žiadna ponuka, ktorá bola na všetky tri typy zariadení od jednej firmy, nebola ekonomicky taká výhodná. Následne sa začali robiť revízie korektne, ukázalo sa pri nich množstvo chýb. Potvrdilo sa, že existujú revízne správy na zariadenia, ktoré neexistujú alebo neboli vôbec v činnosti. Našli sme napríklad revíznu správu na bleskozvod, ktorý ale vôbec neexistuje. Aj preto sme podali trestné oznámenie, aby sa takéto praktiky prešetrili.

V roku 2020 ste, okrem iného, spustili rekonštrukciu dvoch vodojemov na Kamzíku, začala sa aj modernizácia vodojemu Smolinské. V tomto roku sa začne aj výstavba nového vodojemu v Bratislave. Mnohí tieto zariadenia vnímajú ako výrazné stavby, ale nevedia presne, na čo slúžia. Koľko ich máme na Slovensku a aký je ich účel?

Vodojem si treba predstaviť ako zariadenie, v ktorom sa na istý čas skladuje voda, určená pre konkrétnu lokalitu. Napríklad vodu pre Bratislavu získavame zo studní, umiestnených na Sihoti, v Rusovciach a na Dunajskom ostrove, a odtiaľ sa potrubiami dopraví do mesta. Nejde to však robiť permanentne, ekonomickejšie je využívať takéto „sklady vody“. Len pre zaujímavosť, najstarší bratislavský vodojem sa nachádza vedľa budovy Národnej rady a má už 135 rokov.

A vy ich teraz opravujete?

Momentálne sa dokončujú dva – jeden na Kamzíku a jeden pod Kolibou. Už 20 rokov sľubujeme nový vodojem pre Záhorskú Bystricu, ktorá v poslednom období prešla búrlivým stavebným rozvojom. Jedným z jeho neželaných dôsledkov sú práve problémy s tlakom vody, ktoré sa posledných päť rokov v tejto lokalite objavujú najmä počas leta. Práve v tomto období sa tam rozbiehajú práce. Samotná stavba bude trvať asi rok a následne jej technické odskúšanie a preverenie asi pol roka. Takže do plnej prevádzky by tento vodojem mohol byť odovzdaný do konca budúceho roku.

Okrem vodojemov budujete aj vodovody. Teraz napríklad na Záhorí. Kde všade sa ich v najbližšom období obyvatelia dočkajú?

Keď sme v roku 2019 prevzali ako nové vedenie BVS, zistili sme, že pod nás stále spadajú obce bez priameho prístupu k pitnej vode. Zarážajúce je to napríklad pri takých obciach ako Radošovce alebo Dubovce, nachádzajúcich sa v lokalite medzi Holíčom a Senicou. Priamo cez tieto obce prechádzajú naše zásobovacie potrubia, a pritom ich nikto nikdy naň nepripojil. V Radošovciach už tak robíme, súťaž na zhotoviteľa v Dubovciach a Popudinských Močidľanoch sú pripravované a mali by byť spustené ešte v lete tohto roku. Popritom rekonštruujeme vodovod vo Veľkých Levároch a časti vodovodu v okolí Senice.

V súvislosti s novými developerskými projektmi sa veľa hovorí o ochrane vodného zdroja v Šamoríne. Je tam plánovaná výstavba naozaj nebezpečná?

Z vodného zdroja v Šamoríne je čerpaná pitná voda už od roku 1977, z hľadiska jeho výdatnosti patrí k najdôležitejším na Slovensku. V posledných rokoch začali developerské spoločnosti skupovať pozemky okolo tohto vodného zdroja a zároveň začali štátnym orgánom navrhovať, aby sa tzv. "ochranné pásmo“ okolo vodného zdroja postupne zužovalo a zmenšovalo. My ako BVS si myslíme, že tento vodný zdroj je mimoriadne cenný a myslíme si, že takéto zužovanie ochranných pásiem kvôli developerským zámerom okolo vodného zdroja v Šamoríne nie je správne.

Aký je teda reálny stav?

Takto sa naťahujeme už približne desať rokov, aktuálne je spor vo finálnej fáze, existujúce ochranné pásma boli potvrdené, zužovať sa nebudú. To developerov sklamalo, pretože získané pozemky nemôžu premeniť na stavebné. Stojíme na strane štátu a jednoznačne sme za to, aby v bezprostrednom okolí vodného zdroja v Šamoríne nemohla vznikať ďalšia bytová výstavba. Tak, ako aj ministerstvo životného prostredia, si myslíme, že ochranné pásma okolo vodných zdrojov nesmú byť určované aktuálnymi potrebami developerov a nesmie sa s nimi kvôli nim hýbať. Nemáme ale problém s tým, aby sa pôda v okolí vodných zdrojov využívala ekonomicky, napríklad na poľnohospodársku výrobu alebo šport, ak to spĺňa príslušné normy. Nemali by tam však vznikať obytné zóny aj so súvisiacou infraštruktúrou.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Peter Olajoš Generálny riaditeľ BVS a predseda predstavenstva Peter Olajoš.

Jedným z vašich veľkých investičných zámerov je rekonštrukcia kostrovej vodovodnej siete v Bratislave. Čo si treba pod „kostrovou sieťou“ predstaviť a ako sa to dotkne obyvateľov mesta?

Kostrovú sieť si treba predstaviť asi ako diaľnicu a napojenia na ňu. Jej cieľom je dopravovať veľkú masu vody a robia sa z nej odbočky do jednotlivých vodojemov. Potrubia kostrovej siete majú priemer 1,5 až dva metre a tiahnu sa pod celým mestom, voda sa v nich dopravuje pod obrovským tlakom. Ak by takéto potrubie teoreticky prasklo, vodný stĺp, ktorý by z neho tryskal, by mal výšku niekoľko metrov a pre opravu by bolo potrebné odstaviť od vody na dlhšie celé mestské časti.. Kostrová sieť bola tiež zanedbávaná a treba ju zásadne rekonštruovať.

Keďže kostrové potrubie sa tiahne prakticky pod celým mestom, možno v Bratislave opäť očakávať ďalšie rozkopávky a dopravné obmedzenia?

Práve tomu sa chceme vyhnúť. Využijeme inovatívnu zaťahovaciu technológiu, pri ktorej do pôvodného potrubia natiahneme nové plastické rúry, ktoré vnútorný priestor pôvodného potrubia vyplnia. Je to lacnejšie a rýchlejšie riešenie, pri ktorom sa vyhneme práve komplikovaným a rozsiahlym rozkopávkam, nutným pri výmene kostrového potrubia kus za kus. Takto by sme mali dokázať obnoviť kostrovú sieť tak, aby najbližších 20 až 30 rokov nepotrebovala vážnejšie zásahy. Je dôležité povedať, že nové vodovody, oprava vodojemov alebo aj rekonštrukcia tejto kostrovej siete by nemohla prebehnúť, ak by sa nemenili ceny vodného a stočného. Tým, že spúšťame všetky tieto projekty, tak plníme svoj sľub, že nové ceny vody takpovediac zakopávame späť do zeme.

Na záver jedna otázka súvisiaca s kvalitou pitnej vody. Je pravda, že studená voda je pitná bez akýchkoľvek ďalších úprav, ale teplá je de facto úžitková?

Nie je to fráza, pitná voda patrí naozaj k našim najväčším bohatstvám a je najvyšší čas, aby sme začali dôverovať tej, ktorá nám tečie z kohútika. Treba už naozaj prestať šíriť všetky tie akože podložené teórie o tom, že ju treba najprv prevariť, čistiť alebo ionizovať. Ak si kupujete balenú pramenitú vodu, kupujete si vlastne to isté, čo vám tečie z kohútika, len je to drahšie a navyše pomáhate rozširovať aj odpad v podobe PET fliaš.

Ale pitná voda z kohútika je predsa len chemicky upravovaná, nie?

Bratislava má takú kvalitnú pitnú vodu, že ak by neexistovali tabuľkové normy, nemusela by sa vôbec upravovať. Voda, ktorú vyčerpáme na Sihoti alebo v Rusovciach, má takú kvalitu, že sa dá bez akýchkoľvek úprav piť. Normy ale predpisujú, že treba do vody pridávať minimum chlóru, aby počas prepravy a skladovania nezdegradovala jej kvalita, obsah pridávaných látok je však naozaj minimálny. Normy napríklad predpisujú určité maximálne množstvo železa vo vode, takže pri niektorých vodárenských zdrojoch ho treba trochu potlačiť. Tvrdosť vody sa napríklad vôbec neupravuje. V okolí Bratislavy na juhu je voda mäkká, na Záhorí práve naopak. Ak to niekto potrebuje vedieť, môže si overiť tvrdosť vody vo svojej lokalite na našom webe. A ľudia tam nájdu nielen informácie o tvrdosti vody, ale aj jej mikrobiologické zloženie.

Čítajte aj Vedci: Ťažká voda chutí sladko

A s teplou vodou je to ako?

My ako BVS dodávame len studenú vodu, tú si potom teplárenské spoločnosti ďalej upravujú a zohrievajú. Teplá voda je však definovaná ako úžitková, na pitie a varenie by sa mala používať voda, ktorá vám tečie zo studeného kohútika.