VIDEO: Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) predstavil daňovo-odvodovú reformu.
„Kto viac si zaslúži podporu v tomto štáte, dupľom po koronavíruse, ako rodiny s deťmi, ktoré sú tridsať rokov vystavené chudobe. A to len preto, lebo si dovolili mať deti,“ povedal Matovič na tlačovej konferencii k návrhu. Takáto prorodinná novinka by podľa jeho prepočtov mala stáť 2,5 miliardy eur. Časť by mali pokryť zmeny v daňovo-odvodovom zaťažení. Stačiť to však nebude. Zvyšok chce Matovič hľadať v štátnej kase. A to i napriek tomu, že len pred pár dňami sa rezort financií búchal do pŕs, že novinky v daniach a odvodoch nespôsobia verejným financiám žiaden ďalší deficit. Ten je totiž už teraz obrovský – samotný minister financií vyhlásil, že za tento rok už prekročil deväť miliárd eur.
Ako presne budú vyzerať zmeny, ktoré rezort financií chystá, chce Matovič ukázať až o pár týždňov. „Všetky dostupné a možné informácie k danej téme boli prezentované na tlačovej konferencii. Ďalšie podrobnosti budú v najbližšej dobe predstavené pri prezentovaní návrhu daňovej reformy,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva na otázky denníka Pravda, týkajúce sa podrobností návrhu.
Podľa neoficiálneho materiálu by však rodinný príspevok na každé dieťa mal byť vo výške 100 eur. Pričom ďalšiu takmer stovku by dostávali zamestnaní rodičia vo forme daňového bonusu. Zmeny v rámci daní a odvodov zase rátajú s jednou daňou a jedným odvodom pre zamestnancov. Ale i so zrušením odvodov, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ. Zrušiť by sa mali aj rôzne výnimky, ktoré v súčasnosti platia napríklad v súvislosti s daňovými odvodmi SZČO, známe aj ako paušálne výdavky, čo by malo v konečnom dôsledku zmenšiť rozdiely v zdaňovaní príjmov rôznych typov práce. To, či by živnostníkom v takomto prípade prináležali rovnaké benefity od štátu, aké majú zamestnanci, rezort financií zatiaľ komentovať nechce.
Čítajte viac Zhoda v koalícii na vyššej sadzbe DPH nie je. Nepozdáva sa ani firmám a odborom
Dohodne sa koalícia?
Podrobnosti nemajú ani koaličné strany. Oficiálny materiál im zatiaľ nebol predložený a ani ony presne netušia, s akými novinkami v rámci reformy treba rátať. „Zatiaľ nám ministerstvo financií žiadny návrh reformy nepredstavilo, Keď nám predstaví podrobnosti, vyjadríme sa,“ povedala ministerka investícií a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Už teraz je však jasné, že nájsť kompromis v otázke zvyšovania daní, respektíve daňovo-odvodového zaťaženia nebude také ľahké. „Pripomíname, že zvyšovanie daní je červená čiara pre SaS a sme proti zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia,“ povedal Ondrej Šprlák, hovorca strany Sloboda a Solidarita. Sme rodina síce za navýšenie prídavkov je, ale chce vedieť, odkiaľ na to štát vezme peniaze. „Zvýšenie DPH ani dane z nehnuteľnosti u nás neprejde,“ povedal predseda hnutia Boris Kollár.
Konečný záver by však podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) mal byť výsledkom dohody. „Bude na koaličnej dohode, aký scenár, respektíve variant si vyberieme. Toto je predstava podľa politiky hnutia OĽaNO. Najbližšie dva mesiace by sme mali intenzívne diskutovať, a to v rámci koalície, ale aj s verejnosťou,“ povedal vo štvrtok v relácii Ide o pravdu.
Čierna práca a optimalizovanie
Pomôže však takáto zmena daňovo-odvodovému systému na Slovensku? Podľa mnohých odborníkov systém určite zjednodušiť treba, už teraz je totiž neprehľadný a práve to dáva priestor rôznym špekulantom. „Daňovo-odvodový systém sa na Slovensku počas predchádzajúcich vlád výrazne skomplikoval, čo je živná pôda pre masívne daňové úniky. Potvrdzuje to aj daňová medzera, v ktorej patríme medzi najhoršie štáty Európskej únie,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Systém jednej dane a jedného odvodu by podľa neho tento problém vedel vyriešiť, ak by ale za ním bola dôkladná analýza a modelovanie na základe možného demografického vývoja. „Ak bude tento systém dlhodobo udržateľný a navyše bude motivovať firmy menej sa vyhýbať plateniu daní, je to ideálne riešenie do budúcna. Podobný efekt mali reformy Dzurindovej vlády so znížením daňovo-odvodového zaťaženia a nastavením rovnej dane,“ dodáva Búlik.
Okrem krátenia daní za zlý vývoj môže aj množstvo čiernej práce, ktorá sa na u nás rozmohla ako huby po daždi. „Ak by sme dokázali mieru čiernej práce znížiť na úroveň Rakúska, prinieslo by to štátnemu rozpočtu okamžite navyše 1,5 miliardy eur. V tejto oblasti sa dlhodobo na Slovensku nerobí dosť,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Ak by reforma skutočne obsahovala zníženie ceny práce zrušením poistných odvodov firiem, pomohlo by to aj ďalším. Mnohé firmy totiž ľudí nútili prejsť na živnosť práve preto, že ich pre vysoké odvody nemali z čoho zaplatiť. „Kvôli vysokej cene práce už dnes nie sme v porovnaní s okolitými krajinami plne konkurencieschopní. Ak by avizovaná reforma viedla k reálnemu zníženiu zaťaženia ceny práce, bude to mať pozitívne prínosy nielen pre ekonomiku, ale aj pre čisté príjmy ľudí,“ hovorí Hallová.
Čítajte viac KDH je proti vyššej dani, podľa hnutia prinesie dramatické zdražovanie
Prídavky pôrody nerozbehnú
A čo s najväčšou zmenou, ktorú chce šéf rezortu financií? Sto eur na každé dieťa a ďalších takmer toľko na dieťa pracujúcich rodičov síce znie lákavo, podľa analytikov to však bude mať za následok len zväčšenie verejného dlhu. No i problémy do budúcnosti. Aj sám minister financií priznal, že takéto navyšovanie rodinných prídavkov vyjde štát viac, ako vyberie na daniach a odvodoch po zmene.
„Plošné zvyšovanie prídavkov na deti preukázateľne nezlepší pôrodnosť, ako ukazujú prípady Maďarska a Poľska. Peniaze by síce mohli skončiť v ekonomike, ale rovnako by mohli zostať na bankových účtoch bez plošného úžitku,“ hovorí Búlik. Rozhodnutie mať dieťa nie je totiž otázkou 200 eur, ale všetkých podmienok na založenie rodiny a výchovu detí od bývania cez škôlky a školy, až po motiváciu rodičov pracovať, dodáva.
„O deti sa musí niekto starať a musí byť k dispozícii infraštruktúra, ako sú napríklad materské školy. Tu nastane ďalší problém, keďže kapacity sú nedostatočné,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Pri nedostatočnej kapacite škôlok budú musieť rodičia tak či tak ostávať doma dlhší čas, prípadne budú pracovať na skrátený úväzok. „Na trhu bude chýbať pracovná sila a nadnárodné spoločnosti sa radšej zamerajú na investície v krajinách s lepším nastavením. Bez investícií zo zahraničia a s vysokým daňovým zaťažením občanov nie je možné, aby bol ekonomický rozmach Slovenska vysoký,“ dodáva. Príspevky rodinám pritom nie sú úplne zlá vec, ale dávať ich plošne veľký zmysel nemá. Hlavne ak sa na dávky rodičov, ktorí ich nepotrebujú, budú skladať cez dane a odvody aj tí, ktorým by sa pár eur navyše hodilo, hoci deti nemajú. „Rozhodne by sa súčasný návrh mal prepracovať s ohľadom na ďalšie kapitoly rozpočtu. Príspevky rodinám je možné zvýšiť, ale ministerstvo financií musí používať reálne ekonomické modely, nie populistický marketing,“ dodáva Tomčiak.