Viac Slovákov začalo využívať internet, keď jeho použitie v posledných troch mesiacoch deklarovalo podľa dát Eurostatu až 90 percent z nich. Oproti roku 2019 ide o zvýšenie o 7 percentuálnych bodov, čo je najvyšší nárast spomedzi krajín EÚ. To intuitívne prinieslo aj nižší podiel ľudí, ktorí nikdy internet nepoužili, dosahujúci 7 percent. V roku 2019 to bolo 12 percent respondentov.
Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji nikdy internet nepoužili iba 4 percentá ľudí, na východe Slovenska je to dvojnásobok. To sa podľa Horňáka odráža aj na podiele domácností, ktoré nemajú zriadený prístup na internet. V hlavnom meste a jeho okolí je to každá desiata domácnosť, na východe Slovenska je to približne každá šiesta.
Ešte výraznejšie rozdiely sú pri využívaní bankových služieb. Podľa dát využíva internetbanking až 68 percent ľudí v Bratislavskom kraji, čo predstavuje výrazný náskok oproti ostatným regiónom. „Opäť môžeme vidieť aj vplyv pandémie, ktorá posilnila využívanie digitálnych bankových služieb najmä v hlavnom meste a jeho okolí, kde sme zaznamenali medziročný nárast až o 12 percentuálnych bodov, zatiaľ čo v ostatných oblastiach bol nárast najviac šesťbodový,“ skonštatoval Horňák.
Nutnosť ovládať moderné technológie a držať krok s trendmi však nie je iba výsledkom pandémie, ale dlhodobého vývoja, keď sa digitalizácia dostáva čoraz výraznejšie do života ľudí. Tento trend podľa Horňáka nepoľaví, naopak, v čase bude posilňovať a digitálne zručnosti získajú na význame čoraz viac. Ovládanie počítača, internetu či základných programov patrí už dnes medzi základné požiadavky zamestnávateľov, pričom tieto sa budú ešte zvyšovať. „V budúcnosti môžeme očakávať napríklad častejšie využívanie tzv. veľkých dát, čo si bude vyžadovať schopnosť spracovať ich, porozumieť im a vedieť ich interpretovať,“ povedal analytik.