Ako bude štát ľuďom kontrolovať bankové účty? Zostatky nakoniec vidieť nechce

Informácie o majiteľoch účtov áno, zostatky nie. Taká je finálna verzia zákona o centrálnom registri účtov z dielne rezortu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Jeho ministerstvo už návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Slovensko bude so zriadením centrálneho registra výrazne meškať. Podľa európskej smernice, ktorá podobné nástroje vyžaduje od členských krajín, mal byť hotový už vlani.

, 30.04.2021 06:00
11

Prvotná kritika na zriadenie registra smerovala hlavne k tomu, že chce štát kontrolovať aj stav účtu. To síce z finálnej verzie vypadlo, no aj súčasný návrh zožal veľa kritiky. Obavy majú najmä firmy a podnikatelia. Podľa riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Serinu sa slovenskí politici snažia eurosmernicu zneužiť na získavanie informácií o majetku občanov. „Napadá mi len snaha získať citlivé informácie na ich ďalšie použitie či zneužite,“ tvrdí.

Centrálny register účtov má podľa rezortu vnútra zvýšiť efektivitu pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov. Štátu má tiež zabezpečiť prípadné zaistenie majetku pri ekonomickej kriminalite. Prístup pritom budú mať len tí úradníci, ktorí o citlivé bankové a osobné údaje môžu žiadať aj v súčasnosti. Súčasný systém na žiadanky je podľa Mikulcovho rezortu teraz zdĺhavý a neefektívny.

banka, peniaze Čítajte viac Nový bič na podvody a korupciu? Štát chce vidieť, koľko peňazí majú ľudia na účte

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) si ale myslí, že na boj proti praniu špinavých peňazí sa dajú nájsť aj iné účinné nástroje. „Nevidíme dôvod na zavedenie tejto nadbytočnej regulácie, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do súkromia ľudí či firiem,“ tlmočí postoj AZZZ jej hovorkyňa Miriam Filová. Tiež majú vážne obavy z možného zneužitia bankového tajomstva a citlivých osobných údajov, dodala.

Kritika sa opiera aj o nedávnu minulosť, keď štátni úradníci „obchodovali“ s citlivými údajmi z verejných registrov. Okrem toho sú niektorí vysokopostavení funkcionári z oblasti bezpečnostných zložiek či daňovej správy v súčasnosti stíhaní alebo obvinení zo závažných kriminálnych deliktov. Podnikateľom preto ani tak neprekáža, ktoré orgány budú môcť do registra nahliadnuť, ale kto a ako ich bude kontrolovať.

Zostatok nie, rodné číslo áno

I keď zostatok na účte z návrhu vypadol, o citlivé údaje núdza nebude. Štát bude mať k dispozícii napríklad údaje o banke, ktorá vedie účet či prenajíma bezpečnostnú schránku. Dostupné budú tiež identifikačné údaje o majiteľoch účtov, disponentoch či konečných užívateľoch výhod. Úradníci si tiež budú môcť pozrieť napríklad číslo účtu, dátum jeho založenia či zrušenia. V rámci osobných údajov budú k dispozícii napríklad aj rodné čísla či adresy.

Podľa experta na kyberbezpečnosť zo spoločnosti Gamo Ľubomíra Kopáčka nebudú údaje, ktoré plánuje rezort vnútra kontrolovať v registri, bez zostatkov na účte až také lákavé. „V prípade právnických osôb sú údaje o banke a čísle účtu súčasťou aj každej zmluvy a takisto sú bežne zverejnené na webových stránkach,“ vysvetľuje. Hodnotu majú podľa neho skôr všetky dáta, keď sú dobre štruktúrované a vo veľkom množstve.

Všetky informácie o majiteľoch poputujú do registra automaticky pri zriadení napríklad bežného účtu v banke alebo pri zmene údajov. V registri zostanú až desať rokov aj po zrušení účtu. Prevádzkovať ho bude ministerstvo financií a dohľad nad bankami bude mať Národná banka Slovenska. Ak banky nebudú posielať do registra údaje podľa pravidiel, môžu dostať pokutu do výšky milión eur.

Slovensko však ide nad rámec eurosmernice v prípade údajov o konečnom užívateľovi výhod pri bezpečnostnej schránke. Podľa rezortu vnútra ide o relevantné informácie, ktoré banky musia mať k dispozícii aj v súčasnosti. Nevidí preto problém v tom, že ho budú posielať aj do centrálneho registra účtov.

matovič heger mikulec Čítajte viac Slovensko s registrom účtov mešká. Systém už pritom existuje a je lacnejší

Kto sa bude pozerať?

Ministerstvo vnútra chce pustiť do registra len tých úradníkov, ktorým to zákon umožňuje aj dnes. Súčasný systém ale spôsobuje pri vyšetrovaní nemalé problémy. Žiadosti sa posielajú v listinnej podobe do rôznych finančných inštitúcií, pričom na odpoveď sa čaká spravidla 30 dní. Počas pandémie sa tento termín dokonca dostal na priemernú dobu dva mesiace a viac.

„Dochádza často k zmareniu účelu jednotlivých konaní či procesov, ktoré vedú príslušné štátne orgány,“ tvrdí ministerstvo vnútra. Register má tiež zabrániť tomu, aby o vyšetrovaní unikli informácie. Do registra budú môcť nahliadnuť napríklad kriminálna a finančná polícia či policajná inšpekcia, kriminalisti z Finančnej správy, Slovenská informačná služba, vojenskí spravodajcovia, súdy či napríklad aj ministerstvo financií.

Výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska ale zaujíma, kto bude kontrolovať, ako úradníci s informáciami nakladajú. „Ako bude vyriešené zabezpečenie a prevencia pred zneužitím údajov? To sú veľmi slabé miesta už dnes. Mimochodom, bývalý vysoký funkcionár finančnej správy dostal tento týždeň trest za korupciu. Ako štát zabezpečí, aby sa toto opäť nestalo?“ pýta sa Serina.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že záujem o informácie z účtu budú vždy odôvodnené. „Návrhom sa nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, podstatne modernejší a rýchlejší technologický nástroj na získavanie údajov,“ píše sa v návrhu. Neoprávnenému získaniu informácií z registra má zabrániť jedinečný identifikátor, ktorý bude úradníkom pridelený.

Ministerstvo financií tiež dostane za úlohu poverených úradníkov vyškoliť v oblasti ochrany osobných údajov. Budú vytvorené aj páky, pomocou ktorých sa už „podozrivý“ úradník do registra nedostane.

bankomat, peniaze, úspory, banka Čítajte viac Bankové účty v rukách úradníkov

Slovensko už mešká

Rezort vnútra navrhuje, aby zákon platil od decembra tohto roka. Centrálny register účtov však nebude fungovať hneď. „Ministerstvo financií uvedie centrálny register účtov do prevádzky do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona,“ píše ministerstvo vnútra v návrhu. Slovensko pritom už teraz s jeho zriadením mešká. Podľa európskej smernice mal fungovať už na jeseň minulého roka. V marci sa mal slovenský systém pripájať na európsku platformu.

Ministerstvo vnútra tiež odhadlo, že na jeho zriadenie bude potrebovať 3,4 milióna eur. Zabezpečiť ho má externý dodávateľ. Každý rok však pôjde aj niečo na jeho prevádzku. V doložke rozpočtu sa odhaduje suma 340-tisíc eur. Bankári pritom štátu navrhovali lacnejšie riešenie v podobe osobitnej elektronickej komunikácie. Dnes funguje napríklad pri súdnych rozhodnutiach.

Pri výbere systému ministerstvo ešte rozmýšľalo nad využitím elektronického systému vyhľadávania údajov. Nakoniec vyhral register. Oproti vyhľadávaciemu systému má byť rýchlejší a bezpečnejší pri získavaní informácií. Ďalšími výhodami majú byť jednoduchosť zasielania otázok a vylúčenie potreby oslovovať všetky finančné inštitúcie naraz.

Ako bude fungovať centrálny register účtov

Ministerstvo vnútra predložilo do pripomienkového konania návrh na zriadenie centrálneho registra účtov. Jeho hlavnou úlohou má byť zvýšenie efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov. Okrem toho má zabezpečiť následné zaistenie majetku pri ekonomickej kriminalite.

Koľko bude register stáť:

  • Náklady na zriadenie sa predpokladajú vo výške 3,4 milióna eur.
  • Ročné náklady na správu systému budú vo výške 340-tisíc eur.

Ako má register fungovať:

  • Finančná inštitúcia je povinná zasielať údaje do centrálneho registra účtov elektronicky. Najneskôr do 12.00 h každého pracovného dňa za predchádzajúci pracovný deň. Údaje v registri sa budú uchovávať 10 rokov. Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií.

Aké údaje budú v registri:

  • identifikácia finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo prenajíma bezpečnostnú schránku,
  • dátum založenia účtu alebo začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
  • číslo účtu a číslo účtu IBAN alebo identifikačné číslo bezpečnostnej schránky,
  • identifikačné údaje klienta a konečného užívateľa výhod v rozsahu údajov potrebných na identifikáciu,
  • dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte,
  • dátum zrušenia účtu alebo ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

Kto bude mať prístup k údajom:

  • Prístup k informáciám v registri budú mať len oprávnené štátne orgány, ktoré môžu takéto informácie žiadať už v súčasnosti. Každý oprávnený štátny úradník bude mať pridelený jedinečný identifikátor, pomocou ktorého sa k informáciám dostane.

Údaje z centrálneho registra účtov sa poskytnú:

  • orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu,
  • službe kriminálnej polície, službe finančnej polície a inšpekčnej službe Policajného zboru,
  • Kriminálnemu úradu Finančnej správy,
  • Slovenskej informačnej službe,
  • Vojenskému spravodajstvu,
  • osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru,
  • Finančnej správe na účely výkonu správy daní a colného dohľadu,
  • ministerstvu financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií.

Zdroj: Návrh zákona o centrálnom registri účtov

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
11 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo vnútra #ministerstvo financií #banky #bankový účet #banka