Absolventov čakajú problémy. Ako im môže pandémia zničiť kariéru?

Postoj vyše tisícky zamestnávateľov v prieskume naznačuje, že aj napriek uvoľňovaniu epidemiologických opatrení stále panuje ekonomická neistota. Čo to bude znamenať pre trh práce, a hlavne pre tohtoročných absolventov škôl? Úrady práce sú plnšie už od vlaňajšieho marca, nezamestnanosť v súčasnosti dosahuje takmer osem percent. Podpísali sa pod to najmä reštriktívne opatrenia a „priškrtenie“ aktivity niektorých sektorov. Ešte viac ich však môžu zaplniť absolventi stredných a vysokých škôl.

Tí na trh práce pribúdajú v najvyššom počte spravidla v júni a septembri. Ich posledný rok štúdia bol navyše poznačený dištančným vzdelávaním. To, že hľadať si prácu počas pandémie a po nej pre nich nebude ľahké, potvrdil aj analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. „Dlhodobý výskum ukazuje, že absolventi, ktorí prichádzajú na trh práce v čase ekonomických kríz, majú vyššiu mieru nezamestnanosti, nižšie mzdy a horšie pracovné pozície ako ich kolegovia, ktorí skončia školu v normálnych časoch,“ hovorí. Ovplyvňuje to ich postavenie na trhu práce aj roky po kríze, dodal analytik.

Čítajte viac Firmy už ľudí nútia chodiť do kancelárií. Môžu ešte zamestnanci pracovať z domu?

Pesimistické vyhliadky potvrdzujú aj firmy. Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina tvrdí, že mnohé firmy sa budú musieť vyrovnať so zákazmi a s obmedzeniami, ktoré platili od minulého roka. „Neočakávam veľký dopyt po pracovnej sile tento rok,“ myslí si. Zamestnávatelia však majú väčší výber medzi kvalifikovanou pracovnou silou, ktorej bol pred krízou väčší nedostatok.

Problém na trhu práce si uvedomuje i štát. Podľa hovorkyne rezortu práce Evy Rovenskej v tomto roku chystá ministerstvo spolu s úradmi práce nové projekty aktívnej politiky práce. „O ich spustení budeme včas informovať,“ povedala pre denník Pravda. Rezort práce však počas pandémie už napumpoval do projektov zamestnávania viac ako sto miliónov eur. Prácu či podnikanie našlo vyše 30-tisíc ľudí.

Pribudnú tisícky absolventov

Na prieskume spoločnosti Elanor sa zúčastnilo viac ako tisíc najvýznamnejších spoločností na Slovensku naprieč sektormi. Kým 23 percent firiem nábor po lete neplánuje, až 15 percent zamestnávateľov chce v druhom polroku dokonca prepúšťať. Zvyšné firmy zatiaľ vyčkávajú na ďalší vývoj pandémie. To nebude problém len pre ľudí, ktorí prišli o prácu počas pandémie, ale aj pre tisícky absolventov, ktorí pribudnú v lete a po ňom.

Podľa údajov rezortu školstva z konca vlaňajška napríklad skončilo verejnú a súkromnú školu dokopy 35 658 študentov. Vlani v júni sa na úrady práce hlásilo vyše 3 400 z nich. Tradične v septembri tiež hľadalo prácu viac ako 5 800 absolventov stredných škôl. Tí prichádzajú na úrady práce spravidla až po svojich posledných letných prázdninách. Na konci septembra minulého roka tak dokopy hľadalo prácu vyše 13 800 absolventov. V marci tohto roka ich bolo vyše 10-tisíc.

Ľudí po skončení štúdia však môže čakať hlavne náročnejšie uplatnenie vo svojom obore. Aktuálna situácia na trhu práce sa totiž zmenila a viaceré odvetvia sa od seba významne odlišujú. „Kým sektor automotive neprestajne pokračuje v nábore, sektor služieb, hotelov či reštaurácií bol donútený radikálne prepúšťať,“ uvádza príklad riaditeľ spoločnosti Elanor Ivan Zizič. Tohtoroční absolventi sa preto budú uplatňovať najmä podľa odboru, v ktorom skončili.

Čítajte viac Psychológ: Niektoré firmy pandémiu zneužívajú

Pandemické štúdium ako hendikep

Do určitej nevýhody však môže absolventov postaviť aj pandemický rok štúdia, ktorý prebiehal prevažne on-line. „Určite sa to prejaví na kvalite absolventov, veď z učebných odborov boli žiaci skoro rok a pol doma,“ tlmočí názor Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení jej hovorkyňa Miriam Filová. Na druhej strane študenti zo systému duálneho vzdelávania podľa Filovej praxovali vo firmách aj v obmedzenom režime.

Podľa Chovanculiaka to však nemusí byť dôvod, prečo majú absolventi z krízových čias podľa rôznych výskumov horšie kariérne uplatnenie. Ako tvrdí, nemali horšie výsledky v škole ani menej kvalitné tituly, ale nedokázali si nájsť prácu vo vyštudovanom segmente. "Prípadne boli po škole dlhšie nezamestnaní a následne sa im neskôr už nepodarilo naskočiť na rozbehnutý kariérny vlak,“ dodal Chovanculiak.

V tom, že pandemický rok na konci štúdia nemusí automaticky znamenať hendikep, sa zhodujú aj viacerí odborníci a zástupcovia firiem. „Ak zamestnávateľ uvidí na jednej strane stratený rok štúdia a druhej iniciatívnosť, charakter a podobne, tak nemusí byť pandemický rok štúdia relevantný faktor,“ myslí si prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Štúdium navyše netrvá rok a mladšie ročníky sú na on-line výučbu adaptované.

Bude ešte rásť nezamestnanosť?

Napriek uvoľňovaniu epidemiologických opatrení chce mnoho firiem počkať na ďalší ekonomický vývoj. Ak bude výhľad nepriaznivý, podľa prieskumu Elanor môže ďalších 10 až 25 percent z nich prepúšťať. To, či budú firmy naberať, alebo prepúšťať, preto bude závisieť hlavne od zvyšujúceho sa dopytu po tovaroch či službách, zaočkovanosti obyvateľstva či opatrení prijatých vládou. Do práce by sa však nateraz mohli vrátiť najmä prepustení zamestnanci zatvorených prevádzok.

„Sú odvetvia, ako napríklad gastro a hotelierstvo, kde vďaka uvoľňovaniu opatrení dôjde k väčšiemu náboru zamestnancov, nakoľko mnohé firmy museli svojich zamestnancov aj prepustiť a teraz ich budú musieť nahradiť,“ tvrdí Solík. Na druhej strane v odvetviach, kde je v prípade tretej vlny pandémie riziko opätovných reštrikcií, podľa neho vidieť opatrnejší záujem zo strany nádejných zamestnancov.

Čítajte viac Mohli by ľudia pracovať len štyri dni v týždni? Na Slovensku to už funguje

Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) však na Slovensku zatiaľ neexistuje žiadny plán opatrení na oživenie ekonomiky po uvoľnení protipandemických opatrení. Podľa odborárov je preto plán obnovy jediný zdroj financií, ktoré by mohli byť využité aj na tento účel. Minulý mesiac sa už slovenský plán obnovy dostal do Bruselu. V reformách však podľa KOZ chýbajú investície do pracovných miest, prechodné kompenzačné modely či investície do služieb zamestnanosti.

Nedostatok práce na Slovensku môže privolať aj problém spred pandemických rokov – odliv pracovnej sily do zahraničia. Podľa predsedu občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca bude k odchodu motivovaná časť absolventov. Počas pandémie sa totiž mnoho slovenských občanov zo zahraničia skôr vracalo.

„Myslím si, že táto téma by sa mala stať jednou z najkľúčovejších oblastí neprieč celou vládou, nakoľko pokiaľ absolventa pustíme do zahraničia za skúsenosťami, už veľmi ťažko ho vieme opätovne nalákať na návrat na Slovensko,“ upozorňuje Zizič. Podľa odborníkov bude všetko závisieť od pandemickej situácie a zaočkovanosti vo svete.