Kontrolóri našli na ministerstvách nedostatky. Zistenia poslali Hegerovi aj polícii

Nefunkčné informačné systémy štátu sú brzdou v účinnej ochrane životného prostredia, efektívnom triedení odpadu a tiež v zvládaní krízových situácii či manažmente povinného očkovania. Zistenia o systéme ISKRA za 8,5 milióna eur kontrolóri odstúpili polícii. To je len časť nedostatkov zistených pri nakladaní s majetkom na ministerstvách alebo samosprávach. Informoval o tom Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v tlačovej správe. Ich súhrn a iné zásadné zistenia slovenských kontrolórov v oblasti ropných zásob a ťažby nerastných surovín už predseda NKÚ Karol Mitrík zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom. Do rúk ich tak dostanú aj prezidentka krajiny Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) i premiér Eduard Heger (OĽaNO).

, 07.05.2021 09:42
Najvyšší kontrolný úrad, NKÚ Foto: ,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
debata

NKÚ napriek pandemickej situácii ukončil v prvom štvrťroku tohto roku 14 kontrolných akcií v 57 subjektoch. V informácii zdôraznil dôležitosť zrozumiteľného rozpočtovania aj dodržiavania termínov finančnou správou. Kontrolóri v správach tiež poukázali na nedostatočnú podporu najmenej rozvinutých regiónov či nízke kapacity materských škôl. Samosprávam zase pripravili návod ako zodpovedne a transparentne predávať či prenajímať majetok.

„Najlepším kontrolórom je samotný občan, preto by štátny rozpočet, záverečný účet či výročná správa o hospodárení štátu mali byť pre bežných ľudí viac zrozumiteľné a prehľadné“, hovorí predseda úradu Mitrík k výsledkom kontroly procesu strednodobého rozpočtovania. Na úrovni štátneho rozpočtu je problémom chronické posúvanie plnenia vládnych cieľov na koniec plánovacieho obdobia, ako aj neustále prekračovanie schváleného rozpočtu.

NKÚ dlhodobo upozorňuje aj na vysoký počet (viac ako 3000) rozpočtových opatrení, ktorými sa mení schválený rozpočet bez vedomia parlamentu. V roku 2020 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu navýšené o takmer 7,8 miliardy eur.

dedina, vidiek Čítajte viac Samosprávy sa svojho majetku zbavujú príliš ľahkovážne, tvrdí NKÚ

Nedostatky mal štát aj obce

Kontroly viacerých subjektov štátnej a verejnej správy, či samospráv preukázali potrebu jednotného centrálneho účtovného systému a jednotných pravidiel na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, evidencii dlhodobého hmotného majetku ako aj pri riešení pohľadávok. Kontroly na ministerstvách odhalili napríklad nepoistené budovy vo vlastníctve rezortu sociálnych vecí alebo systémový nedostatok v Centrálnej evidencii majetku štátu, kde chýbajú nehnuteľnosti v zahraničí.

Pre samosprávy obcí, miest a krajov kontrolóri pripravili návod – príklad dobrej praxe, ako postupovať pri predaji či prenájme majetku. Podľa NKÚ sa totiž príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku a neuvažujú, či ho nebudú potrebovať do budúcnosti.

Podnikateľský sektor často poukazoval na asymetriu vzťahu štát a podnikateľ pri plnení povinností spojených s platením daní. Kým štát vyžaduje dodržiavanie zákonných lehôt a ich neplnenie sankcionuje, opačne to často neplatí. Príkladom boli neraz veľmi dlhé kontroly dane z pridanej hodnoty (DPH), prekročené lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov a pododne.

Tieto príklady výrazne komplikujú finančnú situáciu podnikateľov. Kontrola NKÚ potvrdila, že finančná správa nie vždy dodržiava zákonnú lehotu na priznanie a vyplatenie úroku z nadmerného odpočtu DPH. V takomto prípade musí platiteľovi dane zaplatiť naviac aj úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. V rokoch 2017 až 2019 vyplatila 745 platiteľom dane úrok z nadmerného odpočtu DPH celkovo v objeme takmer 500-tisíc eur.

Úroky za oneskorené vrátenie dosiahli v 377 prípadoch výšku spolu 77-tisíc eur, aj tie boli často vyplatené až po zákonnej lehote. Vážnym nedostatkom je, že finančná správa nedisponuje analytickým nástrojom, ktorý by jednoznačne poskytol informácie o vyplatených úrokoch.

uhlie Čítajte viac NKÚ: Štát nedostatočne chráni nerastné bohatstvo

Informačné systémy nefungujú dobre

Audity v environmentálnej oblasti ako napríklad pri systéme kontroly skládok, plastového odpadu či ochrany podzemných zdrojov pitnej vody, ukázali, že spoločným menovateľom problémov sú nefunkčné informačné systémy, ktoré sú brzdou v účinnej prevencii pred škodami v dôsledku znečistenia pôdy, ovzdušia či zdrojov pitnej vody.

Štátnym orgánom chýba účinný systém kontroly a dostatočné kompetencie, napríklad voči prevádzkovateľov skládok odpadu. Kvôli zastaranému informačnému systému odpadového hospodárstva kompetentné orgány nemajú presné dáta o odpade, oficiálna miera recyklácie je preto výrazne nadhodnotená.

Výsledky kontroly projektu ISKRA (Informačný Systém Krízového Riadenia), ako ukážkového príkladu plytvania so štátnymi prostriedkami, odstúpil NKÚ orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného porušenia povinností pri správe cudzieho majetku či zneužitia právomoci verejného činiteľa. Projekt bol realizovaný na ministerstve hospodárstva v rokoch 2013 až 2020 s celkovým rozpočtom na úrovni 24 miliónov eur.

Hoci ani jedna fáza projektu nebola realizovaná a systém nebol nikdy využívaný, ministerstvo do konca minulého roka uhradilo faktúry za viac ako 8,5 milióna eur. Utajenie celého procesu obstarania kontrolóri považujú za účelové konanie s cieľom vyhnúť sa pravidlám transparentného nakladania s verejnými financiami.

NKU, najvyšší kontrolný úrad Čítajte viac NKÚ: Štátny rozpočet sa na Slovensku mení často, nedodržiava sa a nefunguje plánovanie

Ako štát zvláda ochranu pred chorobami?

Pandémia COVID-19 zvýraznila rezervy v systéme ochrany obyvateľov pred infekčnými ochoreniami pri očkovaní mladých ľudí. Kontrola NKÚ poukázala na riziká s dosahovaním kolektívnej imunity (viac ako 95 percent) spoločnosti pri povinnom očkovaní. Miera zaočkovaných detí, hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole sa však v Bratislave dostala na úroveň 93 percent až 94 percent.

Medzi rizikové regióny sa tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres, pričom na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala až pod hranicu 90 percent. Okrem negatívnych informácií o očkovaní, problémy spôsobili aj výpadky v dodávkach očkovacích látok v dôsledku decentralizácie manažmentu očkovania.

Pri zvládaní aktuálnej pandémie zohrali pozitívnu úlohu zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu. Slovensko však mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie, keby bola schválená legislatíva, ktorú ešte na jeseň v roku 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #NKÚ #kontrola #ministerstvá #Boris Kollár #Eduard Heger #Zuzana Čaputová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy