Krajné znepokojenie veterinárneho dozoru vyvolali informácie z Maďarska. Južne od Komárna Maďari zistili 50 diviakov nakazených africkým morom ošípaných. Najväčšia morová nákaza, ktorá vo svete zlikvidovala nie desiatky, ale stovky miliónov zvierat, podišla k najväčším farmám ošípaných na Žitnom ostrove a v priľahlých okresoch.
Otázka stojí tak: alebo budú mať veterinári prehľad o každom prasati chovanom hoci aj na poslednej dolniackej samote a ľudia striktne dodržia pravidlá bezpečného chovu, alebo krajine hrozí úplné zdecimovanie výroby bravčového mäsa a totálna závislosť od dovozov.
Bravčové je najpopulárnejším mäsom na Slovensku. Ročne sa ho priemerne na obyvateľa skonzumuje dobre vyše tridsať kilogramov, pričom dve tretiny spotreby pokrýva dovoz z krajín Európskej únie. Slovensko bolo pritom v bravčovom mäse dlho sebestačné a to nielen zásluhou veľkých družstevných chovov, ale vďaka rozšírenému drobnochovu. Družstevníci dokázali ročne z naturálií (bežne dostávali okolo 12 metrákov obilia), vychovať v domácnosti aj tri-štyri ošípané. Tieto časy sú nenávratne preč a tzv. samozásobiteľské chovy výmenou generácií a nástupom mestského spôsobu života na dedinách už nie sú bežné.
Nejde o šikanu
Lenže stále sú tu tisícky vidiečanov, ktorí sa s radosťou venujú chovu ošípaných. Pre mnohých sú prasiatka vyjadrením ich tradičného roľníckeho života, držia rodinu pohromade družnými zabíjačkami, pričom je jedno či starým alebo mladým – odľahčujú aj rodinným rozpočtom. Takmer do konca minulého desaťročia malo Slovensko spolu s niekoľkými ďalšími krajinami výnimku v domáckom chove. Na dramatický vzostup afrického moru ošípaných však Brusel zareagoval povinnosťou registrácie chovov.
Ľudia to považovali za šikanovanie, smutné vytriezvenie prišlo v lete roku 2019, keď sa mor objavil najprv v okrese Trebišov a potom v priebehu dvoch rokov prenikol do ďalších 18 okresov. Tam, kde mor prenikol do domácich chovov, veterinári nariadili utratiť zvieratá. Krivka nákazlivosti prudko rástla vždy v lete. Keď veterinári analyzovali, ako dostať nákazu pod kontrolu, rýchlo prišli na to, že sú tu stále tisícky neregistrovaných chovateľov. V októbri minulého roka vyhlásili tzv. prasaciu amnestiu a dodatočne bez toho, aby boli pokutovaní, sa prihlásilo 20-tisíc drobných chovateľov.
"Bol to nevídane veľký prírastok, keď si uvedomíme, že dovtedy sme mali zaregistrovaných 10-tisíc drobných a malých chovateľov,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Veterinárny šéflekár predpokladá, že v krajine je roztrúsených a zabudnutých ešte dákych dva až dva a pol tisíc chovateľov s jedným, dvoma či ďalšími pár zvieratami.
Aj najmenší chov, teda ak je v chlieviku len jedno prasa, môže byť nebezpečný, pokiaľ ho napadne vírus afrického moru ošípaných. Ak sa takýto chovateľ nachádza v blízkosti veľkej farmy, môže spôsobiť jej totálnu likvidáciu. Na Slovensku zostalo podľa čerstvých údajov generálneho riaditeľa poľnohospodárskej sekcie rezortu Martina Nevoľného 26 veľkochovov, kde je skoncentrovaných 360-tisíc zvierat. Zvyšných 140-tisíc ošípaných patrí do kategórie malých až drobných chovateľov.
Radšej cukor ako bič
Na Slovensku bolo doteraz 28 morových ohnísk u domácich ošípaných, nakazených diviakov bolo 2 800 a hoci poľovníci majú povolený odstrel celoročne, stále tu a tam vyskakujú nové prípady. Naposledy v okolí Banskej Bystrice. Reálne sa teda môže stať, že nakazený diviak môže znenazdajky infikovať aj domáce ošípané. Najmä ak pridomové hospodárstvo nie je riadne oplotené, alebo nebodaj sa domáce ošípané potulujú po dvore či záhrade. Navyše od jari až do jesene mnohí prikrmujú svoje svinky žihľavou, trávou, čerstvo zobratým obilím a podstieľajú im slamou z pokosených lánov. Lenže krmivo či podstielka môžu byť infikované nakazenými diviakmi.
Čo teda robiť? "Prihlásiť svoje prasiatka veterinárom, a to čím skôr,“ pripomína všetkým zábudlivcom Martin Fecko, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a zároveň dodáva, že treba byť mimoriadne opatrný. Poľovníci by napríklad vôbec nemali chovať ošípané, pretože môžu najskôr zavliecť nákazu z potuliek po revíroch, teda ak sa nebudú prezúvať a preobliekať. Našincom sa môžu takéto prísne pravidlá priečiť, no nech hundrú, koľko len chcú, inej šance ako predísť zavlečeniu moru niet.
Veterinári teraz rozbiehajú kontroly v bezprostrednom okolí všetkých veľkých fariem. Pri raziách sa príde na všeličo, lepšie ako si veci dodatočne vysvetľovať a platiť pokuty, tie môžu byť od 400 po 3 500 eur, je predísť nepríjemnostiam. Zostali na to najbližšie dva týždne. Ľudia by mali mať na pamäti, že keď dôjde na najhoršie, potom sa zvieratá likvidujú. Kto ich chová načierno, nemôže rátať ani s náhradou škody. Kým pre veľký podnik je nepredstaviteľnou strata desiatok tisíc zvierat, pre dôchodcu a jeho rodinu je bolestným aj utratenie jedného kŕmnika. Preto je dobré urobiť všetko preto, aby sa minimalizovali budúce straty.
Jedným z účinných opatrení by bolo, keby sa drobnochovatelia v blízkosti veľkých fariem, teda v okruhu troch a desať kilometrov úplne vzdali chovu. "To by si, samozrejme, vyžiadalo úzku spoluprácu dotknutých občanov s príslušnými farmami a poskytnutie prijateľných náhrad zo strany veľkochovateľov,“ povedal v tejto súvislosti Martin Nevoľný z ministerstva pôdohospodárstva. Či k takémuto druhu spolupráce a ústretovosti dôjde, ukážu najbližšie mesiace.
Ľudia sa však svojich prasiatok zvyčajne držia do poslednej chvíle. Zabrániť im v chove nemožno. Ministerstvo preto upozorňuje všetkých drobnochovateľov, aby sa zoznámili s desatorom zásad, ako predísť zavlečeniu nákazy do gazdovských dvorov. Sú zverejnené na www.mprv.sk. Rodičom či starým rodičom by ich mohli stiahnuť z internetu deti či vnuci, ktorí sa radi nechajú obdarúvať zabíjačkovými dobrotami.
Peniaze, politika, odbornosť
Na pozadí toho, čo sa deje v slovenskej politike, vyzerá prasacia amnestia ako smiešny problém pre pár tisíc vidiečanov. V skutočnosti je však mor ošípaných nie menej nebezpečný ako koronavírus, ktorý postavil do pozoru ľudstvo na celej planéte. Bravčové mäso je dôležitou zložkou potravy nielen pre malé Slovensko, ale pre miliardy ľudí s výnimkou moslimov.
Nevedno, kedy a či vôbec sa podarí dostať africký mor pod kontrolu. Dáni, ktorí sú jednými z najväčších chovateľov na svete, obohnali celú krajinu plotom, aby na ich územie neprenikali diviaky. Nebezpečné vírusové ochorenie ošípaných ohrozuje ich farmy po celom svete. Krajiny, ktoré si udržia chorobu na bezpečnú vzdialenosť od svojich fariem, budú profitovať z dopytu po bravčovom mäse. Na Slovensku v posledných rokoch jeho spotreba stúpala, bola však zabezpečovaná importmi, ktoré šli do stámiliónov eur. Von sme vyviezli obilie a do obchodov doviezli z neho v cudzine vyrobené bravčové. Akí sme to hospodári?
Otázkou súčasnosti je nielen to, ako potlačiť ďalšie šírenie vírusu, ale aj ako vôbec oživiť produkciu bravčového mäsa. Jedno aj druhé si vyžaduje financie. Rozpočet Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) je oslabený o desať percent, najdôležitejšej organizácii potravinového dozoru navyše chýbajú ľudia. Aj poslednú amnestiu realizovali štátni veterinári len s vypätím síl, keď im pomohli ich vojenskí kolegovia.
ŠVPS by nemala donekonečna improvizovať, pretože sa jej nedostáva dostatok zdrojov. Nedostatok ľudí v ŠVPS konštatoval aj posledný audit Európskej komisie.
Na post ústredného riaditeľa, ktorý dlhé roky zastáva Jozef Bíreš, je vypísané výberové konanie. Profesor Bíreš povedal, že sa doň neprihlási, pokiaľ má ísť preč. Počká si na rozhodnutie nového ministra. Pripomenul, že manažovanie veterinárnej a potravinovej správy je vysoko odborná záležitosť a s politikou nemá nič spoločné.