„Až 90,9 % podnikateľov nepovažuje v súčasnosti stavebné konanie za efektívne, kvalitné a rýchle,“ vyčíslila aliancia s tým, že spomedzi respondentov s priamou skúsenosťou trvalo vybavenie stavebného povolenia najväčšej časti (38,5 %) šesť až 12 mesiacov, približne tretine (32,7 %) viac ako 12 mesiacov a zvyšku (28,8 %) do šiestich mesiacov.
Podľa podnikateľov sú hlavnými bariérami zrýchlenia a zefektívnenia stavebného konania zdĺhavé rozhodovanie iných ako stavebných úradov (65,6 %), príliš zložitý stavebný proces – je v ňom veľa rôznych úkonov (62,5 %) a papierová byrokracia – nefunguje elektronická komunikácia (56,3 %).
Ako ďalšie problémy uviedli podnikatelia nedostatočné kapacity stavebných úradov pre ich riadne fungovanie (43,8 %), nezvládnutý manažment stavebných úradov obcami (25 %) a korupciu (23,4 %). „Na priamu otázku, či sa pri stavebnom konaní stretli s korupciou, odpovedala väčšina (61,1 %) záporne, a menšina (39 %) kladne,“ podotkla aliancia.
Zhruba 95 % podnikateľov je za to, aby sa určili záväzné lehoty pre štátne a verejnoprávne úrady na poskytnutie vyjadrenia v stavebnom konaní. Podľa 83,1 % podnikateľov by sa mala zaviesť zásada, že ak sa úrad (stavebný či iný vrátane sieťových firiem ako napríklad vodári alebo plynári) v záväznom termíne nevyjadrí, má sa za to, že nemá námietky. Podľa 84,6 % podnikateľov je tiež potrebná úplná digitalizácia konaní.
Viac ako polovica (53,1 %) podnikateľov nesúhlasí, aby sa agenda stavebného konania preniesla z obcí na okresné úrady, to znamená na štát. Väčšina (66,2 %) podnikateľov tiež nesúhlasí, aby sa agenda preniesla z obcí na vyššie územné celky (VÚC).
Prieskum realizovala aliancia v prvej polovici mája v spolupráci s INEKO. Zúčastnilo sa na ňom 67 slovenských podnikateľov, pričom 81 % z nich má priamu skúsenosť so stavebným konaním.
Novela sa nepáči ani mimovládkam
Novela zákona výrazne obmedzuje právo verejnosti a obcí rozhodovať o svojom území. Sú výrazne nevyvážené v prospech práv stavebníkov, keďže nezohľadňujú postavenie obcí a verejnosti pri územnom plánovaní a výstavbe. Konštatuje to Via Iuris aj ďalšie mimovládne organizácie. Požadujú ich stiahnutie a prepracovanie, „zastaviť“ novely chcú aj hromadnou pripomienkou.
„Návrhy zákonov prinášajú kompletnú rekodifikáciu stavebného práva a reformu štátnej správy v tejto oblasti. Via Iuris ich považuje za tak zle pripravené, že ako jediné riešenie vidí ich späť vzatie z legislatívneho procesu a nové spracovanie, ktoré bude rešpektovať inými zákonmi upravené vzťahy, ako aj pravidlá upravujúce legislatívny proces,“ konštatuje.
Organizácia upozorňuje tiež na to, že návrhy zákonov neboli pripravené štandardným legislatívnym procesom. Predkladateľ nezverejnil predbežnú informáciu o návrhoch a ani legislatívny zámer, ktoré by bližšie predstavili zamýšľaný koncept. Neurčil ani najkratšiu možnú lehotu, teda 15 pracovných dní, na pripomienkovanie, čo je pri tak komplexnej novej úprave podľa Via Iuris neprijateľné. Do prípravy zákonov nebola zahrnutá ani verejnosť. „Sú v nich rozpory, gramatické chyby, v mnohom sú nezrozumiteľné a nelogické. Z toho dôvodu je veľmi náročné k návrhom pripraviť pripomienky,“ podotýka Via Iuris.
Organizácia kritizuje taktiež ich mimoriadnu nevyváženosť, keďže ich jediným sledovaným cieľom má byť rýchlosť konania. A to aj na úkor princípov dobrej správy a ústavných požiadaviek na výkon verejnej moci, ako sú napríklad princíp zákonnosti či participácie. Za najzásadnejšie problémy považuje vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku na konania, výrazné obmedzenie práv vlastníkov susedných stavieb a pozemkov a úplné vylúčenie účasti verejnosti chrániacej životné prostredie na konaní o povoľovaní stavieb či tvorbe územného plánu. Výrazne sú tiež obmedzené práca obcí a samosprávnych krajov.
Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) zbiera podpisy
Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) už zbiera podpisy pre pripomienky k tomuto zákonu. Varuje pred zdražovaním nehnuteľností.
„Predstavené návrhy zákonov o územnom plánovaní a zákona o výstavbe hodnotíme ako príležitosť na pozitívnu zmenu, ktorú prax už dlho očakáva a potrebuje,“ uviedol riaditeľ IUR Juraj Suchánek a dodal, že nové zákony predstavujú zásadné zmeny v zaužívaných postupoch, najmä v zákone o výstavbe. V predložených návrhoch zákonov vidí viacero problémov.
Inštitút predkladá celkovo 12 pripomienok k návrhu zákona o územnom plánovaní a 29 k návrhu zákona o výstavbe. Z toho dve pripomienky sú zásadného charakteru. Viaceré z nich riešia absencie definovania základných pojmov či určenie presných lehôt a termínov.
„Zásadne však nesúhlasíme so zavedením ‚nového poplatku‘, ktorý má byť definovaný vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výške odplaty za služby,“ zdôraznil Suchánek s tým, že vyhláškou dôjde k zvýšeniu poplatku za povolenie jednoduchej stavby 37,5-násobne oproti súčasnosti. Pri vyhradených stavbách by mohol poplatok dosahovať hodnotu vo výške státisícov aj miliónov eur. „Uvedené by spôsobilo ďalšiu vlnu zvyšovania cien nehnuteľností na Slovensku,“ varuje Suchánek.
Z obsahu zákona podľa IUR vyplýva, že určenie poplatku, respektíve odplaty – zákon a vyhláška nemajú zosúladené pojmy – nie je v súčasnosti jasné. Podľa vyhlášky by cena za služby mala byť do 1,25 % celkových nákladov stavby. „Podľa uvedeného by napríklad pre rodinný dom alebo chatu v hodnote 150 000 eur bol zavedený nový poplatok za ‚služby‘ vo výške 1875 eur – podľa sadzobníka poplatkov v súčasnom platnom zákone je aktuálny poplatok 50 eur,“ porovnal inštitút.
Pod hromadné pripomienky sa môžu podpísať občania vyplnením formulára do 26. mája. Link na formulár nájdu záujemcovia na webovej stránke inštitútu.