Vzorná školská dochádzka rovná sa 100 eur na dieťa. Je toto cesta?

Dvesto eur mesačne na každé dieťa pracujúcich rodičov. Pre nepracujúcich 100 eur, no len za splnenia určitých podmienok. Zmena v rodinných prídavkoch, ktorú navrhuje minister financií Igor Matovič (OĽaNO), by rozpočty nepracujúcich rodín mala navýšiť napríklad len vtedy, ak dieťa vzorne dochádza do školy či škôlky.

, 18.05.2021 06:00
Škola / Žiak / Žiaci / Foto:
Školská dochádzka nie vždy neznamená, že dieťa skutočne nie je hladné, má si čo obliecť, respektíve mu nechýbajú základné školské pomôcky.
70

Ako však zabezpečiť, aby z peňazí, ktorých by malo byť 3– až 6-krát viac ako v súčasnosti, naozaj profitovalo dieťa a nie rodič? Školská dochádzka predsa neznamená, že dieťa skutočne nie je hladné, má si čo obliecť, respektíve mu nechýbajú základné školské pomôcky. Svedčia o tom aj štatistiky. Podľa zisťovania príjmov a životných podmienok EU SILC bolo v roku 2019 ohrozených príjmovou chudobou 187-tisíc detí mladších ako 18 rokov. Až 70-tisíc z nich bolo mladších ako 6 rokov. Najviac sú pritom ohrozené deti tých rodičov, ktorí nemajú vyššie ako základné vzdelanie.

Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu je preto nešťastný celý spôsob prípravy reformy. Skôr ako prísť s nereálnym navýšením a potom hľadať spôsoby, aby sa náhodou nezneužívalo, sa mali najprv jasne identifikovať potreby. „Ak by to vláda urobila, nevznikol by tento megalomanský návrh, ale systém viacerých nástrojov podpory, ktorý by z pomoci prirodzene vylúčil rodiny, ktoré sú príjmovo zabezpečené, a rozlišoval medzi regiónmi, či štruktúrou rodiny,“ hovorí Ďurana. Všetkým je zrejmé, kam tieto prísne podmienky majú mieriť, dodáva. Podľa Ďuranu ide len o desaťročia zaužívanú ilúziu politikov o „výchove Rómov z Bratislavy". A tá žiaľ, nefunguje. „Podpora odkázaných rodín by mala byť decentralizovaná na regióny, aby tie hľadali riešenia,“ dodáva Ďurana.

Igor Matovič Čítajte aj Zhoda v koalícii na vyššej sadzbe DPH nie je. Nepozdáva sa ani firmám a odborom

Denník Pravda sa na viac informácií o adresnosti 100-eurového príspevku pýtal aj priamo rezortu financií, ten však odpovedal rovnako nejasne ako predtým. „Všetky dostupné a možné informácie k danej téme boli prezentované na tlačovej konferencii ministra financií Igora Matoviča, štátnych tajomníkov a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky,“ uviedol tlačový odbor ministerstva. Ďalšie podrobnosti budú v najbližšej dobe predstavené pri prezentovaní návrhu daňovej reformy, dodal.

„Odmietam viac akceptovať fakt, že najviac ohrozenými chudobou sú slovenské rodiny s deťmi,“ napísal šéf rezortu financií nedávno na sociálnej sieti. Okrem jedinej podmienky – školskej dochádzky, však nič viac neprezradil. Aj on len opäť prízvukoval, že viac informácií o konkrétnych podmienkach sa dozvieme už čoskoro.

Dieťa hladné, rodič sýty

Ani podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika iba samotná školská dochádzka ako podmienka stačiť nebude. Na to, aby sa peniaze skutočne dostali k deťom, bude potrebný komplexnejší rad podmienok. „Štát by sa mal snažiť posilniť činnosť školských psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí by monitorovali rodinné podmienky žiakov a dávali podnety na kontrolu podmienok, v akých deti žijú,“ hovorí analytik. Tieto požiadavky by mali byť podľa neho nastavené nediskriminačne. Štát by nemal riešiť, aké sumy rodičia vynakladajú na deti, ale či dieťa má základné podmienky na osobný rozvoj, vysvetľuje Búlik. Skúsenosti modelu európskeho sociálneho štátu za vyše storočie jeho fungovania totiž jasne ukázali, že je to predovšetkým vzdelanie, ktoré dokáže deti dostať zo sociálne znevýhodnených podmienok. A tiež im zabezpečiť rast životnej úrovne, dodáva analytik.

Vrásky na čele mu skôr robia tie rodiny, kde matka alebo otec nemôžu do práce chodiť z dôvodu starostlivosti o chorého rodinného príslušníka. Podľa doteraz známych informácií by totiž okamžite boli ukrátený o sto eur pre pracujúcich rodičov. „Keďže príspevok na dieťa je plošná nediskriminačná dávka, mal by mať každý rodič s dieťaťom, ktorý si plní základné povinnosti, na ňu automaticky nárok v plnej výške. Tým pádom by ministerstvo práce malo hľadať spôsob, ako kompenzovať rodičov, ktorí sa z objektívnych príčin nemôžu zamestnať,“ hovorí Búlik. Minister financií však vo svojom statuse uviedol, že matky ma materskej, ako aj tie, ktoré sa starajú o choré dieťa, budú evidované ako pracujúce. Čo však s tými, ktorí sú doma, no starajú sa o iného člena rodiny? Na odpoveď si zrejme ešte nejaký ten týždeň budeme musieť počkať.

Školská dochádzka nie je novinka

Mnohým odborníkom sa však nápad so školskou dochádzkou pozdáva. A to najmä preto, že nie je žiadnou novinkou. Už teraz totiž funguje ako kritérium pre získanie mnohých iných príspevkov. „Očakávanie riadnej starostlivosti o deti sa v dikcii zákonných úprav detských prídavkov nachádzalo takpovediac odjakživa. A aj motivačné používanie prídavkov má u nás tradíciu,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. V 80. rokoch boli detské prídavky dávkou nemocenského poistenia a rodič o ne prišiel, ak mal v práci neospravedlnené absencie alebo sa práci doslova vyhýbal. Podmienka riadneho plnenia školskej dochádzky, ktorú teraz navrhol minister financií, bola doplnená do príslušného zákona v polovici 90. rokov. „Vlastne sa teraz len odvoláva na platnú právnu úpravu,“ dodáva Kusá. Tá v súčasnosti funguje tak, že rodič stráca právo disponovať s príspevkom, ak dieťa školu alebo škôlku riadne nenavštevuje. Príspevok v takom prípade putuje do rúk „osobitného príjemcu" – teda takmer vždy obce. „Dôvodom pre odňatie detských prídavkov rodičom a ich presun na osobitného príjemcu nie je len záškoláctvo, ale aj iné druhy nevhodného správania sa detí, za ktoré bolo dieťaťu uložené výchovné opatrenie,“ dodáva Kusá.

Podmienenie príspevku školskou dochádzkou by mohlo fungovať aj podľa Búlika. „Previazanie časti sociálnej dávky na splnenie základných povinností ako školská dochádzka a naviazanie časti prídavku na prácu je podľa môjho názoru vhodným spôsobom, ako motivovať rodičov pracovať a zároveň ich podporiť pri východe detí. Tento druh podpory dokázateľne funguje a prináša ekonomické efekty,“ hovorí. Príkladom je podľa neho aj samotné hlásenie sa na úrade práce a preukazovanie pravidelnej snahy o hľadanie práce ako podmienka na získanie príspevku v nezamestnanosti.

Nemáme na to

Mnohých však stále prekvapuje samotná výška príspevku. Dvesto, respektíve sto eur, ktoré minister niekoľkokrát potvrdil nielen cez sociálne siete, ale aj na tlačovke, je podľa analytikov neúnosná suma. A to nezávisle od toho, či z nich rodičia naozaj dieťaťu kúpia jedlo a školské potreby alebo nie. Slovensko na to jednoducho nemá.

„Ekonomicky to nie je v žiadnom prípade udržateľné. A ak chce štát získať potrebné zdroje zvyšovaním daní a odvodov, je to absolútne nesprávny prístup,“ hovorí Búlik. Slovensko podľa neho potrebuje skôr opak – zreformovať daňový systém. Počas posledného desaťročia sa za predchádzajúcich vlád extrémne skomplikoval, čo je živná pôda pre masívne daňové úniky. „Tým pádom by Slovensko viac profitovalo z hospodárskeho oživenia a s rastúcou zamestnanosťou a zároveň väčšou domácou spotrebou by rástli aj príjmy štátneho rozpočtu“ dodáva. Potom by zrejme konečne bolo aj z čoho rozdávať.

Demografia? Odpoveď je prorodinná politika a dôchodková reforma

Hlavným problémom príspevku je pritom aj fakt, že demografický problém, ktorým si vláda jeho potrebu zdôvodňuje, aj tak nevyrieši. Podľa správy Európskej komisie s názvom Ageing report sa síce pôrodnosť na Slovensku do roku 2070 mierne zvýši, porastie však aj očakávaná dĺžka života. A to na 84 rokov u mužov a na 89 rokov u žien. To v preklade znamená viac seniorov a nedostatok tých, ktorí by na nich robili.

„Problém je ďaleko hlbší, a predstava, že obliatie rodín vysokými prídavkami niečo vyrieši, je podivná,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Len výdavky na dôchodky v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) majú do roku 2070 vzrásť až o takmer 6 percentuálnych bodov, na 14,2% a ďalšie výdavky súvisiace so zdravotnou a sociálnou starostlivosťou zaťažia verejné financie ďalšími percentami. Zo súčasných 6,5 HDP stúpnu až na 11.

Čo by teda pomohlo ak nie rodinné prídavky? Podľa odborníkov hlavne dôchodková reforma a komplexná úprava prorodinnej politiky. A to taká, čo nebude len plošne rozdávať peniaze, ale zabezpečí aj dostatok jaslí a škôlok, prispôsobí trh práce ľahšiemu návratu matiek do zamestnania a tiež zlepší prístup k rôznym pracovným úväzkom. „Potenciál má Slovensko tiež v lákaní mozgov zo zahraničia, čím doplní pracovnú silu z externého prostredia,“ hovorí Matej Horňák zodpovedný za Analýzy trhu a klientsku skúsenosť v Slovenskej sporiteľni.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
70 debata chyba
Viac na túto tému: #školská dochádzka #rodinné prídavky #Igor Matovič #daňovo-odvodová reforma