Mikulec ukázal, ako bude vyzerať register účtov. Zostatky kontrolovať nechce

Štát nakoniec nebude kontrolovať, koľko peňazí majú ľudia a firmy na účtoch. Vyplýva to z návrhu zákona o centrálnom registri účtov z dielne rezortu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Ministerstvo ho už predložilo do pripomienkového konania. Slovensko však bude s jeho zavedením výrazne meškať. Podľa európskej smernice mal fungovať už vlani na jeseň. Správu registra má dostať do rúk rezort financií.

, 29.04.2021 09:18, aktualizované: 14:44
9

Účelom centrálneho registra účtov je podľa rezortu vnútra zvýšenie efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov. Štátu má tiež zabezpečiť následné zaistenie majetku pri ekonomickej kriminalite. Slovensko s nápadom na register však neprišlo. Musí sa riadiť eurosmernicou, ktorá si dala za cieľ zefektívniť boj proti praniu špinavých peňazí a terorizmu.

mikulec matovič Čítajte viac Ako bude štát ľuďom kontrolovať bankové účty? Zostatky nakoniec vidieť nechce

V slovenskom registri budú údaje o bankových účtoch a ich majiteľoch. Pôvodne chcel štát ísť nad rámec požiadaviek európskej smernice a v registri kontrolovať aj zostatky na účtoch. Mikulcov rezort od toho nakoniec upustil. V registri však budú napríklad údaje o banke či identifikačné údaje o majiteľoch účtov, disponentoch či konečných užívateľov výhod. V registri tiež bude číslo účtu a podrobnosti o jeho založení.

Podľa experta na kyberbezpečnosť zo spoločnosti Gamo Ľubomíra Kopáčka nebudú údaje, ktoré plánuje rezort vnútra kontrolovať v registri bez zostatkov na účte, až také lákavé. „V prípade právnických osôb sú údaje o banke a čísle účtu súčasťou aj každej zmluvy a takisto sú bežne zverejnené na webových stránkach,“ vysvetľuje. Hodnotu však podľa neho majú všetky dáta, keď sú dobre štruktúrované a vo veľkom množstve.

Firmy majú obavy

Aj keď prvotná kritika na zriadenie registra smerovala hlavne na to, že chce štát kontrolovať zostatky, ani súčasný návrh nezožal veľa pochvaly. Obavy majú hlavne firmy a podnikatelia. Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej sa boju proti praniu špinavých peňazí treba rozhodne venovať.

„Dajú sa nájsť aj iné účinné nástroje, ktoré pomôžu zabrániť nelegálnym finančným machináciám,“ tvrdí. Podľa jej slov firmy nevidia dôvod na zavedenie registra účtov a ide o nadbytočnú reguláciu. „Výrazným spôsobom zasahuje do súkromia ľudí, či firiem. Taktiež máme vážne obavy z možného zneužitia bankového tajomstva a citlivých osobných údajov,“ uzavrela Filová.

Kto sa bude pozerať?

Podľa návrhu zákona sa bude môcť na účty pozerať spravidla len ten úradník, ktorý o to môže požiadať aj v súčasnosti. Ide napríklad o kriminálnu a finančnú políciu či policajnú inšpekciu, kriminalistov z finančnej správy, Slovenskú informačnú službu, vojenských spravodajcov, súdy či napríklad aj ministerstvo financií. Rezort vnútra však tvrdí, že sa k údajom pri vyšetrovaní trestných činov nevedia dostať efektívne.

Žiadosti posielajú do rôznych finančných inštitúcií, pričom na odpoveď posielajú spravidla do 30 dní. Počas pandémie sa tento termín dostal na priemernú dobu dva mesiace. „Dochádza často k zmareniu účelu jednotlivých konaní či procesov, ktoré vedú príslušné štátne orgány,“ tvrdí ministerstvo vnútra. Register má tiež zabrániť tomu, aby o vyšetrovaní unikli informácie. Vyšetrovatelia totiž posielajú viacero žiadostí súčasne.

Slovensko bude meškať

Mikulcov rezort navrhuje, aby zákon platil od decembra tohto roka. Centrálny register účtov však nebude fungovať hneď. „Ministerstvo financií uvedie centrálny register účtov do prevádzky do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona,“ píše ministerstvo vnútra v návrhu. Slovensko pritom už teraz mešká s jeho zriadením. Podľa európskej smernice mal fungovať už na jeseň minulého roka. V marci sa mal slovenský systém pripájať na európsku platformou.

matovič heger mikulec Čítajte viac Slovensko s registrom účtov mešká. Systém už pritom existuje a je lacnejší

Rezort vnútra odhadol, že na zriadenie centrálneho registra účtov bude potrebovať 3,4 milióna eur. Každý rok však pôjde aj niečo na jeho prevádzku. V doložke rozpočtu sa odhaduje suma 340-tisíc eur. Bankári pritom štátu navrhovali lacnejšie riešenie prostredníctvom elektronického systému vyhľadávania údajov. Pri výbere alternatívy nakoniec vyhral register. „Táto alternatíva je z hľadiska predpokladaných prínosov najvýhodnejšia,“ tvrdí ministerstvo vnútra.

Oproti vyhľadávaciemu systému má byť register rýchlejší a bezpečnejší pri získavaní informácií. Ďalšími výhodami sú „jednoduchosť zasielania dotazov a vylúčenie potreby formou plošného dotazu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať veľmi nákladné personálne a technické opatrenia zaručujúce aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu“.

Čo bude v registri?

  • identifikácia finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo prenajíma bezpečnostnú schránku,
  • dátum založenia účtu alebo začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
  • číslo účtu a číslo účtu IBAN, alebo identifikačné číslo bezpečnostnej schránky,
  • identifikačné údaje klienta a konečného užívateľa výhod,
  • dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte,
  • dátum zrušenia účtu alebo ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

Komu sa údaje z registra poskytujú?

  • orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu,
  • službe kriminálnej polície, službe finančnej polície a inšpekčnej službe Policajného zboru,
  • Kriminálnemu úradu finančnej správy,
  • Slovenskej informačnej službe,
  • Vojenskému spravodajstvu,
  • osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru,
  • finančnej správe na účely výkonu správy daní a colného dohľadu,
  • ministerstvu financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
9 debata chyba
Viac na túto tému: #Roman Mikulec #ministerstvo vnútra #banky #bankový účet