Neprekvapivým výsledkom tak podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka bolo výrazné zhoršenie bilancie verejných rozpočtov. A to naprieč európskymi ekonomikami. Ostatne to potvrdili aj údaje Európskeho štatistického úradu. „Vo všeobecnosti pritom platilo, že čím väčší ekonomický pokles krajina zaznamenala, tým výraznejšie bolo i zhoršenie jej verejných financií,“ hovorí Koršňák. Pandémia pritom oveľa citeľnejšie zasiahla výdavkovú stranu rozpočtov ako príjmovú, dodáva.
Lepšie, ako sa čakalo
Slovensko v minulom roku zaznamenalo v rámci únie výrazne podpriemerný nárast deficitu verejných financií. „Deficit verejného rozpočtu na Slovensku sa zvýšil o 4,8 percentuálneho bodu z mínus 1,3 percenta na mínus 6,2 percenta HDP,“ hovorí Koršňák. Slovenský deficit sa tak zaradil pod priemer EÚ a bol identický ako napríklad v Česku. Práve naši susedia ešte pred rokom vykazovali prebytkovú bilanciu verejných rozpočtov, pripomína analytik.
„Zhoršenie verejných financií Slovenska bolo pritom i výrazne miernejšie ako vláda ešte na jeseň, pri príprave rozpočtu na tento rok, plánovala,“ vysvetľuje Koršňák. V tom čase sa rátalo s minuloročným deficitom až na úrovni 9,68 percenta HDP.
Nie celé zhoršenie verejných financií Slovenska v minulom roku pritom ide len na vrub pandémie, vysvetľuje Koršňák. „Už pôvodný rozpočet na úrovni mínus 0,49 percenta HDP schválený ešte minulou vládnou koalíciou mal viacero rizík, ktoré bežiaca predvolebná kampaň v úvode roka ešte viac zvýraznila,“ hovorí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že pandémia zvýšila minuloročný deficit verejných financií „len“ o 3,9 percenta.
Ekonomiku čaká ťažký rok
„Zverejnené dáta za slovenské verejné financie ukazujú, že deficit sa v minulom roku vyšplhal na 6,2 percenta a verejný dlh dosiahol 60,6 percenta HDP. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák odhaduje, že opatrenia na boj proti koronavírusu dosiahli úroveň okolo 2,5 percenta HDP. „Pre rok 2021 očakávame deficit verejnej správy na podobnej úrovni, prípadne mierne nižší ako v roku 2020,“ hovorí. Pre udržateľnosť verejných financií bude podľa analytika potrebná ich konsolidácia, ktorá sa vysporiada s dosahom koronavírusu.
Deficit sa prehĺbil oproti roku 2019 podľa Horňáka najmä kvôli pandémii. „Tá priniesla na jednej strane výpadok príjmov a na druhej strane zvýšenie výdavkov,“ hovorí. A to i napriek tomu, že predbežné údaje naznačujú, že balík pomoci na Slovensku patril k priemerným až podpriemerným, upozorňuje analytik. Pre tento rok treba podľa neho počítať s deficitom šesť percent HDP. A s nárastom dlhu tesne pod úroveň 64 percent.
Lepšie ako očakávané hospodárenie štátu v minulom roku sa pravdepodobne neprenesie v plnej miere aj do tohto roka ani podľa Koršňáka. „Jednomiliardová rezerva, ktorú mal rozpočet na tento účel vyčlenenú, bude takmer s istotou nepostačujúca,“ hovorí Koršňák. Vyššie náklady súvisiace s pandémiou totiž pravdepodobne zhltnú akékoľvek pozitívne efekty, ktoré by sa vo verejných financiách mohli preniesť z minulého do tohto roka, dodáva. Koršňák ráta s ešte vyšším deficitom – a to na úrovni blízko rozpočtovaným 7,4 percenta HDP.
Ako sa darilo krajinám EÚ?
Najnižší deficit verejného rozpočtu – len 1,1 percenta hrubého domáceho produktu ( HDP) v minulom roku malo Dánsko. Všetky ostatné krajiny EÚ už presiahli Maastrichtské trojpercentné pravidlo. Najvýraznejšie Španielsko – s deficitom 11 percent HDP, Malta s 10,1 percenta, Grécko s 9,7 percenta a Taliansko s 9,5 percenta HDP. Jedinou výnimkou boli pobaltské krajiny Litva a Lotyšsko. Tie pocítili len mierny ekonomický pokles či ako v prípade Írska si udržali rast. Aj v týchto prípadoch sa však pandémia podpísala pod zhoršenie bilancie ich verejného rozpočtu.