Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov podľa údajov Eurostatu minula za vlaňajšok 298 eur mesačne na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac ako v menších mestách a na dedinách míňajú ľudia v krajských mestách.
„Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje rastú. Kým v roku 2010 sme na ne dávali mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to vyše 20 percent,“ hovorí Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 na takmer 16 percent, dodáva.
V rámci únie domácnosti minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 % výdavkov.
Čítajte aj Na potraviny si posvieti semafor
Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).
„V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov, a to v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu," dodáva Buchláková. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne, hovorí. Súvisí to podľa nej s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny, ako ovocie, zeleninu či mäso, tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.