Vláda pritom novelu zákona roka z dielne rezortu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) odklepla ešte v polovici mája. V parlamente sa však schvaľovanie zadrhlo. Proti sa totiž postavili liberáli. Tí sa zdržali i pri schvaľovaní rokovania v skrátenom režime.
„Výdavky budeme musieť zaplatiť. Je to ako keby sme si v reštaurácii naobjednávali a na konci nechceli zaplatiť účet,“ uviedol rokovanie o rozpočte Matovič. Počas dňa sa viackrát ohradzoval voči nesúhlasu od liberálov. „Takúto politiku volí náš koaličný partner, strana SaS. Ak si naobjednávam, v súlade s morálkou je účet zaplatiť,“ opakoval minister financií.
VIDEO: Matovič sa obul do Sulíka pre spor o navýšenie rozpočtu.
Napriek niekoľkodňovým koaličným rokovaniam totiž dohoda nepadla. Strana SaS stále trvala na o približne miliardu nižšej zmene. Šéf liberálov Richard Sulík hovoril o sume 2,7 miliardy eur. S touto cifrou nesúhlasil na oplátku Matovič.
Čítajte viac Dohodla sa koalícia na rozpočte? Liberáli sa pri hlasovaní zdržia
„Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za pandémiu, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie. To nám totiž vytvorí ešte väčší a ešte ťažšie riešiteľný problém,“ povedal predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Výdavky štátneho rozpočtu sa totiž navýšením zvýšia na 27,5 miliardy eur, čo je takmer dvakrát toľko, ako štát dokáže za rok vybrať. Príjmy sa totiž pohybujú len na úrovni 16 miliárd eur. Viskupič dodal, že by bolo lepšie navyšovať rozpočet až po júnovej prognóze daňového výboru.
Na riziko vysokého zadlženia poukazujú aj odborníci „Chýbajú nám informácie. Ministerstvo financií nezverejnilo alternatívne prepočty – aký vplyv na celkový dlh a teda budúci rast daňového zaťaženia má požadované navýšenie deficitu,“ upozorňuje analytik spoločnosti INESS Radovan Ďurana.
Návrh novely štátneho rozpočtu:
1. Zvýšenie rezervy COVID na krytie rizík a prijímaných opatrení
- Dotácie na zníženie strát v cestnej doprave – 20 000 000 eur
- Pomoc cestovný ruch a gastro de-minimi – 120 250 000 eur
- Pomoc cestovný ruch a gastroveľká schéma – 39 000 000 eur
- Zvýšenie PN a OČR na úroveň čistej mzdy – 14 800 000 eur
- Zvýšenie PN a OČR na úroveň čistej mzdy – 8 600 000 eur
- Zvýšenie transferu pre Sociálnu poisťovňu – 110 000 000 eur
- Covid zákon – kúpeľná starostlivosť – 1 000 000 eur
- Liek Bamlanivimab – 12 964 500 eur
- NCZI krytie služieb, IKT, personálnych a ostatných nákladov v roku 2021 v súvislosti s COVID-19 – 6 473 385 eur
- Regeneron – 5 000 dávok koktailu protilátok – objednávka SR (obstarávanie Európska komisia) – 11 357 000 eur
- Vakcíny od Pfizer (3 479 521 kusov) a Astra Zeneca (3 638 830 kusov) – 66 490 689 eur
- Vakcíny od Moderny – 15 501 726 eur
- Vakcíny Sputnik V – 16 544 729 eur
- Testovanie na školách kloktaním – 12 440 000 eur
- Preplatenie výdavkov subjektom HM (zdravotnícke zariadenia) – 160 000 000 eur
- Skríningové testovanie – preplatenie výdavkov oprávneným subjektom – 56 500 000 eur
- Mimoriadny covid príplatok pre COVID oddelenia – 94 800 000 eur
- RTVS – vysielací čas na osvetu prevencie šírenia ochorenia COVID-19 – prevencie šírenia ochorenia COVID-19 – 245 238 eur
- Mimoriadny covid príplatok pre Záchrannú zdravotnú službu – 6 000 000 eur
- Prevádzka mobilných odberových miest – 60 000 000 eur
- Prvá pomoc – do júna 2021 – 570 400 000 eur
- Distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok MZ ako subjektu HM (Unipharma) – 600 000 eur
- Odmeny príslušníkov PZ, HaZZ, HZZ, štátnych zamestnancov – skríningové testovanie – 6 000 000 eur
- Zvýšenie ŠFA na poskytovanie záručných schém/úverov – 500 000 000 eur
- Výpadky príjmov subjektov VS – 100 000 000 eur
- Dotácia na nájomné – 20 000 000 eur
- Dotácie v oblasti kultúry – 6 000 000 eur
- Humanitárna pomoc – 3 600 000 eur
- SOS dotácie – 30 000 000 eur
- Pandemický rodičovský príspevok – 25 000 000 eur
- Pandemické nemocenské a pandemické ošetrovné – ** 9 961 959 eur**
- Ostatné – nové opatrenia(COVID-19) – 300 000 000 eur
Zvýšenie ďalších výdavkov VPS (nižšie uvedené zvýšenie zahŕňa výdavky na necovid):
- Plán obnovy alokácia na tento rok + DPH – 148 300 000 eur
- Odvody do všeobecného rozpočtu EÚ – 25 000 000 eur
- Ostatné necovid požiadavky ŽSR – dofinancovanie – 143 000 000 eur
- Ostatné necovid požiadavky ZSSK – dofinancovanie – 80 000 000 eur
- Ostatné necovid požiadavky ZSSK – úhrada straty za roky 2019 a 2020 – 130 000 000 eur
- MO odkúpenie majetku letiska Sliač civilná časť – 2 100 000 eur
- ŠFA – splatenie základného imania MH Invest – 120 000 000 eur
- Urbion – zmena stavebného konania – 3 160 000 eur
- ZVJS – kamery, monitorovanie – 2 500 000 eur
- Policajti odchodné – 30 000 000 eur
- Rezerva na nepredvídané tituly (ne-COVID) – 300 000 000 eur
Dodatočné tituly nad rámec vyššie uvedených položiek zahrnutých do vládneho návrhu novely:
- Jednorázový prídavok na dieťa 333 eur 45,7 tis. detí v hmotnej núdzi – 15 218 100 eur
- Jednorázový prídavok na dieťa 333 eur pre 350,9 tis. detí do 2׎M – 116 857 359 eur
- prvá pomoc – semafor – 244 000 000 eur
- MIRRI – regionálny rozvoj – 20 000 000 eur
- MS SR – dofinancovanie najmä ZVJS, zvýšenie platov v súdnictve – 43 916 084 eur
- Zvýšenie normatívnych výdavkov regionálne školstvo (zvýšenie počtu žiakov) – 18 000 000 eur
ZDROJ: Návrh novely štátneho rozpočtu, ktorý má k dispozícii denník Pravda
Nejasné počty, zvláštne rezervy
Do poslednej chvíle tiež nebolo jasné ani to o akú sumu sa má vlastne rozpočet navýšiť. Kým samotný návrh hovoril o 3,4 miliardách, v pléne padla i suma 3,7 miliardy eur. Tú spomínal nielen šéf SaS Richard Sulík, ale dokonca i samotný šéf rezortu financií.
O dodatočných výdavkoch za 3,85 miliardy eur hovoril zase poslanec a exminister bývalej vlády Ladislav Kamenický (Smer). „Splácať to budú deti našich detí, toto, čo tu vyrábate,“ vyčítal koalícii. Na mysli mal prudké zvýšenie deficitu verejných financií na takmer desať percent. Opozícia tiež varovala pred hrozbou zvyšovania daní.
Jablkom sváru bola i rezerva na nepredvídateľné výdavky. Tú kritizovala nielen koaličná SaS, ale i opozícia. Matovič rezervu obhajoval tým, že koronavírus len tak nezmizne a treba sa nachystať na horšie časy. „Môžeme mať pocit, že sa možno tretej vlne vyhneme, ale pocity nemajú pri tvorbe štátneho rozpočtu nič spoločné s faktami,“ dôvodil. Sulíkovi vyčítal minister financií i to, že len a len kvôli nemu stojí preplácanie nájmov, ale i pomoc kultúre. Ten mu na oplátku vyčítal, že si položky nevedel dostatočne obhájiť. Okrem toho podľa Sulíka spájanie rozpočtovej novely s vyplatením pomoci nedáva zmysel. O peniaze na nájmy a pomoc kultúre žiada ministerstvo hospodárstva pravidelne a malo byť zarátané už v rezerve pôvodného rozpočtu.
Bez akejkoľvek diskusie
Na pretras sa v parlamente dostala aj nedostatočná diskusia s odbornou verejnosťou. Na tú sa sťažovali aj odborníci. „Komunikácia ministerstva financií voči širokej a odbornej verejnosti zlyhala. Namiesto prehľadných tabuliek o nutných, možných a neschválených výdavkov tu máme dvojtýždňovú mediálnu prestrelku,“ hovorí Ďurana. Chýbali mu i relevantné argumenty pre skrátenie konanie.
Do navýšenia deficitu sa navyše aj podľa analytika dostali položky, ktoré tam nemajú čo hľadať. „Napríklad kamerový systém vo väzniciach. Také položky majú byť dlhodobo plánované, nie predmetom urgentného navyšovania deficitu,“ hovorí analytik.
V poriadku sa mu nezdá ani fakt, že samo ministerstvo financií do Programu stability, ktorý povinne posielame Európskej komisii, uviedlo, že je to konzervatívny odhad, a pravdepodobne nedôjde k jeho naplneniu. Na to v parlamente upozorňoval aj Viskupič. „To je ďalší dôvod pre požiadavku na nižší schodok, lebo my nemáme vládu konzervatívnych investorov, ale vládu, ktorá v čase krízy zavádza nové dávky a zvyšuje iné. Vzniká tak riziko, že rezervy vytvoria nové dávky – ktoré budú dlhodobé,“ dodáva Ďurana.
Tripartita mala k novele výhrady
Svoje výhrady mala aj Hospodárska a sociálna rada. Tá o novele rokovala v utorok a vzala ju na vedomie s výhradami. „Konfederácia upozornila, že navýšenie výdavkov sa premieta v kapitole Všeobecná pokladničná správa, čo môže spôsobiť, že alokované finančné prostriedky nemusia byť využité na účel, na ktorý sú momentálne určené,“ povedala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová.
Pripomienky mala aj Asociácia priemyselných zväzov (APZ). Vadili jej nielen dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale aj nedostatok dodatočných informácií a fakt, že navýšenie nakoniec zaplatia samotní podnikatelia. „Upozornili sme na absenciu analytického podkladu, podrobného popisu či zdôvodnenia výdavkov. Požiadali sme preto o zapojenie Útvaru hodnoty za peniaze a vypracovanie analýzy hospodárnosti a efektívnosti už vynaložených výdavkov z pôvodnej rezervy 1,04 miliardy eur a tiež o analýzu primeranosti navrhovaného zvýšenia výdavkov,“ povedal generálny sekretár Asociácie Andrej Lasz. Navrhli preto posunúť schvaľovanie o 15 dní.