Návrh je zatiaľ, zdá sa, skôr v rovine písačiek na sociálnej sieti a nejasných vyjadrení, ako reálneho návrhu. Isté tak nateraz nie je ani to, či by naozaj malo ísť o päťpercentné navýšenie sadzby. "Ministerstvo na daňovej reforme intenzívne pracuje. Aj preto by bolo komentovanie akýchkoľvek čísel a parametrov zatiaľ predčasné,“ uviedol tlačový odbor rezortu financií na otázku denníka Pravda, aká sadzba DPH je v hre.
O zmenách v daňovom mixe sa pritom hovorí už nejaký ten piatok. Ako vyššie zdanenie majetku a služieb, vrátane nehnuteľností, a naopak, nižšej dani z príjmu, ho prezentoval ešte bývalý šéf rezortu financií a súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO). Daň z majetku sa mala odvíjať od trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá by bola podkladom pre cenové mapy. Navyše, zmeny v daňovej oblasti avizovala vláda už vo svojom prvom programovom vyhlásení a ani to nové sa v tomto bode v ničom nelíši. Kapitola, ktorá sa venuje stabilizácii verejných financií, rozoberá aj prorastový daňový mix.
Súčasné riešenie tak nemá jasné kontúry, respektíve, leží v rovine facebookového statusu. "Na základe vyjadrení pána Matoviča sa nemôžeme baviť o konkrétnom finančnom pláne alebo daňovo-odvodovej reforme, pretože detaily v podstate nepoznáme. Nanešťastie, toto je v posledných rokoch novodobý štandard, reformy sa najprv riešia mediálne, až potom sa dozvieme, aké zámery majú vlastne politici,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Taký postup je však podľa neho na míle vzdialený od toho, čo by sme mohli nazvať zmysluplnou verejnou diskusiou. Navyše, takáto politika ani nespadá do povinností ministerstva financií, rodinné prídavky má totiž pod palcom ministerstvo práce.
To podľa vyjadrení hovorkyne Evy Rovenskej na túto tému už niekoľko mesiacov s rezortom financií horlivo diskutuje. "Na väčšine opatrení, ktoré by mali zásadne zvýšiť podporu rodín s deťmi, panuje medzi nami zhoda. Definitívny koncept zatiaľ nebol dohodnutý, a preto sa dovtedy nebudeme k tomu konkrétnejšie vyjadrovať,“ hovorí Rovenská.
Čítajte aj Zvýšenie DPH na 25 percent nepodporíme, hovorí Remišová. Vetovať ho chce aj Sulík
Prelievanie peňazí nie je cesta
Je však navyšovanie rodinných prídavkov naozaj to, čo dokáže rodiny vytrhnúť z biedy? Veď už i teraz funguje naraz niekoľko príspevkov. Ten na nezaopatrené dieťa do 25 rokov má hodnotu 25,50 eura. Prirátať k nemu treba aj jednorazový príspevok vyše 100 eur pri nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. Pracujúci rodičia majú navyše nárok na daňový bonus. Uplatniť si ho však môže len jeden z nich a výška príspevku sa líši od veku dieťaťa. "Z rozpočtu ministerstva práce ide 1,4 miliardy priamo na rodinnú politiku, Sociálna poisťovňa platí 300 miliónov eur na materské, vo forme daňového bonusu zase 400 miliónov eur, ďalšie zdroje idú na podporu škôl a škôlok, zdravotné poistenie. Dohromady je to okolo 2,5 miliardy eur,“ hovorí Ďurana.
Problém je podľa analytika ani nie tak vo výške príspevkov, ale v ich neadresnosti. "Dávky poskytujeme v podstate ako nárok bez ohľadu na to, či má rodina nadštandardný alebo podpriemerný príjem. V Česku napríklad takmer polovica rodín nedostáva žiadne rodinné prídavky, tamojší sociálny systém to vyhodnotil ako neefektívne,“ hovorí Ďurana.
Za pravdu mu dáva aj sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. "Detské prídavky majú u nás nedostatočnú výšku, čo je aj daň za univerzálnosť dávky v štáte, ktorý má menšiu kontrolu nad vytváranými zdrojmi, ako majú napríklad škandinávske, ale aj mnohé ďalšie európske štáty. Ich nedostatočnosť zvlášť pociťujú mnohodetné domácnosti, domácnosti s nízkymi pracovnými príjmami a domácnosti odkázané na sociálne príjmy,“ hovorí. Prídavky podľa sociologičky nie sú transferom, ktorý by znižoval či zmierňoval sociálnu a materiálnu depriváciu detí.
Riešenie skôr vidí Kusá v odklone od plošnej pomoci k tým, ktorí ju naozaj potrebujú. "V čase rastúceho verejného dlhu by bolo ekonomicky rozumnejšie ísť cestou osobitných príplatkov k detským prídavkom, na ktoré by mali nárok domácnosti s deťmi s príjmom nižším ako určitá hranica, napríklad dvojnásobok alebo trojnásobok životného minima, aj keď je to cesta administratívne náročnejšia,“ hovorí sociologička.
Čítajte aj Sociálnymi systémami prepadajú samoživiteľky aj živnostníci. Dôjde k zmene?
Peniaze treba hľadať inde
Oveľa jednoduchšie i transparentnejšie by bolo, keby štát na prorodinnú politiku našiel peniaze v rámci už existujúceho rozpočtu. "Ministerstvo financií len hľadá marketingové ospravedlnenie ďalšieho zvýšenia daňového zaťaženia obyvateľov. Pritom v rozpočte je mnoho kapitol, kde sa dá šetriť a hľadať prostriedky pre programy sociálnej inklúzie,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.
Ostatne, navyšovanie rodinných prídavkov ani v minulosti nijako zásadne nezvrátilo negatívny vývoj demografickej krivky. Aspoň nie do takej miery, ako si to predstavuje šéf rezortu financií. Napríklad známe "kočíkovné“, teda príspevok pri narodení dieťaťa vo výške niečo cez 800 eur, už funguje druhé desaťročie, no pôrodnosť sa výrazne nezvýšila. A to ani po jeho výraznom zvýšení v rokoch 2007 a 2008 za prvej vlády Roberta Fica. Viac detí sa rodilo skôr v posledných rokoch, keď sa slovenskej ekonomike darilo.
Problém nízkej pôrodnosti je podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika komplexnejší. "Štát by sa mal snažiť komplexne zlepšovať podmienky pre mladé páry, ak ich chce povzbudiť v rozhodnutí založiť si rodinu. Kľúčovou témou by mohlo byť nájomné bývanie s regulovaným nájomným, ktoré takmer úplne chýba. Zásadnou prekážkou pri založení mladej rodiny je nutnosť kúpiť si bývanie,“ hovorí analytik. Ceny nehnuteľností však v minulom roku zdraželi o takmer 12 percent a podobným tempom rastie už takmer desaťročie, dodáva.
Vyššie ceny treba čakať
Samozrejmá je aj ďalšia vec – s odklepnutím vyššej dane príde aj zvýšenie výdavkov. Matovič tvrdí, že spomínaná matka s dvoma deťmi nezaplatí viac ako 20 eur. Podľa odborníkov však takýto scenár nastane len ťažko a zmena sa práveže dotkne najslabších sociálnych vrstiev. "Inflácia vyvolaná rastom DPH má na túto skupinu obyvateľov negatívny dosah. Firmy sú totiž schopné presunúť rast DPH na zákazníkov a zamestnanci s nadpriemernými príjmami si dokážu pri inflácii vyjednať vyššie mzdy a platy,“ hovorí Tomčiak. Rast dane z pridanej hodnoty by podľa neho zároveň spomalil rýchlosť zotavovania slovenskej ekonomiky. To by mohlo spomaliť tvorbu kapitálu, nebudú sa rýchlo zvyšovať príjmy domácností a o niekoľko rokov bude Slovensko riešiť ten istý problém ako teraz, dodáva.
Navyše, vyššie ceny v obchodoch by sa stali realitou takmer okamžite. Daň z pridanej hodnoty totiž platíme takmer zo všetkého. "Vďaka tomuto kroku by občania veľmi dobre videli, že obed zadarmo neexistuje a že v zásade zamestnanecká domácnosť financuje chod štátu, respektíve sociálnej politiky štátov. Tá istá rodina by do jedného vrecka dostávala a z druhého vrecka platila vyššiu DPH,“ vysvetľuje Ďurana.