Vyplýva to z údajov ministerstva vnútra. Tie získal Oliver Borko zo spoločnosti EFIBA, ktorá vzdeláva poisťovacích maklérov, a denník Pravda ich má k dispozícii.
Problém pri PZP je pritom dlhodobý a priznáva si ho aj štát. Podľa získaných údajov vlani polícia udelila 4 739 pokút v správnom konaní za viac ako pol milióna eur. Priemerná výška pokuty neplatičovi poistenia bola vo výške 106 eur. V rámci jednotlivých okresov sa však priemerná výška sankcie zásadne líši. Napríklad v Dolnom Kubíne to bolo i viac ako 400 eur, v Spišskej Novej Vsi len 18 eur.
Podľa ministerstva vnútra efektívnejšiemu sankcionovaniu bráni nedostatočné technické a zákonné riešenie problematiky. Oblasť sankcií za nezaplatené PZP má navyše v rukách ministerstvo financií. To však momentálne nemá žiaden konkrétny návrh na zmenu zákona o povinnom zmluvnom poistení.
V súčasnosti už prebiehajú diskusie so zainteresovanými subjektmi. Medzi nimi sú aj ministerstvá vnútra a dopravy, ale aj Národná banka Slovenska. „O konkrétnych návrhoch je však ešte predčasné hovoriť,“ tvrdí tlačový odbor ministerstva financií. Keď to bude aktuálne, ministerstvo financií bude verejnosť a médiá informovať, potvrdil tlačový odbor denníku Pravda.
Navrhujú sankčný poplatok
Centrálna banka a poisťovne už dlhodobo volajú po zmene. Nepoistených vodičov je podľa odhadov Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) okolo 60-tisíc. Ukladané pokuty sú navyše často v nižšej výške ako ročné poistné, čo niektorých ľudí motivuje vôbec si neuzatvoriť poistku. Vyriešiť by to podľa návrhov mohol práve efektívnejší systém sankcií.
„Prevádzkovateľ nepoisteného vozidla by mal byť povinný na výzvu SKP zaplatiť sankčný poplatok do poistného garančného fondu, ktorý bude vyšší ako priemerné poistné,“ vysvetľuje riešenie výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete. Ten by mohol motivovať motoristov, aby si uzatvorili poistenie, ktorého výška je nižšia ako tento poplatok, dodal.
Na nepoistené vozidlá totiž v konečnom dôsledku doplácajú majitelia, čo poistenie majú. Časť zo zaplateného poistného z PZP totiž putuje do poistného garančného fondu, ktorý spravuje kancelária poisťovateľov. Z neho sa potom uhrádzajú škody spôsobené majiteľmi nepoistených vozidiel. Kancelária si ich potom musí vymáhať. Časť z poistného tiež ide na účet rezortu vnútra.
Pokuty idú do štátnej kasy
V súčasnosti majú pokuty v rukách okresné úrady a policajné hliadky. Slovenská kancelária poisťovateľov má vďaka svojej databáze prehľad o tom, koľko vozidiel sa po cestách pohybuje bez povinnej poistky. Túto informáciu potom posúvajú okresným úradom podľa toho, kde sú nepoistené autá prihlásené. To, či má poistku uzatvorenú a zaplatenú, musí následne majiteľ dokázať.
Pokuty za jazdu bez poistky môžu pri kontrolách rozdávať aj policajné hliadky. Ich výška sa môže pohybovať v rozmedzí od 16,60 eura do 3 320 eur. V legislatíve však chýba konkrétny postup, podľa čoho sa jej výška má odvíjať. Navyše peniaze, ktoré vyberú okresné úrady či policajti, neputujú na krytie škôd spôsobených neplatičmi, ale do štátnej kasy.
Nie je okres ako okres
V rámci okresov pritom podľa údajov rezortu vnútra nie sú odlišné len výšky pokút, ale aj ich počet. V okrese Trenčín spolu s Ilavou ich bolo vlani v správnom konaní uložených 308, no v rámci Prešovského a Sabinovského okresu to boli len štyri. V Leviciach dokonca nebola udelená ani jedna pokuta pre neplatiča PZP. Pokuty sa pohybovali spravidla v desiatkach eur.
Podľa Borka je príčinou hlavne chýbajúca metodika udeľovania pokút, prílišná voľnosť legislatívy či nesystémovosť a dlhodobé neriešenie problému. V tabuľke však chýba rozdelenie podľa druhu poisteného vozidla. To, aká bude udelená neplatičovi poistky pokuta, závisí totiž aj od toho, či ide o klasické osobné auto, autobus alebo napríklad motocykel.
NBS a poisťovne chcú reformu
Národná banka Slovenska (NBS) a poisťovne už ministerstvu financií predložili návrhy na zmeny pri povinnom zmluvnom poistení. Keďže plán zmeniť zákon o povinných poistkách nie je v pláne vlády, konkrétne zmeny budú závisieť od dohody a prebiehajúcich rokovaní. Podľa ich návrhov by sa mala napríklad náhrada škody v kontexte vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku nastaviť tak, aby došlo k zjednoteniu postupov pri určovaní výšky škody.
Zmeniť by sa mali aj pravidlá takzvaného systému bonus a malus, ktorý by bol v praxi efektívny a zabezpečil by reálne zvýhodnenie vodičov s bezškodovým priebehom oproti vodičom spôsobujúcim dopravné nehody. V neposlednom rade navrhuje centrálna banka a poisťovne efektívnejšie opatrenie v súvislosti s problematikou čelných skiel tak, aby mal spotrebiteľ jasnú informáciu o rozsahu krytia a možnosti uplatnenia náhrady škody.
Problémom posledných rokov je aj priznávanie takzvanej nemajetkovej ujmy zo strany súdov. NBS a poisťovne navrhujú exaktnejšiu legislatívu nielen pre priznávanie, ale aj určenie výšky nemajetkovej ujmy. Jedným z bodov je aj zavedenie efektívnejších sankcií za nepoistené motorové vozidlá, pretože aktuálne ukladané pokuty sú často v nižšej výške ako ročné poistné pri povinnom zmluvnom poistení.