„Sme stranou rozpočtovej zodpovednosti, nefunguje s nami nič také, že miliarda sem a miliarda tam. Ak sa máme baviť o takýchto veľkých zmenách potrebujeme vopred vidieť dokumenty a mať k nim zodpovedané relevantné otázky. A tiež potrebujeme dostatok času, aby sme sa s problematikou oboznámili. A potom chceme mať priestor na rokovanie o jednotlivých položkách, ktoré sú alebo ktoré nie sú nevyhnutné,“ povedal predseda strany SaS Richard Sulík. Navyše, minister financií mal podľa neho navýšenie obhájiť aj pred parlamentom. „Ak chce zvyšovať rozpočet, má ho ako minister prísť predstaviť a vysvetliť, obzvlášť keď to chce spraviť v skrátenom legislatívnom konaní,“ povedal.
Postupovať tak ako tomu bolo doteraz – v pondelok dostať podklad k navýšeniu dlhu, ktorý má byť v parlamente schválený o pár dní neskôr – podľa neho nie je reálne. „Chceme diskutovať o rôznych položkách a pýtať sa, prečo je tam napríklad dlh železníc za rok 2019 a mnohé iné veci tam zahrnuté nie sú. Som už tak unavený z doťahovania s týmto človekom, ktorý tam nikdy nemal byť, vládu však kvôli tomu nepoložíme,“ dodal Sulík.
Niektoré položky nedávajú zmysel
Ako strana súhlasia so všetkými položkami, ktoré sú priamo spojené s bojom voči pandémii. S mnohými ďalšími majú však problém v prípade ich výšky. „Napríklad položka Preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie. Tu chceme vidieť, ako vznikla táto suma a kto ju vyrátal. Podľa našich odhadov by malo ísť len o 70 miliónov,“ povedal šéf rezortu hospodárstva.
Rovnako nesúhlasí ani s tým, aby sa v rozpočte nachádzali položky ako napríklad dofinancovanie železníc, či financovanie očkovacej a osvetovej kampane pre RTVS. „Takéto niečo tam nemá byť. Informovať obyvateľstvo má televízia podľa zákona,“ dodal. Dokopy by tak podľa SaS nemalo navýšenie prekročiť 1,6 miliardy. Na konečnom čísle sa však v koalícii ešte nedohodli.
VIDEO: Sulík o Matovičovi: Nezvládol funkciu premiéra, nezvláda ani ministerstvo.
Čo odškodňovací zákon?
Reči ministra financií však rozhnevali mnohých, ktorý už mesiace čakajú na podporu od štátu, respektíve na univerzálny odškodňovací zákon. Financie naň sú podľa Matoviča takisto súčasťou novely rozpočtu a k ľuďom sa nedostanú skôr, ako dôjde k jeho schváleniu. „Vidíte prístup nášho koaličného partnera, ktorý tvrdí, že to čo sme navrhli, je príliš veľa a treba kresať. Môžeme robiť len to, kam nás pustí parlament. Kým nemáme peniaze, nemôžeme robiť žiadne opatrenia,“ povedal Matovič.
VIDEO: Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) bráni navyšovanie rozpočtu.
Podľa Sulíka je však problém úplne inde a odškodňovací zákon minister financií sľubuje už nejaký ten mesiac a trikrát ho po predložení ministrom hospodárstva zamietol. „Teraz zrazu na nás vytiahne takúto podmienku. Som v politike dosť dlho na to, aby na mňa takéto veci zaberali. Chceme poctivú diskusiu,“ povedal. Zároveň, finančné prostriedky, ktoré majú ísť priamo na pomoc ľuďom, mali byť zarátané už v pôvodnom rozpočte, preto sú podľa neho takéto vyhrážky irelevantné.
Podľa Matoviča však miliarda z pôvodnej rezervy je už dávno minutá, a to už od 26. februára. „Kolega Sulík o tom vie rovnako ako ostatní koaliční partneri,“ zareagoval.
Rozhnevaní obchodníci
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov má však prekáračiek akurát tak dosť. „Naozaj nevieme, čím sme si zaslúžili absolútnu ignoráciu zo strany vládnych predstaviteľov,“ reaguje na situáciu Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy. Ešte v januári sme absolvovali rokovania s vtedajšími ministrami hospodárstva, práce aj financií a dostali sme prísľub rýchleho riešenia našej situácie. Štát však na vývoj pandémie vo forme prijatia nových kompenzačných schém vôbec nezareagoval, dodáva.
O prijatí univerzálneho odškodňovacieho zákona pritom počúvajú už od jesene. „Dnes sa dozvedáme, že sa maloobchod stal rukojemníkom v spore o prijatie štátneho rozpočtu na tento rok,“ hovorí Krakovský. Prevádzky maloobchodu boli pritom zatvorené rovné štyri mesiace a zo strany štátu sa nedočkali žiadnej ďalšej podpory. „Kým v zahraničí bežne prichádzali s novými opatreniami aj nové podporné schémy, u nás sa na podnikateľov absolútne zabudlo. Tí aj počas zatvorenia často suplovali úrady práce tým, že neprepúšťali zamestnancov, a to aj napriek tomu, že im podpora na nich chodila s oneskorením aj dvoch-troch mesiacov,“ hovorí Krakovský.
Pokiaľ štát zatvoril prevádzky, mal ich podľa neho odškodniť a na toto sa podnikatelia spoliehali. „Nechceme nič navyše, iba to, čo nám právom patrí. Štát sa má k situácii postaviť čelom a nebrať si podnikateľov, ktorí udržali s vypätím všetkých síl zamestnanosť a svoje prevádzky, za rukojemníkov v politickom spore,“ uzatvára Krakovský.
Odborári chcú rozpočet na tripartite
Námietky majú aj odborári. Navyšovanie štátneho rozpočtu je podľa nich téma, ktorú má zo zákona prerokovať tripartita, a to aj v prípade pokiaľ ide o dodatočnú novelizáciu. „Keďže je prerušená schôdza parlamentu, budeme žiadať, aby novela bola posunutá na pôdu tripartity. Dnes ráno som sa len z médií dopočul, aká ma byť skladba toho deficitu, prešiel mi po chrbte mráz,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov a združení (KOZ) Marián Magdoško.
Či budú s požiadavkou úspešní nevie, ale pokúsia sa o to. Súčasné jednanie vlády je však podľa neho dôkazom toho, že sa kompetentní nepoučili z predchádzajúcich konfliktov so sociálnymi partnermi. „Mysleli sme si, že premiér má záujem o sociálny dialóg, sú to však len prázdne reči a skutky žiadne,“ dodal.