Krajniak ide definitívne zrušiť dôchodkový strop. Pozostalostné penzie chce zvýšiť

Dôchodkový vek sa opäť naviaže na rast strednej dĺžky života, zvýšia sa niektoré pozostalostné penzie, upravia sa československé dôchodky a zriadi sa elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). To sú plány ministerstva práce, ktoré avizuje v predbežnej informácii k novele zákona o sociálnom poistení. Zmeny nadväzujú na dôchodkovú reformu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) a sľuby súčasnej vlády. Návrh zákona by sa mal do pripomienkovania dostať v júli tohto roka.

05.05.2021 13:03 , aktualizované: 15:26
debata (87)

Cieľom opätovného naviazania dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života je podľa rezortu práce predovšetkým zlepšenie finančnej udržateľnosti priebežne financovaného prvého piliera dôchodkového systému. „Potreba predlžovania dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života súvisí s predlžovaním obdobia poberania dôchodku. Naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života stabilizuje výplatnú fázu dôchodkov,“ píše Krajniakov rezort v správe.

milan krajniak Čítajte viac Krajniak zmenil penzie cez ústavu. Budú férovejšie?

Zmena tak definitívne zruší dôchodkový strop na úrovni 64 rokov. Novela však bola očakávaná a nadväzuje na zmeny, ktoré prešli parlamentom už vlani v decembri. Do reformy súdnictva formou novely ústavného zákona sa totiž dostala aj úprava dôchodkového veku z Krajniakovej reformy. Ľuďom by mal nárok na odchod do penzie vzniknúť v dvoch prípadoch. Prvý je ten, kedy dosiahnu klasický dôchodkový vek počítaný automaticky podľa strednej dĺžky života.

V druhom prípade pôjde o individuálny dôchodkový strop, ktorý chce presadiť sám Krajniak. Pôjde o určité obdobie, počas ktorého človek pracoval, a teda si platil dôchodkové poistenie. Zatiaľ nie je jasné, koľko rokov to bude. Minister práce sa však netají tým, že chce presadiť 40 rokov práce. Ľudia vtedy musia počítať s tým, že pri skoršom odchode do penzie budú mať aj nižšie dôchodky. V súčasnosti platí, že človek musí odpracovať 15 rokov a dosiahnuť dôchodkový vek.

Rodičovský bonus

Spolu s úpravou dôchodkového veku prešla cez reformu súdnictva aj Krajniakova srdcovka – rodičovský bonus. „Každý bude mať právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe,“ uvádza sa v schválenom bode. Teraz to bude upravovať aj zákon o sociálnom poistení.

V praxi to umožní deťom prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Ešte však nie je isté, o akú sadzbu pôjde. Minister práce hovoril o 4,75 percenta z hrubej mzdy. „Ústavné zakotvenie asignácie odvodov reflektuje polemiku o adekvátnosti zohľadnenia zásluh poistencov za výchovu detí, ktoré sa budú podieľať na platení poistného na dôchodkové poistenie, pričom na jeho vykonanie je potrebné vykonať príslušné zmeny v právnej úprave platenia poistného,“ vysvetľuje rezort práce.

Novinka však vyvolala aj polemiku o tom, že môže byť diskriminačná. Možnosť prispievať na penziu svojich rodičov totiž nebudú mať napríklad ľudia pracujúci v zahraničí. V nevýhode sa ocitnú aj tí dôchodcovia, ktorí nemajú deti, alebo sú ich potomkovia nezamestnaní či ešte študujú na vysokej škole. Podľa Krajniaka však má vyriešiť diskrimináciu ľudí, ktorí vychovávali deti. Okrem toho, že do nich investovali peniaze, obetovali aj pár rokov z pracovného života.

krajniak Čítajte viac Ekonóm: Krajniakov rodičovský bonus je populizmus. Štát sa chce starať do peňazí rodiny

Daň za materstvo

Do základov reformy sa okrem bonusu dostala zmena, po ktorej sa má rodičom na dôchodku kompenzovať výchova dieťaťa. Rezort práce bude musieť zmeniť výpočet budúcich penzií rodičom, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku. Kvôli výchove hrozia nižšie penzie najmä ženám. S deťmi totiž zostávajú doma spravidla matky a okrem toho majú aj nižšie platy. Vyriešiť by sa to malo tak, že počas obdobia starostlivosti o dieťa im bude štát platiť vyššie dôchodkové poistenie.

V súčasnosti sú krytí povinným dôchodkovým poistením rodičia starajúci sa o dieťa do šiestich rokov veku, respektíve do 18 rokov veku v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, osoby poberajúce peňažný príspevok na opatrovanie a osobní asistenti osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávajúci túto asistenciu v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne. Dôchodkové poistenie za nich platí štát.

Pri starostlivosti o deti sa počíta odvod na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu vo výške 60 percent priemernej mzdy. V prípade osôb poberajúcich peňažný príspevok na opatrovanie a osobných asistentov vo výške 50 percent priemernej mzdy. „Toto sú všetko skutočnosti ovplyvňujúce nárok poistenca štátu na budúci dôchodok, vrátane jeho výšky, ktoré sú zákonom o sociálnom poistení nastavené spravidla od roku 2006, respektíve od roku 2009,“ vysvetlil rezort práce.

Milan Krajniak Čítajte viac Krajniak: Odvody chceme znížiť o šesť percent. Na penziu má stačiť 40 rokov práce

Vyššie pozostalostné dôchodky

Ministerstvo tiež avizuje zvyšovanie takzvaných pozostalostných penzií. Novela zákona má rozšíriť nároky pozostalých, zlepšiť ich ekonomickú situáciu a zabezpečiť dôchodkové nároky aj pre ľudí starajúcich sa o deti, neformálnych opatrovateľov a osobných asistentov. Rezort práce im chce zabezpečiť takú úroveň dôchodkov, „ktorá bude reflektovať náročnosť a celospoločensky prospešný prínos činností, ktorú tieto osoby vykonávajú“.

K týmto zmenám sa vláda zaviazala aj v programovom vyhlásení na roky 2021 až 2024. Konkrétne ide o zavedenie spravodlivosti a úpravu podmienok poskytovania vdovského dôchodku, zvýšenie sirotského dôchodku o 20 percent a skvalitnenie systému dôchodkového poistenia osôb starajúcich sa o deti, neformálnych opatrovateľov a osobných asistentov ako poistencov štátu.

Krajniak chce upraviť aj takzvané československé dôchodky. Osobitné určenie sumy starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku by sa malo týkať aj tých poistencov, ktorí sú poberateľmi jednej z týchto dávok podľa súčasnej legislatívy a získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia. Tá by sa mala hodnotiť ako „česká“ doba poistenia. Podmienkou je, že penzistovi nebol priznaný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

dôchodok, penzia, penzisti, mince, sporenie, peniaze Čítajte viac Slovensko má už viac ako milión starobných penzistov. Aký je priemerný dôchodok?

Elektronické péenky

Novela zákona tiež zavedie novinku v oblasti pracovnej neschopnosti. Takzvaná ePN by mala znížiť administratívne zaťaženie poistencov a lekárov. Papierové péenky by tak mali vystriedať tie elektronické. „Ambíciou je zabezpečiť, aby v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné komunikáciu medzi zainteresovanými subjektmi v čo najväčšej možnej miere realizovať elektronicky,“ píše ministerstvo v správe.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Juraj Káčer v rozhovore pre denník Pravda povedal, že podľa prepočtov by tak poistenci mali vďaka ePN ušetriť 37-tisíc dní návštev alebo komunikácie so Sociálnou poisťovňou. „Napríklad, elektronické nemocenské si predstavujem tak, že ho zariadi lekár,“ povedal Káčer. Slovensko by sa malo inšpirovať susedným Českom, kde ju zaviedli už v januári 2020. „Chceme s nimi komunikovať a zistiť ich skúsenosti z procesu zavádzania do praxe,“ vysvetlil Káčer.

Podľa rezortu práce má novela vyriešiť napríklad to, že v súčasnosti chýbajú predpoklady na realizáciu inštitútov a postupov, ktoré so zavedením ePN bezprostredne súvisia. Ide napríklad o uplatnenie nároku na nemocenské pri vystavení ePN či zmeny v toku informácií medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. Po zavedení ePN by mala informácie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti ľudí poskytovať firmám primárne Sociálna poisťovňa.

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodky #penzie #dôchodkový vek