Václav Klaus odmieta, že mal prsty vo veľkej pôžičke, ktorú Československo poskytlo Sovietskemu zväzu, keď bol minister financií. Informáciu o úvere priniesli Hospodářské noviny, server Aktuálně, týždenník Respekt a protikorupčná organizácia Observation post. Dokumenty vypátrali v českom Národnom archíve.
Autori napísali, že nápad pomôcť Moskve vznikol v apríli 1989, čiže ešte počas bývalého režimu. Po jeho páde sa Klaus stal šéfom rezortu financií v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Na zmluve o pôžičke bol dátum 10. november 1989. Vtedy Klaus síce ešte nebol minister, ale potom sa jeho úrad úverom zaoberal. Zdôraznil však, že o ničom netušil.
„Opakovane hovorím, že o nejakej zmluve z 10. 11. 1989 nič neviem. Dokonca o nej nevedia nič všetci z tých, ktorých som sa mohol v súčasnosti opýtať,“ povedal Hospodářským novinám. Podľa tohto denníka však existuje list z decembra 1989, v ktorom vtedajší riaditeľ Československej obchodnej banky varoval Klausa ako ministra financií pred odoslaním pôžičky. Napriek tomu ju Moskva na prelome rokov 1989 a 1990 získala.
Prevod v objeme 1,3 miliardy amerických dolárov sa uskutočnil prostredníctvom Medzinárodnej banky hospodárskej pomoci, ktorú založili socialistické krajiny. Úver sa neskôr stal súčasťou dlhu, ktoré malo Rusko voči Československu. Pred rozdelením federácie si dva vznikajúce samostatné štáty rozdelili súčet pohľadávok tak, že Slovensku pripadlo v súčasnej mene 1,7 miliardy eur a Česku 3,6 miliardy eur.
S vrátením peňazí mala Bratislava podobné problémy ako Praha. Navyše Moskva si presadila, že všetky úvery splatí dodávkami tovarov, ale nebolo jasné akými. Slovensko podpísalo predmetnú dohodu s Ruskom v júni 1994. Celkovú hodnotu dlhu vyjadrenú v amerických dolároch sa finančne nepodarilo získať. Dovedna to bolo výrazne menej.
Moskva poskytla aj veľa tovaru a z časti dlhu zaplatila výcvik a let prvého slovenského kozmonauta. Ivan Bella letel do vesmíru vo februári 1999 v poradí ako 385. človek na Zemi.