Kišš: Pointa plánu obnovy nebolo vymyslieť niečo prevratné. Keď ide o peniaze, reptajú všetci

O nezhodách vo vláde počas schvaľovania plánu obnovy, ale aj o tom, kedy môže Slovensko očakávať prvé peniaze a koľko času majú ostatné štáty na zaslanie svojich dokumentov, sa denník Pravda porozprával s riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze Štefanom Kiššom.

, 05.05.2021 05:00
Štefan Kišš Foto: ,
Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.
debata (3)

Minulú stredu vláda schválila Plán obnovy a odolnosti. Finálna verzia už obsahovala aj zmeny zapracované po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čo konkrétne sa zmenilo?

Nastala jedna väčšia zmena, a to v podpore inklúzie v predškolskom a aj školskom vzdelávaní. Navýšili sme rozpočet najmä pre marginalizované rómske komunity, o 50 miliónov eur. V realite to znamená viac škôlok a ostatných programov, ktoré by mali pomôcť v inklúzii, v škôlkach aj vo veľmi ranom detstve.

Boli nejaké zmeny aj v iných alokáciách?

Nie. Skôr išlo o veľa technických detailov, ktoré súviseli s pripomienkami.

Finálny dokument však nebol schválený jednohlasne. Proti hlasoval minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO). Nebol spokojný s tým, že farmári a potravinári nie sú v pláne zahrnutí. Tí však tento fakt dávajú za vinu práve jemu, mal mať ostrejšie lakte a peniaze vybojovať. Ako sa na vec pozeráte vy ako jeden z tvorcov dokumentu?

Pre mňa je finálna verzia plánu najlepší možný kompromis v rámci toho, čo potrebujeme dosiahnuť, a teda dokument, ktorý bude „best for Slovakia“ (to najlepšie pre Slovensko, pozn. red.). Snažili sme sa vytvoriť taký mix investícií a reforiem, ktoré najviac pomôžu rastu životnej úrovne a kvality života. Kompromisom som to nazval preto, lebo na konci dňa ide o politický dokument. O alokáciách aj preferenciách rozhodujú politici. Podľa nás sme však poskytli najlepší možný analytický vstup. A to vrátane pomerne širokých konzultácií s odbornou verejnosťou, či už za zatvorenými dverami, alebo neskôr aj v otvorenejšej forme. Samozrejme, nedá sa čakať, že s výsledkom bude každý spokojný. Keď ide o peniaze, každý by chcel niečo dostať a každý by chcel viac. Nejaké rozhodnutia však museli padnúť. Podľa môjho názoru je prioritou pre Slovensko najmä školstvo a zdravotníctvo, na ktoré sme sa aj najviac sústredili. Poľnohospodárstvo je tiež relevantná téma, ale na jej financovanie vidíme priestor cez Spoločnú poľnohospodársku politiku, čo je samostatných takmer päť miliárd eur z európskych zdrojov.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Štefan Kišš Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Poľnohospodári však tvrdia, že veci, ktoré chceli financovať, ako napríklad vodozádržné riešenia či remízky, by pomohli všetkým obyvateľom Slovenska, nielen agrorezortu. Preto nevidia dôvod, aby na to boli použité prostriedky z iných eurofondov.

Existuje oveľa viac relevantnejších tém v kontexte plánu obnovy, ale áno, rozumiem, že verejná debata bola ťahaná ich protestom. Avšak napríklad druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky tiež neslúži len farmárom, dotuje aj rozvoj vidieka a všetkých občanov, ktorí tam žijú. Preto výhradu poľnohospodárov nepovažujem za relevantnú. Investície aj reformy, ktoré v pláne máme, nemajú pomáhať úzkej skupine ľudí, ale všetkým občanom. Či už ide o železnice, cyklochodníky, alebo nemocnice naprieč celým Slovenskom.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa zase hlasovania zdržal. Vraj dokumenty, ktoré sa vo vláde schvaľovali, boli iné ako tie, čo sa pripomienkovali. Ako to vnímate?

Celý proces bol extrémne náročný a komplexný, pracovali sme vo veľmi krátkych termínoch. Samozrejme, že voči dokumentu, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bol finálny produkt trochu iný. Spor vyvolal hlavne nedostatok času medzi zapracovávaním všetkých pripomienok, čo sme dokončili cez víkend. To, čo bolo podané na vládu v pondelok, mali ministri na stole v stredu. Ideálne by všetci mali mať priestor dokument si ešte raz pozrieť, no jednak sme nevnímali tento spor ako zásadný a zároveň nás tlačil čas. Ide o dilemu medzi rýchlosťou a tým, že dokument bude s každým do detailu vydiskutovaný. Treba hľadať kompromis. Keby sme to urobili naopak a dlho diskutovali, zase by sme počúvali, že sme pomalí. Radšej sme sa priklonili k dynamike, aj keď sa potom stanú takéto zdvorilostné prešľapy. Prvoradé je, že na konci vznikne produkt uspokojivý pre všetky politické strany a ostatných zúčastnených.

Počas prípravy ste absolvovali veľa technických rozhovorov s Európskou komisiou, ktorá nás usmerňovala v tom, čo do plánu zahrnúť môžeme, a čo, naopak, nie. Aj v rámci návrhov agrorezortu šlo o viaceré opatrenia, s ktorými komisia tak celkom nesúhlasila. Čo napríklad sme v pláne chceli a nakoniec to nebolo možné?

Ide o investičný program, môže teda financovať iba investície. My však máme dlh aj v takých výdavkoch, ktoré v rámci plánu obnovy nie sú oprávnené. Najmä platy vo verejných profesiách, predovšetkým učiteľov, zdravotníckych pracovníkov a sociálnych pracovníkov. Učitelia majú veľmi nízke platy, zdravotníckych pracovníkov máme málo a sociálnych pracovníkov sa týka aj jedno, aj druhé. No keďže ide o mzdové výdavky, z plánu obnovy ich pokrývať nemôžeme. No ak chceme byť medzi najúspešnejšími krajinami, bude treba riešiť aj toto. Čo sa týka ďalších plánovaných investícií, nedošlo k nejakým veľkým obmedzeniam. Samozrejme, okrem tých, ktoré súvisia s pravidlom výrazne neuškodiť životnému prostrediu, ako napríklad cesty. Ich výstavbu nebolo možné financovať, keďže po nich jazdia autá znečisťujúce životné prostredie. Ako problém to ale nevidím, pretože hneď vedľa máme ďalší, 13-miliardový balík peňazí z eurofondov, z ktorého podobné veci dokážeme financovať. V pláne sme sa preto viac sústredili na železnice.

Lívia Vašáková, Čítajte rozhovor Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočia

Viaceré veci, ktoré v pláne spomínate, či už investície, alebo reformy, už sú v nejakom štádiu tvorby. Mohli sme doň totiž zahrnúť projekty, ktoré sa začali už vo februári 2020. Čo to pre nás znamenalo?

Debatovali sme s Európskou komisiou aj o tom, čo znamená, ak je niečo „začaté“. Často sa totiž povie, že sa niečo začalo, ale vo výklade to môže znamenať, že sa vypracovala štúdia alebo sa začalo verejné obstarávanie či došlo k vypísaniu faktúr. Nakoniec sme došli k záveru, že sa za začiatok považuje podpis zmluvy s dodávateľom. Jedným z takýchto projektov je napríklad detenčné centrum, ktoré sa pripravovalo už predtým, no prioritou bolo tak či tak. Takisto je viacero projektov, ktoré už musia byť pripravované, aby sme ich vôbec do šiestich rokov stihli. Spomeniem nemocnice alebo železnice.

Máme dlh aj v takých výdavkoch, ktoré v rámci plánu obnovy nie sú oprávnené. Najmä platy vo verejných profesiách, predovšetkým učiteľov, zdravotníckych pracovníkov a sociálnych pracovníkov.
Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze

Akých nemocníc sa to týka?

Už v predchádzajúcom volebnom období sme hodnotili niekoľko nemocničných projektov vrátane Univerzitnej nemocnice v Bratislave, riešila sa rekonštrukcia v Ružinove, ako súčasť projektu Rázsochy, aj rekonštrukcia v Banskej Bystrici. Takisto máme na stole hodnotenie nemocnice v Martine. Podobné príklady sa dajú nájsť vo väčšine sektorov vrátane železníc. Ísť totiž vo veľkých infraštruktúrnych projektoch úplne od nuly sa bohužiaľ nedá. Aj v tých najvyspelejších krajinách to trvá dlho. U nás bohužiaľ ešte dlhšie.

Zmení sa toto nejako?

Áno. Jednou z reforiem je aj skrátenie investičného procesu. Dá sa to, ak zreformujeme územné plánovanie, stavebné konanie a verejné obstarávanie. Tak môžeme dosiahnuť výrazné skrátenie.

Stihneme teda to, k čomu sme sa v pláne zaviazali?

Určite sa to dá stihnúť, nepísali by sme tam niečo, čo by sa nedalo. Ale zároveň treba rovno a verejne povedať, že program je náročný a ambiciózny. Ak sa veci nebudú robiť poriadne a s vervou, môže hroziť riziko, že to nestihneme.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Štefan Kišš Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Teraz bude mať komisia dva mesiace na zhodnotenie plánu. Čo ak by došlo k nejakým núteným zmenám? Musela by dokument opätovne schvaľovať vláda?

Určite budeme naďalej intenzívne komunikovať s Európskou komisiou. A to nielen počas schvaľovania, ale aj pri realizácii. Dali sme si veľký pozor a podrobne sme s komisiou komunikovali aj viaceré naše pracovné verzie. Mali sme veľa stretnutí na rôznych úrovniach vrátane stretnutia predsedníčky komisie Ursuly von der Leyenovej s premiérom Eduardom Hegerom, kde sme dostali pozitívny ohlas. Preto nečakáme prekvapenia, skôr sa bavíme o malých dolaďovaniach, ktoré by nemali vyžadovať rokovanie vlády. Ak by však náhodou došlo k nejakému väčšiemu prekvapeniu, operatívne sa vyhodnotí, či je potrebné ísť s dokumentom opätovne na vládu.

Budeme medzi prvými krajinami, ktoré plán odovzdajú. Veľa štátov tak do 30. apríla neurobí. Prečo je to tak?

Hralo nám do kariet to, že začiatok práce na pláne obnovy sa takmer zhodoval so začiatkom nového vládneho obdobia. Prišla nová vláda s novým apetítom a zároveň sa uplatnilo klasické pravidlo politickej ekonómie – reformy sa dejú v prvom, najneskôr v druhom roku vládnutia, potom sa naspäť získavajú hlasy voličov. Písali sme vyhlásenie vlády a toto bolo v princípe akési plynulé pokračovanie strategického plánovania vo verejnej správe. Pomohlo tiež to, že tomu bývalý minister financií, dnes premiér, dal vysokú prioritu. Sedávali sme s ním niekoľkokrát týždenne a bavili sme sa napriamo, čo je neobvyklé. Minister je vysoký manažér a nemá čas venovať veľa času všetkým témam. Tiež sme to brali tak, že je to veľká príležitosť a deadline sme chceli splniť. Ale na to, či ostatné krajiny únia tlačila k dodržaniu termínu dostatočne, sa treba spýtať priamo v Bruseli.

Mali ste možnosť vidieť plány iných krajín? Je niečo také, čo máme spoločné, alebo, naopak, v čom sa líšime?

Nevideli sme väčšinu plánov, iba kontúry niektorých. Netrúfam si povedať, čo majú všetky spoločné, okrem povinných vecí – teda digitalizácie a zelených kritérií. Ostatné veci sú na samotných krajinách a dokumenty sú neverejné. Na našom pláne je však podľa mňa dobré zdravotníctvo, kde dávame miliardu len na nemocnice. Práve táto oblasť sa v pandémii ukázala ako slabina, keďže ich máme výrazne podfinancované. Ako občania modernej krajiny, ktorá je v únii aj v eurozóne, si zaslúžime naozaj viac. Dúfam, že tento pokrok bude naozaj viditeľný.

Často zaznievala kritika, že plán nie je nič prevratné, len dobre známe nedostatky. Čo na takúto kritiku hovoríte?

Zadanie nie je prísť s niečím novým, preto sa s takouto kritikou nestotožňujem. Pointa nebola vymyslieť niečo prevratné, rámcovo sme dávno vedeli, čo treba robiť. Úloha bola dať to do jedného celku a rozpracovať. O mnohých investíciách a reformách sa teda už uvažovalo. A mnohé by sa v prípade, že plán obnovy nevznikne, platili isto z rozpočtu.

Keby sme to urobili naopak a dlho diskutovali, zase by sme počúvali, že sme pomalí.
Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze

Vieme aspoň približne, kedy ostatné krajiny plánujú poslať svoje plány?

Ja osobne neviem.

Ovplyvní ich meškanie príchod peňazí alebo nám je toto v princípe úplne jedno?

Je nám to jedno. Chceli sme mať tvorbu plánu hlavne rýchlo hotovú, aby sme sa mohli sústrediť na implementáciu. Ide totiž o taký komplexný dokument, aký som za svoju 15-ročnú prax na ministerstve nevidel. Realizácia bude chcieť veľa politického kapitálu, úsilia, ale aj veľa technických zručností, vrátane spolupráce s dotknutými skupinami.

Plánujete niečo zmeniť, aby implementácia prebehla úspešne? Predsa len, Slovensko v tomto smere nemá dobré renomé.

Z našej pozície sa snažíme, aby sme čo najviac dopomohli plynulej implementácii, a to v rámci našich možností a mandátu. Čiže nastavujeme procesy a odpočty čo najviac štruktúrovane, aby bol proces po technickej stránke čo najjednoduchší. Potom je tu ale aj politická vrstva, ktorá sa v nijakej demokratickej spoločnosti nedá obísť.

Čo si máme predstaviť pod nastavovaním procesov a odpočtovaním?

Možno to vyznelo abstraktne, no o niečo podobné sa na Útvare hodnoty za peniaze snažíme už dlhšie. Píšeme revízie výdavkov, ktoré sú tiež sektorovým materiálom. Každý rezort má úlohy schválené vládou, a tie sa snažíme každý rok objektívne odpočtovať prostredníctvom indikátorov. Rovnako vysvetľujeme aj to, ako sme k daným výsledkom dospeli, aby čo najviac vecí bolo zrozumiteľných a verejných. Tak vytvárame tlak, aby sa na to, čo si politici raz schválili, nezabudlo, a aby sa za to zodpovedali. Minimálne môžu vysvetliť, že sa nejaké okolnosti zmenili, pretože aj to sa môže stať. Alebo jednoducho musia povedať, prečo niečo neurobili.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Štefan Kišš Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Plán má byť riešený cez určité míľniky, ktoré musíme napĺňať. Stále však mnohým nie je jasné celkové financovanie. Čo sa stane, ak niektoré míľniky nesplníme? Pozastaví sa prísun peňazí alebo dôjde k inému riešeniu?

Na rozdiel od eurofondov, ktoré sú preplácané voči faktúre, ide o iný systém. Preto bola aj príprava náročnejšia. Pri pláne sme si vopred stanovili míľniky a ciele a dvakrát za rok ich bude komisia posudzovať ako balík míľnikov z rôznych tém a voči tomu pôjde platba. Poslednú očakávame v poslednom kvartáli roka 2026. Ale čo presne sa stane, ak budeme mať napríklad 15 míľnikov a my zvládneme len 14, to zatiaľ nevieme. Ide totiž o nový proces aj pre úniu a v tejto veci ešte očakávame debatu.

Vzniknúť by mala aj rada vlády pre Plán obnovy a odolnosti. Mala by do procesu priniesť viac komunikácie so zainteresovanými. Tí sa totiž skutočne sťažovali na nízku mieru zapojenia do procesu tvorby. Viete už, ako by mala vyzerať?

Vždy sa bude reptať z každej strany, pretože ide o peniaze, a nikdy nebudú všetci spokojní. Podľa mňa dôvod kritiky nebol nedostatok diskusie, ale to, že si každý chcel vziať z plánu väčšie sústo, ako mu prináleží. Niekomu sa síce neušlo nič, no taká je realita. V diskusiách chceme pokračovať aj naďalej. So zainteresovanými sa budeme rozprávať ešte intenzívnejšie, keďže sa ich reformy budú priamo týkať. Často totiž dochádza k zlyhaniu reforiem práve kvôli spätnému tlaku od tých, ktorých sa zmeny priamo dotýkajú, či ide o doktorov, učiteľov alebo sudcov.

Eduard Heger Čítajte viac Vláda schválila plán obnovy. Ide do Bruselu

Mala by toto napĺňať rada?

Jej motívom je, aby na tej najvyššej úrovni združovala dôležitých aktérov, ktorých sa plán týka. Zároveň máme veľa rád vlády pre všeličo, čo tiež nie je najefektívnejšie. Preto by v tomto smere malo dôjsť k zoštíhleniu a novovzniknutá rada by mala za úlohu zastrešiť celý plán obnovy. Ak by však mala skončiť ako ostatné rady vlády, tak radšej nech nie je.<PE>

Štefan Kišš

je absolventom medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave a medzinárodnej ekonómie na Erazmovej univerzite v Rotterdame. Od roku 2005 pôsobil v Inštitúte finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií, od roku 2007 viedol odbor štrukturálnych a výdavkových politík, jeden z troch odborov, na IFP. V rokoch 2014 – 2015 pracoval ako zástupca ministerstva financií v Stálom zastúpení pri EÚ v Bruseli. Začiatkom roku 2016 sa vrátil späť na Slovensko kvôli projektu Hodnota za peniaze. V súčasnosti vedie Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Európska únia #Štefan Kišš #plán obnovy
Flowers