Bez práce? Letia povolania, o ktoré firmy nemajú záujem

Málo strojárov, veľa manažérov. Vzdelávací systém neodráža potreby pracovného trhu.

, 02.06.2021 06:00
škola, chlapec, prax, stroj Foto:
Ilustračné foto.
debata (48)

Ukázal to národný projekt Prognózy vývoja na trhu práce v SR do roku 2025 z dielne ministerstva práce. Dovtedy má na trh práce pribudnúť dokopy 270-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl. Tisíckam z nich však hrozí, že po niekoľkoročnom štúdiu budú nakoniec robiť niečo celkom iné.

„Študenti majú nízku motiváciu riešiť kvalitu a vhodnosť vzdelania, keďže je bezplatné. A to isté platí aj pre školy, keďže zaplatené dostanú bez ohľadu na to, ako sa ich absolventom darí na trhu práce,“ tvrdí analytik spoločnosti INESS Róbert Chovanculiak. Nejde pritom o krátkodobý problém. Firmy sú už na túto situáciu zvyknuté.

absolventi, študenti, mladí ľudia, uchádzači o prácu Čítajte viac Absolventov čakajú problémy. Ako im môže pandémia zničiť kariéru?

„Zamestnávatelia už viac ako desať rokov riešia nedostatok kvalitnej, rozhľadenej a zrelej pracovnej sily. Budú robiť to, čo vždy, zamestnajú toho, kto sa javí aspoň trochu perspektívne a vzdelajú si ho sami,“ vysvetľuje postoj podnikateľov výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Firmy sú motivované aj formou daňových výhod za každého žiaka, ktorému poskytujú praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Ministerstvo školstva vidí cestu pre zladenie trhu práce a vzdelávacieho systému aj v zozname odborov s nedostatočným počtom absolventov. Ten vydáva raz za tri roky. „My vlastne vidíme, ako rastú jednotlivé počty detí v študijných odboroch. Propagácia dát je cestou, ako motivovať mladých ľudí, ako si vybrať budúcu prácu,“ povedali ešte vlani odborníci z ministerstva prá­ce.

Študentov stredných odborných škôl majú k praxi pritiahnuť odmeny za produktívnu prácu, štipendiá či príspevky zamestnávateľov na stravovanie, dopravu a ubytovanie.

Niekde veľa, inde málo

Väčšina absolventov, ktorí do roku 2025 skončia školu, budú stredoškoláci. Vytvoria až dve tretiny prichádzajúcej pracovnej sily. Napriek tomu bude najvyšší nedostatok vhodných pracovníkov práve na stredoškolských pozíciách. Chýbať bude až okolo 15-tisíc predavačov. Podľa analýzy pokryjú vyštudované sily nanajvýš 23 percent potrieb trhu práce. Ďalšie tisícky ľudí budú chýbať v oblasti obchodu, v strojárstve, sociálnej výchove, doprave či agrosektore.

Tento stav môže podľa riaditeľa mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivana Ziziča vyplývať čiastočne z rámcového smerovania ekonomiky. No i zo slabých zárobkov v daných profesiách. „Pracovné povolania ako predavač, poľnohospodár, šofér sú jednoducho platovo poddimenzované a tým pádom strácajú na atraktivite,“ vysvetľuje Zizič. Niektoré z nich budú podľa neho dlhý čas sanované generáciou, ktorá postupne odchádza do dôchodku.

Milan Krajniak Čítajte viac Pracovať z domu i z kancelárie? Ľudia si to môžu nastaviť, ale prídu o peniaze

Na druhej strane však vyštudovaní stredoškoláci vytvoria aj najvyšší prebytok. Viac pracovníkov ako je potrebné, bude napríklad v oblasti cestovného ruchu. Ich počet sa predpokladá na úrovni zhruba 5 000 ľudí. Zo stredných škôl príde aj viac grafikov či kaderníkov. U vysokoškolákov bude prebytok absolventov najmä v oblasti podnikovej ekonomiky a manažmentu, žurnalistiky a v oblasti sociálnych vied. V tomto prípade sa očakáva prebytok viac ako 2 000 absolventov.

Potenciálne prebytky v odvetví marketingu budú podľa Ziziča transformované do nových foriem marketingu. „Pracovníci podnikovej ekonomiky a manažmentu sú zase veľmi dobre adaptovateľné osoby pre potreby výkonu každej zdravej spoločnosti, či už do obchodu, backendových pracovných pozícií alebo ďalších iných pozícií,“ vysvetľuje. Problém vidí v masmediálnej oblasti, kde pribudlo veľa absolventov, na ktorých je málo pracovných miest.

Ľudia budú meniť povolania

Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Solíka sa netreba zameriavať na to, či máme nedostatok, alebo prebytok absolventov v nejakom odbore. „Žijeme v dobe, keď sa dramaticky mení obsah povolaní, keď mnohé profesie zanikajú a iné vznikajú a ľudia budú meniť svoje povolania niekoľkokrát v živote,“ vysvetľuje. Dôležitejšie ako odbor bude to, aké majú absolventi zručnosti, charakter a ako rýchlo sa vedia prispôsobiť zmenám, dodáva Solík.

Potvrdzuje to aj Chovanculiak. Podľa jeho slov ani absolventi rovnakého odboru a rôznych škôl totiž nie sú totožní. „Dve rôzne školy môžu v rovnakom odbore mať absolventov, ktorí sa rozdielne uplatnia na trhu. Pretože škola im poskytla rôzne užitočné a praktické vzdelanie,“ vysvetľuje analytik. Systém financovania vyššieho školstva by preto mal byť nastavený podľa toho, ako sa darí absolventom škôl po ich skončení, dodal.

Nesúlad požiadaviek trhu práce so systémom vzdelávania je aj jednou z dlhodobých výčitiek odborárov. Trh potrebuje celoživotne uplatniteľného zamestnanca schopného reagovať na rýchlo sa meniace podmienky na trhu práce, vysvetľuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová. „Vzhľadom na rýchlo sa meniacu dobu sú celoživotné vzdelávanie a poradenstvo základom pre udržanie vysokokvalifi­kovanej pracovnej sily, ale aj dôstojných pracovných miest s primeranou mzdou,“ hovorí.

home office, žena, práca, raňajky, radosť Čítajte viac Mohli by ľudia pracovať len štyri dni v týždni? Na Slovensku to už funguje

Preškoľovanie a transformácia

Kvôli ponuke na trhu práce sa tak firmy budú musieť spoľahnúť na vlastné sily. Veľká časť ich zamestnancov sa bude musieť rekvalifikovať alebo si kvalifikáciu zvýšiť. Časť pracovných miest tiež zanikne, potrebné budú i nové zručnosti. Preškoľovanie však môže trvať aj niekoľko mesiacov. Podľa analytikov, zamestnávateľov a odborárov sa preto musí niečo zmeniť aj v systéme školstva.

„Vidíme, že vláda ako keby si neuvedomovala, že tieto zmeny sa dejú oveľa rýchlejšie, ako sa očakávalo, a ak tejto téme nebudeme venovať náležitú pozornosť, slovenská ekonomika na to doplatí ešte viac, ako už dnes dopláca,“ tvrdí Solík. Súčasný vzdelávací systém nepripravuje mladých ľudí na budúcnosť, ktorá už prišla, a firmy to pociťujú každý deň, dodal.

Predchádzať nesúladu medzi trhom práce a systémom vzdelávania by mohli aj súčasné modely vývoja. Podľa odborárov je tiež potrebné už v súčasnosti plánovať budúce pracovné pozície a predvídať aj dosahy digitalizácie v sociálnom kontexte či ďalšie zmeny v ekonomike. Pomôcť by tak okrem toho mohlo prepojenie vzdelania s trhom práce, inklúzia znevýhodnených detí, aplikácia celoživotného vzdelávania či napríklad kariérne poradenstvo.

Systém duálneho vzdelávania

Na Slovensku v súčasnosti funguje systém duálneho vzdelávania. Firmy spolupracujú so školami a berú si študentov, ktorí sa u nich učia a v niektorých z nich dostávajú aj plat. Zamestnávatelia si takto školia svojich budúcich zamestnancov. Podľa rezortu práce to však funguje napríklad len v automobilkách či strojárstve.

V remeslách či službách sa tento systém ťažko aplikuje. Napríklad obuvník s malou prevádzkou si jedného študenta nezoberie. Buď na neho nemá čas, alebo sa obáva konkurencie. Študenta si totiž zaškolí a on si môže vedľa neho o pár rokov otvoriť konkurenčnú prevádzku obuvníctva.

Podobne sa duálne vzdelávanie ťažko aplikuje napríklad v administratíve, obchode, iných službách či v cestovnom ruchu. Podľa odborníkov rezortu práce sa v rámci duálneho vzdelávania osvedčilo, že v pracovnom procese študenti získavajú dobré návyky či skúsenosti a zarobia si peniaze.

Ministerstvo školstva v rámci pracovných príležitostí pripravuje aj stratégiu pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo, ktorej predloženie do vlády je naplánované na november 2021.

Swiss Re, office, kancelária, zaisťovňa, firma, rúška, zamestnanci, kolegovia Čítajte viac Pandémia otriasla pracovným trhom. Ktoré povolania po nej môžu zaniknúť?

Čo čaká pracovný trh do roku 2025

V období rokov 2020 až 2025 príde na trh práce 270-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl. Približne 64 % zo všetkých prichádzajúcich absolventov budú tvoriť absolventi stredných škôl (SŠ), podiel absolventov vysokých škôl (VŠ) bude na úrovni 36 %.

  • V najbližších piatich rokoch bude najvyšší nedostatok vhodných pracovných síl na stredoškolských pozíciách.
  • Najvyšší nedostatok na trhu práce bude na pozíciách predavačov, pričom do roku 2025 ich bude chýbať viac ako 15-tisíc.
  • V oblasti obchodu a financií príde na trh práce o 14,6-tisíca absolventov menej, než bude potreba na trhu práce.
  • Najvyšší prebytok na trhu práce bude v najbližších piatich rokoch na stredoškolských pozíciách, ako sú pracovníci v oblasti cestovného ruchu, grafici či kaderníci.
  • U vysokoškolákov bude prebytok absolventov najmä v oblasti podnikovej ekonomiky a manažmentu obchodu, žurnalistiky a masmediálnej komunikácie a v oblasti sociálnych vied.

Aké profesie budú chýbať:

  • (SŠ) Predavači: 15 100 absolventov
  • (SŠ) Obchod a financie: 14 600 absolventov
  • (SŠ) Strojárstvo: 12 100 absolventov
  • (SŠ) Sociálno-výchovní pracovníci, asistenti, opatrovatelia a vychovávatelia: 11 600 absolventov
  • (SŠ) Pracovníci dopravy, logistiky a pôšt: 8 100 absolventov
  • (SŠ) Poľnohospodárstvo a agropodnikanie: 6 000 absolventov

Ktorých povolaní bude prebytok:

  • (SŠ) Pracovníci v oblasti cestovného ruchu: 5 000 absolventov
  • (VŠ) Podniková ekonomika a manažment obchodu: 4 900 absolventov
  • (SŠ) Grafici: 2 600 absolventov
  • (VŠ) Žurnalistika a masmediálna komunikácia: 2 300 absolventov
  • (SŠ) Kaderníci: 2 300 absolventov
  • (VŠ) Sociálne vedy: 2 200 absolventov

Zdroj: Národný projekt Prognózy vývoja na trhu práce v SR II

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #firmy #študenti #zamestnanie #vysoká škola #stredná škola #trh práce #nábor zamestnancov
Flowers