Brusel núkal eurofondy. Prečo treba meniť rozpočet?

„V rámci implementácie opatrení na eliminovanie dopadov koronavírusu máme schválených 1,1 miliardy eur z európskych fondov, ale podarilo sa nám za celý minulý rok získať iba 343 miliónov a na ďalší rok rátame len so 136 miliónmi eur. Buď je zle tabuľka z Programu stability Slovenska a návrh úpravy rozpočtu na rok 2021, alebo máme veľký problém,“ upozornili na sociálnej sieti iniciátori projektu Dáta bez pátosu. Vychádzajú z tabuľky v Programe stability na roky 2021 až 2024, ktorý Slovensko každoročne predkladá Európskej komisii a Rade Európskej únie. Ten pripravuje každá členská krajina a načrtáva v ňom svoju rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať deficitom a viesť k udržateľným verejným financiám.

Podľa iniciátorov známeho portálu vykázané čísla nie sú lichotivé. „To, že nám Európska únia ponúkala miliardy, hlavne z navýšeného Európskeho sociálneho fondu, ale my sme o ne ani úspešne nežiadali, ani ich neprebrali a ani ich nečerpáme dostatočne rýchlo, je zrejmé. A tak si veľkú väčšinu opatrení zafinancujeme z vlastných peňazí. Ale tie nemáme, a tak si požičiame,“ dodávajú.

Naozaj sme však európske peniaze dostatočne nečerpali? Hneď na začiatku pandémie predsa Európska únia dala štátom takpovediac voľnú ruku. To, čo mali nedočerpané, mohli ľubovoľne posunúť na boj s covidom. „Po zriadení investičnej iniciatívy na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou bolo umožnené flexibilné čerpanie nevyužitých prostriedkov v kohéznej politike,“ uvádza vo svojom stanovisku Európska komisia.

Táto flexibilita v podstate zabezpečila, že sme všetky prostriedky v rámci nevyčerpaných fondov – sociálneho, kohézneho a aj fondu regionálneho rozvoja – mohli ľubovoľne presúvať tam, kde ich v rámci boja s pandémiou bolo práve treba. Navyše, únia sa postarala aj o 100-percentné prefinancovanie. „Prostriedky mohli byť použité na podporu zdravotníckeho systému, pracovných miest, mikro-, malých a stredných podnikov, ako aj na iné opatrenia na zmierňovanie dopadov pandémie,“ dodáva komisia.

Presuny za vyše miliardy eur

Koľko európskych zdrojov sa teda rozhodlo obetovať Slovensko? Podľa Andreja Ďuríčka, hovorcu ministerstva investícií, ktoré eurofondy spravuje, došlo už v apríli minulého roku k presunutiu viac ako 1,1 miliardy nezazmluvnených finančných prostriedkov práve na koronakrízu.

„Konkrétne ide napríklad o projekt zameraný na podporu udržania zamestnanosti v materských školách, ktorým bolo podporených 2 315 žiadateľov, 2 761 materských škôl a 24 495 zamestnan­cov. Ďalej projekt kurzarbeit v celkovej výške 390,2 milióna eur, v rámci ktorého bolo podporených 4 042 581 zames­tnancov a SZČO, podpísaných 190 839 dohôd s podnikateľskými subjektmi,“ hovorí. Dokopy je tak podľa neho vo výzvach k dispozícii až 1,14 miliardy eur.

Čítajte aj Koaličná kríza? Matovič chce zrýchlene meniť rozpočet, Sulík nesúhlasí

Presuny peňazí potvrdil pre denník Pravda aj rezort práce. A to v rámci operačného programu, za ktorý priamo zodpovedá – Ľudské zdroje. „Celkovo bolo v roku 2020 realokovaných 430 miliónov eur, ktorých hlavným účelom bolo zmiernenie dopadov pandémie, a to formou príspevkov pre zamestnávateľov na udržanie pracovných miest a príspevkov pre SZČO na udržania ich činnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva Eva Rovenská. Okrem pomoci pre základné umelecké školy, ktorá aktuálne prebieha, boli dosiaľ všetky zdroje využité efektívne, dodáva.

Nízke číslo, na ktoré sa odvolávajú analytici z Dát bez pátosu, tak podľa rezortov neznamená nič viac a nič menej ako to, že tieto sumy ešte neboli prefinancované z eurofondov. „Na to, aby bolo reálne čerpanie vykázané na komisiu, je potrebné najprv vyhlásiť výzvu, vyhodnotiť projekt, zazmluvniť ho, skontrolovať verejné obstarávanie a predložiť žiadosť o platbu zo strany prijímateľa. Ide o normálny projektový cyklus, ktorý má svoj čas,“ vysvetľuje Ďuríček.

Mohli sme si však od únie pýtať aj viac?

Slovensko má z predchádzajúceho programového obdobia nedočerpaných okolo deväť miliárd eur a šanca, že peniaze stihneme minúť, je naozaj mizivá. Podľa rezortu investícií však druhé kolo realokácie stroskotalo na nevôli jednotlivých ministerstiev. „Vicepremiérka uložila ostatným rezortom úlohu, aby vypracovali a predložili návrhy na ďalšie možné presuny financií z ich operačných programov. Mali tak spraviť do 31. júla 2020, avšak žiaden rezort neidentifikoval možnosti na 2. fázu realokácií a ministri potvrdili, že prostriedky zo svojich operačných programov do roku 2023 vyčerpajú,“ dodáva Ďuríček. Podľa mnohých však peniaze s najväčšou pravdepodobnosťou vyjdú nazmar.

Presne na to ešte začiatkom roka upozorňovala aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, keď ministerke Remišovej vyčítala stratenú miliardu. Tvrdila, že presunom sa dala využiť lepšie. Aj podľa europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) je skutočné vyčerpanie všetkých prostriedkov nereálne. „Ani počas jesene a zimy, keď už situácia bola kritická, nebolo Slovensko schopné dostatočne čerpať financie z ostatných európskych mechanizmov a ani dostatočne využiť nástroje štátnej pomoci,“ hovorí. Výsledkom bolo, že sme vlastnou vinou nedokázali dostatočne pomôcť malým a stredným podnikateľom, dodáva europoslanec.

Podľa Remišovej rezortu však ešte stále prebieha dodatočná revízia, ktorej výsledkom možno bude uvoľnenie ďalších prostriedkov. „Rezorty majú upratať vo svojich programoch s cieľom zabezpečiť maximálne čerpanie a vykonanie revízií operačných programov s cieľom prípadnej realokácie voľných, respektíve uvoľnených prostriedkov,“ hovorí Ďuríček. Výsledok sa však dozvieme zrejme až v lete. Odpočty vláde totiž musia ministerstvá robiť len raz za štvrťrok.