„Samotnú myšlienku zavedenia ústavnej daňovej brzdy a priori neodmietam. Rozhodne však odmietam vydieranie politických partnerov nedomysleným a ideologicky zafarbeným návrhom s absolútne nereálnymi parametrami,“ uviedol Meravý. Sulík podľa neho navrhuje, aby celkové príjmy verejnej správy znížené o jednorazové a mimoriadne príjmy nepresiahli 33 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Zároveň výška daňovo-odvodového zaťaženia z ceny práce zamestnanca nesmie presiahnuť 32 percent a sadzba dane z príjmu právnických osôb 16 percent. Ekonóm upozornil, že v roku 2020 bola úroveň verejných príjmov na Slovensku na úrovni 41,8 percenta HDP, čím sa v rámci EÚ zaraďujeme k štátom s relatívne nižšou mierou prerozdeľovania.
Čítajte viac Sulík by podporil zníženie DPH pre gastro sektor na 5 percent
„Verejné príjmy na úrovni 33 percent HDP, aké požaduje Richard Sulík, sme však na Slovensku nikdy nemali,“ zdôraznil Meravý. Ak by sme zaviedli daňovú brzdu s takýmito parametrami a chceli mať zároveň vyrovnané hospodárenie štátu, museli by sme štát zmenšiť takmer o deväť percent HDP, v dnešných cenách približne o osem miliárd eur.
„To je viac, než dáva tento štát každoročne na starobné dôchodky. Je to viac než rozpočet celého verejného zdravotníctva. Je to viac než ročné výdavky štátu na školstvo, políciu, prokuratúru, súdnictvo, obranu a kultúru dohromady,“ dodal Meravý. Takéto zníženie daní sa podľa ekonóma nedá financovať bojom s korupciou a daňovými únikmi, ani efektívnejším hospodárením verejnej správy.
SaS zároveň podľa neho nepredložila nijaký návrh, ako má byť takéto radikálne zníženie daní financované. Meravý dodal, že súhlasí so Sulíkom, aby vláda nezvyšovala celkové daňové zaťaženie oproti súčasnosti a konsolidovala verejné financie na strane výdavkov. Každý návrh na zníženie daní, ak má byť seriózny, však musí byť podľa Meravého finančne krytý.