Holého kancelária tvrdí, že sa všetkými pripomienkami budú zaoberať. A tiež hľadať kompromisy. Zdá sa tak, že oba návrhy čaká prepracovanie takmer od podlahy.
Mestá: Zákon treba vypracovať nanovo
Nesúhlasom s obomi návrhmi sa netaja mestá. Únia miest Slovenska (ÚMS) tvrdí, že zákony treba prepracovať. Samotná únia predložila 52 pripomienok – z toho 41 zásadných k zákonu o výstavbe a 39 pripomienok – 30 zásadných k zákonu o územnom plánovaní. Únia očakáva, že legislatívne návrhy budú pre veľký počet pripomienok stiahnuté. Okrem toho by sa vláda mala vrátiť k návrhu stavebného zákona, ktorý je pripravený na ministerstve dopravy, dodáva ÚMS.
Výhradami sa netají ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). To sa tiež chce vrátiť k návrhu z dielne rezortu dopravy. Holého návrhy navrhlo pred nedávnom stiahnuť.
Kritiku Holého zákony schytali i od firiem. Klub 500 zhodnotil, že novelizácia stavebného zákona prináša množstvo negatív, ktoré prevyšujú nad pozitívami. „.Je neprijateľné aby zákon z procesu vylúčil stavebníka, ktorý celý proces financuje,“ hovorí Tibor Gregor, riaditeľ Klubu 500. Obáva sa, že oba zákony investorov skôr odradia, akoby ich motivovali. Klub 5OO apeluje na Holého, aby novelu zákonov v súčasnej podobe stiahol a prepracoval ich.
Petícia proti stavebnému zákonu
Za šesť dní viac ako 11-tisíc podpisov proti návrhom zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Organizácia VIA IURIS poukazuje na amatérsky pripravené zákony z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého. Tie by podľa organizácie mali výrazne obmedziť práva susedov či kontrolu obcí nad svojím územím. Taktiež by mali tieto zákony vylúčiť verejnosť pri ochrane životného prostredia. „Verejnosť by mala mať rovnaké možnosti a jej pripomienky by mali mať takú istú váhu ako ostatné subjekty zapojené do rozhodovania,“ hovorí výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková.
Kollár: Byt či Nebyt?
Práve zmena stavebného zákona mala urýchliť výstavbu nájomných bytov. Tie patria už dlhodobo medzi priority hnutia Sme rodina. Najnovšie chce ich výstavbu hnutie naštartovať cez poslanecký návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania. „Dĺžka stavebného konania je u nás na úrovni afrických krajín,“ informoval v piatok šéf hnutia Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár. Ceny bytov podľa neho zdraželi od roku 2015 o 42 percent. Priemerná mzda len o 28 percent. O zákone sa má rokovať už na júnovej schôdzi parlamentu.
„Tento zákon, ktorý dnes predkladáme má zabezpečiť aby si ľudia mohli konečne dovoliť vlastné bývanie,“ vysvetľoval Holý. To si nemôžu dovoliť pre zdražovanie bytov na realitnom trhu. Zákon má podľa Holého vytvoriť nový segment bývania nepôjde totiž o klasické nájomné bývania, komerčné nájmy ani súkromné byty.
Zákon zavedie elektronické prideľovanie bytov, tvrdí Sme rodina. Práve takto chcú eliminovať ľudský faktor. Okrem toho by štátne nájomné byty nemali zaťažiť štátny rozpočet. Investícia vo výške rádovo jednej miliardy eur, prinesie podľa Holého niečo vyše tristo miliónov eur do štátneho rozpočtu.
Ako má štátne nájomné bývanie fungovať?
Kritéria cien nájmov postavených s pomocou štátu sa budú líšiť od krajov. Cieľom je aby tento systém zasiahol čo najväčší počet obyvateľov Slovenska. Výška nájomného by tak mala byť v štátnych nájomných bytov nižšia o 30 až 50 percent.
Komerčný nájom v hlavnom meste je na úrovni 521 eur pri dvojizbovom byte. Štátny nájomný byt v Bratislave s príspevkom by tak mal vyjsť na 345 eur. V Košiciach by tak stál 312 eur v porovnaní s komerčným nájmom, ktorý stojí 545 eur. Za štátny dvojizbový byt v Trenčíne má byť mesačný poplatok za bývanie 223 eur a v Prešove 218 eur.
Podľa predkladateľov návrhu zákona má pokryť tento systém až 60 percent obyvateľov. Byty budú prideľované transparentne a digitálne, informoval o tom poslanec hnutia Sme rodina Miloš Svrček.„Nastavený bude systém, kde si záujemca zaregistruje,“ povedal. Vylučuje teda i možnosť predbiehania sa ľudí o byty. V praxi má mať prednosť ten, kto sa skôr zaregistruje.