Spustí rozpočet ďalšiu koaličnú krízu? Za stranu SaS nateraz platí, že jej poslanci zrýchlený režim neodobria, potvrdil pre denník Pravda opätovne hovorca strany Ondrej Šprlák. Ostatne, netajil sa tým ani predseda SaS Richard Sulík. „Strana SaS je stranou rozpočtovej zodpovednosti. O 3,4 miliardy eur sa nemôže rozhodnúť od pondelka večera do piatka,“ povedal. Nepozdáva sa mu ani to, že oba návrhy išli do parlamentu v čase, keď bol minister financií v Pittsburghu na rokovaní so spoločnosťou U. S. Steel. A ani to, že návrh na skrátené konanie predstavil vo štvrtok v pléne šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO).
Neistý je aj verdikt strany Za ľudí. „Rokovania pokračujú, verím, že dospejeme k spoločnému riešeniu,“ vysvetlil situáciu poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí). Aj on potvrdil pondelkové pokračovanie koaličnej rady.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová obhajovala navýšenie vyššími výdavkami na pandemickú pomoc. Jej rezort, ministerstvo investícií, však viac peňazí zo štátnej kasy nežiadal.
Denník Pravda oslovil aj hnutie Sme rodina, to však zatiaľ neodpovedalo. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) však tvrdí, že ide len a len o technickú záležitosť. Ide totiž podľa neho o peniaze, ktoré „ležia" v štátnej kase a bez úpravy rozpočtu ich Slovensko nemôže minúť.
Proti zrýchlenému režimu je aj predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). „Ako predseda finančného výboru sa ohradzujem voči opakovanej praxi zrýchlených konaní, a hlavne voči rozhadzovaniu financií v miliardách eur na často nešpecifikované položky a aktivity,“ povedal. Viskupič neschvaľuje ani spôsob prípravy a nedostatok času na prerokovanie návrhu vo výboroch. Okrem toho návrh neprešiel ani Národnou bankou Slovenska či Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, pripomína. Viskupič tiež trvá na zdôvodnení potreby zmeny rozpočtu od samotného ministra financií.
Potrebuje rozpočet injekciu?
V samotnom návrhu dôvodí rezort financií práve nepriaznivým vývojom pandémie. Pôvodné vyčlenená pandemická rezerva vo výške 1,04 miliardy eur je už totiž minutá. Rezerva na negatívne vplyvy pandémie sa tak má zvýšiť o 2,4 miliardy eur. Len ohlásený 333-eurový pandemický príspevok na deti v hmotnej núdzi vyjde na 132 miliónov eur.
Štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík obhajoval zmeny v zákone roka v stredu po rokovaní vlády tým, že „v zlých časoch treba míňať a v dobrých šetriť“. Chtiac-nechtiac však musel priznať, že deficit verejných financií pre navýšenie výdavkov stúpne z terajších necelých 7,5 percenta takmer na rovných desať. Hore pôjde aj hrubý verejný dlh – a to z minuloročných 60,6 percenta na 64,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Navýšenie rezervy o 2,4 miliardy už nie je podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka nutné, namieste je skôr hľadať rezervy vo výdavkoch. „Ak Slovensko nezačne významne šetriť na výdavkovej strane, tak celkom iste bude nutné zvyšovať dane a odvody,“ upozorňuje Tomčiak. To by podľa neho negatívne dopadlo predovšetkým na firmy a ich ľudí.
Okrem toho situácia, i tá ekonomická, sa bude v najbližších mesiacoch zlepšovať, dodáva analytik. Vhodnejšia ako rôzne pandemické príspevky by bola podľa neho skôr vratná pomoc – a to vo forme úverov či záruk pre podnikateľov. Takto vyplatené peniaze sa totiž po zotavení ekonomiky vrátia do štátnej kasy.
Tatranský tiger to zvládne
Slovensko je dostatočne výkonná ekonomika na to, aby deficit zvládla, tvrdí ekonomický analytik Marek Dobeš. Riešenie vidí v zmene daní. „Na Slovensku máme veľmi nízku progresivitu daní, to znamená, že stredná a nižšia príjmová vrstva na seba berie prakticky takú istú mieru daňového zaťaženia ako jednotlivci a korporácie s vysokými ziskami,“ hovorí. V prípade ďalšieho zadlženia by tak bremeno dlhu niesli práve ľudia so strednými a s nižšími zárobkami, vysvetľuje ekonomický analytik. Výsledkom by bol ďalší nárast chudoby, upozorňuje.
Meniť dane sa chystá i rezort financií. Ostatne, o tom sa hovorí už od minulého roka, keď zníženie zaťaženia práce a zvýšenie daní zo spotreby a majetku ohlásil bývalý minister financií a terajší premiér Eduard Heger (OĽaNO). V jeho rétorike pokračuje i jeho nástupca. Okrem toho je zmena daňového mixu i v programovom vyhlásení vlády.
Navýšenie rozpočtu je totiž podľa Dobeša oprávnené – následky pandémie treba vykryť. Nepozdáva sa mu však návrh na skrátené legislatívne konanie. „Koalícia mala niekoľko mesiacov na to, aby sa týmito otázkami zaoberala,“ hovorí. Práve pre nečinnosť kompetentných sú sociálne dosahy koronakrízy na bežných ľudí i mnohé firmy extrémne. Škody mohli byť podľa Dobeša oveľa menšie, ak by vláda počúvala odborníkov. „Neskoré zavádzanie opatrení, uprednostňovanie krátkodobého zisku na úkor bezpečnosti zdravia, neustále odďaľovanie lockdownu, nákup a používanie testov s nízkou spoľahlivosťou – to všetko má a bude mať za následok veľké ekonomické straty z dlhodobého hľadiska,“ hovorí.
Čo sa má zmeniť v rozpočte na rok 2021
- Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa zvyšuje o 2,40 miliardy eur.
- Zároveň sa rozpočtujú výdavky na zabezpečenie ďalších opatrení v celkovej sume 984,1 milióna eur.
- Do rozpočtu sa dopĺňa i možnosť prostredníctvom Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti prevziať rámcový úver od Európskej únie. A to na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu kumulatívne do výšky jednej miliardy eur.
- Uznesením vlády sa navrhuje schváliť doplnenie zdrojov štátnych finančných aktív v roku 2021 do sumy 500 miliónov eur na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre poskytovateľov finančnej pomoci na udržanie zamestnanosti.
- Na splatenie nesplatenej časti základného imania MH Invest, s. r. o., sa dopĺňajú zdroje štátnych finančných aktív z výdavkov štátneho rozpočtu v sume 120,1 milióna eur.
Ako sa vyvíjal deficit a dlh Slovenska
- Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP. Pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP.
- Za prudkým nárastom deficitu bola predovšetkým pandémia, ktorá si vyžiadala nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.
- Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň.
- Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy stanoveného pre rok 2020 na úrovni 57 % HDP.
- V súčasnosti plynie 24-mesačná výnimka (do konca apríla 2022) z uplatnenia prísnejších sankcií dlhovej brzdy z dôvodu schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde.
- Ak prejde novela rozpočtu, deficit verejných financií môže tento rok dosiahnuť až 9,9 % namiesto terajších 7,44 %.
- Novela štátneho rozpočtu na tento rok zvyšuje celkové výdavky o 3,389 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,3 miliardy eur.
ZDROJ: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2021, RRZ, IFP, ŠÚSR
Vyrovnané financie? Zabudnite
Ide o masívne zvýšenie deficitu verejných financií a následne aj verejného dlhu, upozorňuje riaditeľ INEKO Peter Goliaš. „Vláda si tým vytvára priestor na rozsiahle kompenzácie osôb aj firiem poškodených pandémiou,“ hovorí.
Vláda však plánuje aj ďalšie výdavky, ktoré s pandémiou nesúvisia a v pôvodnej verzii rozpočtu plánované neboli, dodáva Goliaš. Ide napríklad o dofinancovanie železničných spoločností v celkovej sume 353 miliónov eur či ďalších nekrytých výdavkov v celkovej sume 336 miliónov eur, kde spadá napríklad dofinancovanie správy väzníc či odchodného v Policajnom zbore. „Efektívnosť týchto opatrení je otázna. Do budúcnosti je dôležité, aby nedošlo k trvalému zvyšovaniu výdavkov, ale aby boli tieto opatrenia jednorazovo realizované len v tomto roku,“ hovorí Goliaš. Hrozí totiž podľa neho ďalšie zhoršenie udržateľnosti verejných financií. Tie sú už teraz v pásme vysokého rizika, dodáva Goliaš.
Nápravu sľubujú financi cez ústavný zákon o dlhovej brzde, kde by Slovensko malo prejsť na čistý dlh. Na tomto zákone však tiež nie je dohoda v koalícii a parlament ho presúva už od vlaňajšieho decembra. Najnovšie sa má o ňom rokovať až na júnovej schôdzi, na Matovičovu žiadosť totiž z tej májovej vypadol. Sulík totiž chce do zákona vložiť daňovú brzdu, ktorá by stopla prípadné zvyšovanie daní a odvodov. Koalícia sa na tomto bode však nevie dohodnúť. Minister financií už dokonca avizoval aj možnosť hľadania dohody s opozíciou, krehké koaličné prímerie by tak opäť dostalo zabrať.