Na potraviny dávame už viac ako pätinu z rozpočtu. Ide o jeden z najvyšších nárastov v únii

Na potraviny a nealkoholické nápoje vynakladáme viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Za posledné tri roky tak ide až o trojpercentný nárast. Čo to znamená? V rámci 27 krajín Európskej únie ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za ostatných desať rokov.

, 30.04.2021 09:53
žena, obchod, potraviny, nákup, vozík, ovocie,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov podľa údajov Eurostatu minula za vlaňajšok 298 eur mesačne na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac ako v menších mestách a na dedinách míňajú ľudia v krajských mestách.

„Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje rastú. Kým v roku 2010 sme na ne dávali mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to vyše 20 percent,“ hovorí Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 na takmer 16 percent, dodáva.

V rámci únie domácnosti minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 % výdavkov.

semafor Čítajte aj Na potraviny si posvieti semafor

Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).

„V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov, a to v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu," dodáva Buchláková. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne, hovorí. Súvisí to podľa nej s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny, ako ovocie, zeleninu či mäso, tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #náklady
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy