Celosvetové zadlženie v 1. štvrťroku tohto roka kleslo, prvýkrát za 2,5 roka. K poklesu prispel najmä vývoj na priemyselne rozvinutých trhoch. Naopak, zadlženosť v rozvíjajúcich sa ekonomikách dosiahla novodobé maximum. Poukázali na to údaje Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF).
IIF uviedol, že celosvetový dlh klesol v 1. štvrťroku o 1,7 bilióna dolárov na 289 biliónov USD (239,22 bilióna eur). Rástol však dlh rozvíjajúcich sa ekonomík. V 1. kvartáli vzrástol o 600 miliárd dolárov na nový rekord viac než 86 biliónov USD. Pozitívom je, že tempo rastu bolo omnoho pomalšie než počas predchádzajúcich troch kvartálov.
Napriek poklesu celkovej hodnoty dlh z pohľadu pomeru k hrubému domácemu produktu (HDP) pokračoval v raste. Tempo rastu však nebolo výrazné, predstavovalo približne 1 % a globálny dlh dosiahol za 1. štvrťrok tesne nad 360 % HDP. IIF predpokladá, že vďaka očakávanému zotaveniu ekonomiky a znižovaniu objemu nových pôžičiek by mal celosvetový dlh v pomere k HDP za celý rok 2021 mierne klesnúť. Na porovnanie, v minulom roku vyskočil o viac než 36 percentuálnych bodov.
Čítajte viac Slovenský dlh prekročil 55 miliárd eur. Výrazne sa zvýšil minulý rok
V rámci rozvíjajúcich sa ekonomík vzrástol dlh na takmer 60 % HDP z 52 % HDP pred nástupom pandémie. Vlády vo viacerých štátoch naďalej pociťujú tlak spôsobený opakujúcim sa lockdownom a pomalým tempom vakcinácie, uviedol inštitút. Ako povedal Emre Tiftik z IIF, rast výdavkov a straty v oblasti príjmov spojené s koronakrízou viedli k tomu, že obsluha dlhu je v krajinách ako Filipíny, India, Indonézia či Turecko náročnejšia.
Podľa IIF sa na tieto krajiny zvyšuje aj tlak súvisiaci s prechodom na nízkouhlíkovú ekonomiku. Ak sa im tempo znižovania emisií skleníkových plynov nepodarí zrýchliť, môže to zvýšiť náklady vlád na obsluhu dlhu.