To, že koaličnej strane SaS sa nápad s rýchlym rozhodnutím o navýšení rozpočtu o 3,4 miliardy eur nepozdáva, sa vie už od minulého štvrtka. Podľa šéfa liberálov je potreba zvýšenia pandemickej rezervy pochopiteľná, nevlastný mu je skôr spôsob, akým má k zmene dôjsť. „Strana SaS je stranou rozpočtovej zodpovednosti. O 3,4 miliardy eur sa nemôže rozhodnúť od pondelka večera do piatka,“ povedal v rozprave k zrýchlenému režimu minulý týždeň Sulík.
Matovič však začal návrh svojho rezortu brániť. Problém podľa neho nie je v samotnom skrátenom legislatívnom konaní – ako tvrdilo SaS, ale v zmenách v zákone roka. Liberálom sa nepozdávajú sumy, o ktoré sa majú jednotlivé položky navýšiť, tvrdí minister financií. „Nemôžem to nazvať inak, ako robenie rukojemníkov z firiem a ľudí zo strany nášho koaličného partnera,“ povedal. Ako príklad uviedol finančné prostriedky na vyplácanie dotačnej schémy na nájmy. Pôvodný návrh podľa Matoviča ráta s 20 miliónmi eur, minister hospodárstva vraj podľa neho žiada po novom sumu znížiť o polovicu. Dole by podľa liberálov mali ísť aj peniaze na pomoc v cestovnom ruchu, a to o 37 miliónov eur.
Rovnako mal šéf rezortu hospodárstva spoločne s predsedom Výboru NR SR pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom napadnúť aj ďalšie zvýšené sumy. A to vrátane OČR, PN, pandemického rodičovského príspevku či SOS dotácie. „Pýtam sa, ako vylosujeme z klobúka tých ľudí, ktorí peniaze vyplatené nedostanú,“ odkázal Matovič liberálom. Problém podľa neho je aj to, že viaceré položky sú už na konkrétnu sumu zazmluvnené, respektíve vláda dala verejný prísľub ľuďom, že ich dostanú.
V návrhu na navýšenie rozpočtu sú však v rámci pandemickej rezervy vyčlenené i peniaze na kultúru, osvetu prevencie šírenia ochorenia COVID-19 či platby za vakcíny a odberné miesta. V iných výdavkoch tiež 30 miliónov eur na odchodné policajtov, ktoré sa liberálom tiež nepozdáva.
SaS: Sme pripravení vysvetliť každú položku
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) považuje vystúpenie ministra financií Igora Matoviča za zavádzajúce. Namiesto konštruktívnej a internej diskusie o navýšení štátneho rozpočtu, si Igor Matovič opäť našiel nepriateľa, tvrdia liberáli.
„Od začiatku sme pripravení rokovať o potrebe navýšenia štátneho rozpočtu. Mrzí nás však, že Igor Matovič nepočúval naše argumenty a vytiahol verejne len niektoré čísla. Každé okresania jednotlivých položiek vieme poctivo vysvetliť a vydokladovať. Ak je v tabuľke mínus milión eur, neznamená to, že milión eur nemôžeme nájsť inde. Bohužiaľ, toto minister financií zjavne nechápe. Napríklad spomínal, že nechceme zaplatiť spoločnosti Pfizer. Považujeme to za absolútny výmysel. Naopak, toto nijako nespochybňujeme, avšak mali sme návrh, aby časť financií pre vakcíny bola hradená zo zdravotného poistenia. Alebo, nikto nechce brať ľuďom pandemické ošetrovné, ale financie sa dajú na to nájsť v rozpočte sociálnej poisťovne,“ hovorí predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič.
Predstavitelia strany SaS sú ochotní vysvetliť ministerstvu financií každú jednu položku, z ktorej vieme ušetriť na úkor deficitu a naopak nájsť na ňu zdroje inde. „Igor Matovič nám vyčíta, že sa správame neľudsky, zabudol však na milióny eur, ktoré nás stálo nepresné antigénové testovanie, milióny eur MOMkám či ktoré bude stáť naše deti nezodpovedné zadlžovanie. Sme stranou rozpočtovej zodpovednosti a za tým si stojíme. Dlhy, ktoré máme následne kryť zvyšovaním DPH, na ktoré doplatia všetci občania Slovenska, nikdy nepodporíme,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Ak rozpočet neprejde rýchlo, nebude na nájmy
Nakoniec však zrejme k nejakej forme dohody bude musieť dôjsť. Navýšenie totiž zahŕňa aj spomínané finančné prostriedky, ktoré šéf rezortu hospodárstva potrebuje na fungovanie dotačnej schémy na nájmy. Tá ma pokračovať až do konca júna. Prostriedky na jej vyplácanie však rezort financií uvoľňoval postupne.
„Ministerstvo financií neuvoľnilo celú sumu naraz a došlo k dohode o zasielaní financií v takzvaných tranžách podľa potreby,“ povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková. Postupne tak rezort uvoľňoval finančné prostriedky na dotácie na nájmy vo výške 50 miliónov eur, na kultúrne dotácie päť miliónov eur a na nepravidelnú autobusovú dopravu vo výške 7 245 552 eur, dodáva.
Na ďalšie milióny, ktoré by mali pokryť žiadosti za obdobie do konca apríla, ministerstvo hospodárstva stále čaká. „Koncom apríla sme listom požiadali ministerstvo financií o uvoľnenie ďalších 26 miliónov eur, aby sa mohlo plynule pokračovať v procese vyplácania dotácií, a to 20 miliónov eur na nájomné a pre oblasť kultúry sumu 6 miliónov eur,“ dodala Matejková.
K ich uvoľneniu však zrejme dôjde až po tom, čo koalícia nájde dohodu o rozpočte – teda keď Sulík privolí na skrátené legislatívne konanie. „Zdroje na tento účel sú zahrnuté v novele štátneho rozpočtu, ktorá momentálna čaká na schválenie v Národnej rade,“ hovorí tlačový odbor ministerstva financií. Tiež však pripomína, že ministerstvo hospodárstva môže celú situáciu riešiť aj cez vlastné zdroje. „Ministerstvo malo a má možnosti, ako v prípade nevyhnutnej potreby nájsť a dočasne vyčleniť potrebné prostriedky zo svojho vlastného rozpočtu, či už úsporou, alebo presunom z iných oblastí. Pomoc pre podnikateľské subjekty preto neviazne na nás,“ dodáva rezort financií.
Podľa Sulíka to tak však vôbec nefunguje. „Aj keď niekde napríklad ušetríme milión eur, ani ten nesmieme bez povolenia ministerstva financií presúvať. Musia nám to schváliť, máme zviazané ruky,“ povedal.
Čo sa má zmeniť v rozpočte na rok 2021
- Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa zvyšuje o 2,40 miliardy eur.
- Zároveň sa rozpočtujú výdavky na zabezpečenie ďalších opatrení v celkovej sume 984,1 milióna eur.
- Do rozpočtu sa dopĺňa i možnosť prostredníctvom Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti prevziať rámcový úver od Európskej únie. A to na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu kumulatívne do výšky jednej miliardy eur.
- Uznesením vlády sa navrhuje schváliť doplnenie zdrojov štátnych finančných aktív v roku 2021 do sumy 500 miliónov eur na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre poskytovateľov finančnej pomoci na udržanie zamestnanosti.
- Na splatenie nesplatenej časti základného imania MH Invest, s. r. o., sa dopĺňajú zdroje štátnych finančných aktív z výdavkov štátneho rozpočtu v sume 120,1 milióna eur.
Ako sa vyvíjal deficit a dlh Slovenska
- Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP. Pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP.
- Za prudkým nárastom deficitu bola predovšetkým pandémia, ktorá si vyžiadala nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.
- Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň.
- Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy stanoveného pre rok 2020 na úrovni 57 % HDP.
- V súčasnosti plynie 24-mesačná výnimka (do konca apríla 2022) z uplatnenia prísnejších sankcií dlhovej brzdy z dôvodu schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde.
- Ak prejde novela rozpočtu, deficit verejných financií môže tento rok dosiahnuť až 9,9 % namiesto terajších 7,44 %.
- Novela štátneho rozpočtu na tento rok zvyšuje celkové výdavky o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.
ZDROJ: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2021, RRZ, IFP, ŠÚSR
Zrýchlené konanie? Nie je dôvod
Odborníci však na zrýchlené konanie nevidia dôvod. „Ekonomický vývoj je neštandardný, vplyv pandémie výrazný, preto nie je prekvapujúce, že prichádza novela. Samozrejme, na Slovensko nespadol meteorit ani nevybuchla sopka, skrátené legislatívne konanie nie je odôvodnené,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Navyše, zarážajúca je aj suma, o ktorú chce šéf rezortu financií rozpočet navýšiť. „Je nadmerná, vzhľadom na prebiehajúci silný rozbeh ekonomiky a rastúci podiel očkovaných. Zhruba pol miliardy eur výdavkov nie je vysvetlených,“ dodáva Ďurana.
Napokon, ani situácia ohľadom pandémie sa nevyvíja tak zle, aby spomínané navyšovanie bolo opodstatnené. „Ministerstvo z nášho pohľadu vytvorilo veľkú rezervu, ktorá pravdepodobne nebude vyčerpaná, a dosiahnutý schodok deficitu by mohol byť napokon nižší než ten rozpočtovaný,“ hovorí Matej Horňák, zodpovedný za analýzy trhu a klientsku skúsenosť v Slovenskej sporiteľni.
Pôvodne pritom peniaze mali nájsť rezorty vo vlastných vreckách. Ešte v lete veľké upratovanie avizoval bývalý minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Z avizovanej úspory, ktorú Útvar hodnoty za peniaze vyčíslil na takmer miliardu, nakoniec rezorty ušetrili len sto miliónov. „Úsporné opatrenia chýbajú, nestačí dočasne zmraziť výdavky na platy. Vlády s nesmiernou ľahkosťou navyšujú výdavky, ale úsporné opatrenia presúvajú na neskôr,“ hovorí Ďurana. Výsledkom tak podľa neho nakoniec môže byť neochota politikov šetriť pred voľbami a následný vyšší dlh, vyššie dane a väčšia moc politikov nad životom občanov.
Bude odškodňovací zákon?
Otázny je stále aj odškodňovací zákon. Ten ešte kedysi mal riešiť rezort hospodárstva a chce podľa neho fungovať aj v ďalších mesiacoch, ak by pandémia pokračovala. „Kritérium pomoci je pokles tržieb. Návrh zákona je už pripravený, do kompetencie si ho zobral rezort financií a ministerstvo hospodárstva verí, že čoskoro bude predstavený verejnosti,“ povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva katarína Matejková.
Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) však žiaden zákon nebude, ak nedôjde k schváleniu novely rozpočtu v takom znení, v akom ho pred týždňom predstavil. Ak by totiž došlo ku škrtom, ktoré navrhuje SaS, nebolo by z čoho odškodňovací zákon financovať.