V roku 2070 by výška týchto výdavkov mohla byť podľa projekcií Európskej komisie (EK) na úrovni 25 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je nárast zhruba o 11 percentuálnych bodov (p.b.). Starnutie teda zvýši tlak na verejné financie. Upozornili na to analytici zo Slovenskej sporiteľne (SLSP). K zmierneniu týchto dosahov by podľa nich mohla dopomôcť úprava dôchodkového systému, pritiahnutie zahraničnej pracovnej sily či komplexnejšia rodinná politika.
V predpovediach pre Slovensko síce existuje predpoklad jemne rastúcej, ale stále nízkej miery pôrodnosti (z 1,56 v roku 2019 na 1,67 v roku 2070), avšak projekcie EK predpokladajú zvyšovanie očakávanej dĺžky života až k veku 84 rokov u mužov a 89 rokov u žien. „To prinesie rast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku a zároveň zmenšenie pracovnej sily (z 2,68 milióna v 2019 na 1,81 milióna v roku 2070),“ dodali analytici s tým, že podľa projekcií k zlepšeniu neprispeje ani imigrácia, ktorú EK odhaduje iba v niekoľkých tisíckach.
To všetko podľa analytikov vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Len výdavky na dôchodky v pomere k HDP majú do roku 2070 vzrásť až o takmer 6 p.b. (na 14,2 %). „Ďalšie výdavky súvisiace so starostlivosťou – zdravie, sociálne služby – prinesú dodatočnú záťaž na rozpočet vo výške približne 5 p.b. (zo 6,5 % HDP až na 11,1 % HDP),“ vyčíslili analytici.
Na margo snáh o zmenu demografického vývoja prostredníctvom poskytovania príspevkov rodinám analytici uviedli, že prvým dôležitým krokom by mala byť, naopak, úprava dôchodkového systému – napríklad vek odchodu do dôchodku či reforma II. piliera. „Ovplyvňovanie pôrodnosti je možné aj komplexnejšou prorodinnou politikou – zahŕňajúcou dostupnosť jaslí a škôlok, flexibilitu trhu práce pre návrat matiek do zamestnania, ako aj možnosti rôznej výšky pracovného úväzku,“ podotkli analytici a dodali, že potenciál má Slovensko aj v lákaní „mozgov“ zo zahraničia, čím by doplnilo pracovnú silu z externého prostredia.