Index cien potravín FAO, ktorý mapuje mesačné zmeny v cenách obilnín, olejnín, mliečnych výrobkov, mäsa a cukru, v máji stúpol na 127,1 bodu z revidovaných 121,3 bodu (zo 120,9 bodu) v apríli.
V medziročnom porovnaní svetové ceny potravín v máji vyskočili o 39,7 bodu.
Index cien obilnín v máji medzimesačne vzrástol o 6 % a medziročne o 36,6 %. Motorom bolo prudké zvýšenie cien kukurice, ktoré boli v porovnaní s májom 2020 vyššie o 89,9 %. Index cien rastlinných olejov medzimesačne vyskočil o 7,8 % a index cien cukru o 6,8 %. Index cien mäsa v porovnaní s aprílom vzrástol o 2,2 % a index cien mlieka o 1,8 %.
FAO tiež zverejnila svoju prvú predpoveď globálnej produkcie obilnín v roku 2021, keď počíta s objemom 2,821 miliardy ton, čo by bol nový rekord a o 1,9 % viac v porovnaní s rokom 2020. Produkcia kukurice by sa mala medziročne zvýšiť o 3,7 %, pšenice o 1,4 % a ryže o 1 %.
Ceny chleba, pečiva, koláčov i cestovín tlačí hore nečinnosť štátu, tvrdia pekári
Nečinnosť štátu a ceny pšenice na vysokých úrovniach tlačia na rast cien chleba, pečiva, koláčov i cestovín. Upozornil na to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Ceny chleba, pečiva, koláčov či cestovín zrejme onedlho vzrastú. Náklady na ich výrobu totiž výrazne ovplyvňujú svetové ceny pšenice, ktoré sa od začiatku roka držia nad úrovňou 200 eur za tonu. Štát pritom stále so zvýšenými nákladmi na zvládnutie pandémie napriek verejným sľubom nepomohol.
„Cena pšenice a z nej vyrobenej múky výrazným spôsobom ovplyvňuje produkčné kalkulácie pekárov, cukrárov aj cestovinárov. Náklady na výrobu múky totiž tvorí zo 70 –80 % práve cena pšenice. Ak sa bude cena pšenice dlhšie držať nad aktuálnou úrovňou 220 eur za tonu, ceny výrobkov z nej budú musieť vzrásť,“ vysvetlil výkonný riaditeľ SZPCC Milan Lapšanský.
Priblížil, že aktuálna prognóza Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predpokladá, že sa na svete tento rok vyprodukuje takmer 780 miliónov ton pšenice, čo je len o 0,5 percenta viac oproti roku 2020. Pre spracovanie pšenice predikuje nárast dopytu o 0,9 % na 770 miliónov ton. Najväčšie zvýšenie dopytu predpovedá FAO z Ázie a Číny, kde klesajú zásoby tejto komodity. Podstatné budú aj úrody pšenice nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Globálny trh s obilím dnes veľmi intenzívne ovplyvňuje nielen stav úrody v EÚ, ale aj dopyt z Číny, protekcionizmus Ruska či nestabilná situácia na Ukrajine.
„Úroda obilnín z roku 2020 je už prakticky vypredaná. Na trh tak prichádza pšenica za tohtoročné ceny. Slovenskí pekári už viac ako rok vyrábajú bez akejkoľvek pomoci štátu, pretože boli vylúčení z protipandemickej pomoci. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR stále novú výzvu na covidovú pomoc nevypísalo napriek verejným vyhláseniam zo začiatku roka. Kombinácia nečinnosti štátu a rastúcich cien surovín vytvára extrémny tlak na výrobné náklady. To sa bude musieť odraziť aj v predajných cenách pekárov, cukrárov i cestovinárov,“ doplnil Lapšanský.