V súvislosti s home officom sa v čase COVID-u rozšírila predstava, že v tomto režime trávi svoj pracovný čas značná časť slovenskej populácie. Aktuálne dáta EUROSTAT-u potvrdzujú, že ide o mýtus a ani pandémia na Slovensku rapídne nezvýšila podiel ľudí pracujúcich z domu.
Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas prvej aj druhej vlny pandémie home office. Najaktuálnejšie údaje Eurostatu za rok 2020 ale neukazujú, že by pandémia dokázala výraznejšie zvýšiť podiel Slovákov a Sloveniek pracujúcich z domu. V roku 2019, teda pred pandémiou, pracovalo z domu pravidelne alebo občas 9,5 % pracujúcich našincov. V roku 2020 sa počet zamestnaných, ktorí vymenili kanceláriu za obývačku zvýšil iba mierne a to na 11,6 % (pričom 5,9 % občas a 5,7 % pravidelne). Home office sa počas uplynulého roka týkal o niečo viac Sloveniek (s podielom 12,8 %) ako Slovákov (s podielom 10,5 %).
Čítajte viac Rastú počty pracovných ponúk na teleprácu i zmienky o home office
„V rámci EÚ tak patríme aj naďalej medzi krajiny s najnižším podielom pracujúcich z domu,“ upozorňuje analytička WOOD & Company Eva Sadovská a dodáva, že na opačnom konci rebríčka, s prácou doma či už pravidelne alebo občas sú Luxembursko (47,5 %) a Holandsko (40,1 %).
Nasledujú severské krajiny Fínsko, Dánsko a Švédsko spolu s Belgickom a Írskom. V nich sa počet zamestnaných občas alebo pravidelne vykonávajúcich prácu z domu pohybuje v rozpätí 32 až 39 %. Naopak, najnižší podiel takýchto pracovných síl majú v Bulharsku a Rumunsku. Ukazovateľ v týchto krajinách dosahoval vlani úroveň 3 %. V Európskej únii sa v priemere home office vlani týkal 21 % pracujúcich ľudí. Pred vypuknutím pandémie, teda v roku 2019, to bolo 14,4 % zamestnaných Európanov.
Podiel pracujúcich z domu v percentách, rok 2020 (zdroj: Eurostat)
| Krajina | Občas | Pravidelne | Spolu |
|---|---|---|---|
| Luxembursko | 24,4 | 23,1 | 47,5 |
| Holandsko | 22,3 | 17,8 | 40,1 |
| Fínsko | 14,1 | 25,1 | 39,2 |
| Dánsko | 18,3 | 17,0 | 35,3 |
| Belgicko | 16,5 | 17,2 | 33,7 |
| Švédsko | 25,5 | 7,3 | 32,8 |
| Írsko | 10,5 | 21,5 | 32,0 |
| Francúzsko | 13,7 | 15,7 | 29,4 |
| Rakúsko | 11,1 | 18,1 | 29,2 |
| Malta | 10,9 | 14,8 | 25,7 |
| Estónsko | 11,1 | 12,6 | 23,7 |
| Nemecko | 8,0 | 14,8 | 22,8 |
| Portugalsko | 8,7 | 13,9 | 22,6 |
| EÚ | 8,7 | 12,3 | 21,0 |
| Slovinsko | 12,6 | 7,4 | 20,0 |
| Poľsko | 9,2 | 8,9 | 18,1 |
| Španielsko | 4,2 | 10,9 | 15,1 |
| Taliansko | 1,4 | 12,2 | 13,6 |
| ČR | 5,9 | 7,2 | 13,1 |
| SR | 5,9 | 5,7 | 11,6 |
| Chorvátsko | 7,9 | 3,1 | 11,0 |
| Maďarsko | 7,4 | 3,6 | 11,0 |
| Grécko | 3,4 | 7,0 | 10,4 |
| Litva | 2,9 | 5,4 | 8,3 |
| Cyprus | 2,9 | 4,5 | 7,4 |
| Lotyšsko | 1,6 | 4,5 | 6,1 |
| Rumunsko | 0,6 | 2,5 | 3,1 |
| Bulharsko | 1,8 | 1,2 | 3,0 |
Na Slovensku predstavuje podľa údajov OECD podiel pracovných miest, ktoré je možné vykonávať na diaľku (teda aj z domu) iba 29 %. V rámci európskych ekonomík je to takmer najmenší podiel.
Čítajte viac Nové pravidlá práce z domu? Ľudia na tom môžu nakoniec prerobiť
Prečo je tomu tak? „Pracovať v režime home office je viac možné v mestách a u pracovníkov s vysokoškolským diplomom, ovládajúcich moderné technológie,“ vysvetľuje Sadovská a dodáva, že najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však dovedna nezamestnávajú ani desatinu zo všetkých pracujúcich Sloveniek a Slovákov.
Pre väčšinu pracujúcich našincov je tak home office iba fikciou. Až polovica pracujúcich Slovákov a Sloveniek je totiž zamestnaná v priemysle, obchode a stavebníctve. Nehovoriac o zamestnancoch kritickej infraštruktúry, ktorých je účasť na pracovisku nevyhnutná. Slovensko sa teda vyznačuje vysokým podielom pracujúcich v segmentoch ekonomiky, v ktorých je home office nepredstaviteľný.