Vláda schválila plán obnovy. Ide do Bruselu

„Urobili sme veľmi kvalitnú prácu z hľadiska obsahu a priorít vzhľadom na národné potreby. Je to dôležité povedať. Diskusií bolo nespočetne veľa,“ povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO) počas svojej utorkovej návštevy Bruselu, kde sa stretol nielen s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ale aj so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedom Európskeho parlamentu Davidom Sassolim. Základom nášho úspechu by mal byť fakt, že vláda sústavne komunikovala s Európskou komisiou, a to prostredníctvom technických hovorov.

„Sme medzi prvými, ktorí ho zašleme komisii a zatiaľ nič nasvedčuje tomu, že by tam bola nejaká mína, kvôli ktorej by nám ho komisia neschválila,“ povedal riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Najväčšie výhrady k materiálu mal minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý hlasoval proti. „Poľnohospodári očakávali výraznú podporu z fondu obnovy. Nešlo im o peniaze, ale o vylepšenie krajiny,“ povedal. O možnom riešení chce hovoriť i s premiérom, potom sa rozhodne o ďalších krokoch.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa tiež zdržal pri hlasovaní. Za dôležitejšie považuje Kilečko 2 ako Plán obnovy, ktorý je hlavne o rozdeľovaní peňazí. „Zdržal som sa pre spôsob ako nám bol materiál predložený, nesúhlasím s tým, že sme na hlasovanie dostali iné texty ako tie na pripomienkovanie,“ povedal Sulík. Rozdiely boli aj v iných častiach. „Takto sa fungovať nedá,“ dodal.

Pripomienky, no skôr technického charakteru mala i ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Išlo napríklad o platy učiteľov, ktoré musia byť financované zo štátneho rozpočtu. Spokojná s konečnou verziou Plánu obnovy a odolnosti je i ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Pripomienky jej rezortu boli akceptované.

Čítajte viac Heger presunul Plán obnovy od Matoviča na Úrad vlády. Stihne ho dokončiť do konca apríla?

Splniť pritom bolo treba viacero požiadaviek. Okrem stanovených 20 %, ktoré musia ísť na digitalizáciu a 37 % na zelenú obnovu, dodržaný musel byť aj princíp „do no significant harm“, teda reformami ani investíciami výrazne nenarušiť ochranu životného prostredia. Rovnako sme však na získanie 6,5 miliardy eur museli do prípravy zahrnúť aj odporúčania, ktoré nám Európska komisia vytýčila v rámci európskeho semestra. V našom prípade išlo o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, výskum, vývoj a inovácie, digitálnu verejnú správu, udržateľnosť verejných financií, trh práce, penzie a sociálnu inklúziu.

Práve zelená obnova je dôležitá aj podľa prezidentky Zuzany Čaputovej. „Teší ma, že využijeme veľký priestor pre zníženie energetickej náročnosti našich budov, ako aj emisnej stopy slovenského priemyslu. Aj vďaka plánu obnovy môžeme ukázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté, ale aj ekologicky udržateľné,“ povedala prezidentka.

VIDEO: Odborníci upozorňujú: Nie je čas na to, aby sme hovorili o ďalších pripomienkach k plánu obnovy.

Veľa úloh, veľa kritiky

„Slovensko si dlhodobo nerobilo svoje domáce úlohy, máme tu dlho odkladané reformy, ktoré sa nám teraz nazhromaždili. Tým, že musíme adresovať skoro všetky odporúčania Európskej komisie, sme trochu v nevýhode. Dávalo nám to totiž o to menšiu voľnosť pri výbere národných priorít,“ hovorí riaditeľka Sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková.

Práve fakt, že sme vo viacerých bodoch museli počúvať Európsku komisiu, bol zrejme dôvodovom, prečo si plán v 10-dňovom pripomienkovom konaní vyslúžil toľko kritiky. Na stole ministerstva financií vtedy pristálo vyše 2 000 pripomienok. Väčšina sa podľa Sekcie Plánu obnovy týkala gramatiky, doplnenia nových tém a alokácií, obsahových zmien v komponentoch, alebo nedostatočnej participácii zainteresovaných. Akceptovaných tak bolo nakoniec vyše 600, ďalších takmer 400 čiastočne.

Plán obnovy, ktorý schválila vláda, tak už obsahuje mierne pozmenené alokácie, detailnejšie doplnenie rovnosti žien a mužov, spresnenie environmentálnych opatrenia a tiež precíznejšiu implementáciu budovania kapacít materských škôl. Rovnako je spomenutý aj zámer vytvoriť Radu vlády pre Plán obnovy a odolnosti. „Vychádzame z toho, že aj keď sme sa v proces prípravy snažili zapájať rôznych stakeholderov, stále bol niekto nespokojný. Rada vlády by mohla byť systémový nástroj, kde sa bude diskutovať, a kde budú vznesené pripomienky,“ hovorí Vašáková. Zatiaľ nie je známe jej zloženie. „Je to úloha, ktorú sme dali do uznesenia vlády. Akonáhle toto uznesenie prejde, budeme sa venovať aj zloženiu. Cieľom je, aby vznikla do konca roka,“ dodáva riaditeľka.

Nedostatočná komunikácia

Na nedostatočnú komunikáciu sa opakovane sťažovali všetci zainteresovaní. Od zástupcov zamestnávateľov, cez odbory, až po neziskové organizácie. Nie všetci sú tak spokojní s priebehom rozporových konaní, či so zapracovaním samotných pripomienok.

„Predkladateľ sa chtiac- nechtiac dostal do časovej tiesne a tak množstvo pripomienok vyhodnotených nebolo. Čo je škoda, pretože naše pripomienky boli jednoznačne v prospech kvality materiálu,“ hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Ani okrúhle stoly, ktoré sa konali v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, podľa neho nestačili. „Ak v rámci jedného sedenia boli online pripojené desiatky subjektov rôzneho druhu, 180 pripomienok RÚZ logicky na takomto hromadnom podujatí prerokovaných byť nemohlo,“ dodáva.

Podobne sa vyjadrovala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). „Jedným z dôvodov, prečo utrpela kvalita materiálu, je zrejme chýbajúca široká diskusia pri jeho príprave. Rovnako negatívne je možné hodnotiť aj spôsob prerokovávania plánu na okrúhlych tematických stoloch v marci, keď už prakticky nebol priestor na uplatnenie viacerých pripomienok,“ píše SOPK vo svojom stanovisku.

Podľa Klubu 500 je zase materiál neúplný a nenapĺňa svoje základné poslanie. „Dokument sa pripravoval za zatvorenými dverami, bez diskusie a tak podľa nášho názoru aj vyzerá,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Pýta sa preto, ako sa dá obnovovať ekonomika bez podpory tých, ktorí napĺňajú štátny rozpočet.

Čítajte rozhovor Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočia

Spokojná nie je ani Konfederácia odborových zväzov (KOZ). „Predkladateľ sa rozhodol rozporovať len pripomienky povinne pripomienkujúcich subjektov. Dostali sme tak len písomné vyhodnotenie vznesených pripomienok, a to tesne pred rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady,“ povedala hovorkyňa KOZ Martina Némethová.

Plán obnovy mal byť pritom predmetom rokovania tripartity už v polovici apríla, nakoniec bol však z neho stiahnutý, a to práve kvôli množstvu predložených pripomienok. Podľa KOZ sa tak na Slovensku naplno nevyužil formálny priestor, ktorý je vytvorený na diskusiu so sociálnymi partnermi. Navyše, žiadna z nimi vznesených pripomienok akceptovaná nebola. „Z uvedených dôvodov sociálni partneri nevyjadrovali na rokovaní tripartity súhlas s predloženým Plánom obnovy a odolnosti, ale konštatovali len, že bol prerokovaný,“ dodala Némethová. Asociácia priemyselných zväzov (APZ)súhlasí. „Berieme ho ako vládny materiál, pretože sa k nemu neuskutočnilo štandardné legislatívne konanie a na mimoriadnej tripartite sa nevyžadoval súhlas či nesúhlas sociálnych partnerov,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár APZ.

Rovnako neskoro dokument zhliadla aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). „Finálny materiál nám bol doručený až v sobotu 24. apríla po 15-tej hodine. Vzhľadom na veľké množstvo pripomienok uplatnených k tomuto materiálu, čas na ich zapracovanie a prípadné diskusie s predkladateľmi pripomienok boli vzhľadom ku krátkosti času nereálne,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová. K Plánu obnovy aj podľa nej absentovala široká odborná diskusia. Množstvu pripomienok v rámci pripomienkového konania sa dalo predísť, keby tvorcovia viac diskutovali so zamestnávateľmi a odbornou verejnosťou, dodáva.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu to však inak nešlo. Spokojný jednoducho nemôže byť každý a politická realita a veľká miera prerozdeľovania ani iný scenár neumožňovala. „Predstavme si, ako by vyzeral štátny rozpočet, keby by mal podliehať plnohodnotnému procesu MPK. Nikdy by nebol schválený, pretože ku každému výdavku nájdete skupiny ľudí, či inštitúcií s opačným názorom,“ hovorí. Plán obnovy je obrovský, dosahuje tretinu výdavkov štátneho rozpočtu v normálnej dobe. Nebolo možné očakávať, že v pripomienkovom konaní dôjde k zásadným zmenám už len kvôli tomu, aké podmienky nastavila Európska komisia, dodáva.

Najdôležitejšia bude implementácia

„Snažili sme sa, aby parametre čo najlepšie spĺňali to, čo Slovensko do budúcnosti potrebuje. Každý môže mať na to svoj vlastný názor a preferencie. Odtieňov, ako môže plán vyzerať, je nespočetne veľa. Ťažko povedať, čo je lepšie alebo horšie,“ povedal Kišš. Nakoniec však pôjde hlavne o to, či bude Slovensko schopné plán aj úspešne pretaviť do reality. To bude podľa Kišša závisieť od celkovej pripravenosti.

Čítajte aj Nový bič na podvody a korupciu? Štát chce vidieť, koľko peňazí majú ľudia na účte

Na ňu apelujú mnohí. „Bude len na vláde, ako efektívne nastaví proces implementácie. Pokiaľ v ktorejkoľvek oblasti nebude plán napĺňaný tak, ako sa vyžaduje, alebo budú nazvyš nejaké zdroje, mala by byť vláda pripravená pružne reagovať a mať pripravené projekty, na ktoré by tieto zdroje mohli byť využité,“ hovorí Némethová.

Čiernou škvrnou na našom renomé je totiž aj fakt, že nám to z doterajším čerpaním eurofondov veľmi nešlo. Z predchádzajúceho programového obdobia máme ešte stále v zásobníku 8 miliárd eur. Dôležitá tak zrejme bude spolupráca a efektivita. „Považujeme za potrebné v jednotlivých oblastiach pokračovať v dialógu s dotknutými aktérmi, tak aby sa zabezpečila maximálna rýchlosť a efektivita čerpania vyčlenených zdrojov,“ hovorí Hošták.

To si myslí aj SOPK. „Aj pri už vyjadrenej nespokojnosti s priebehom prípravy a nasledujúcim pripomienkovým konaním treba využiť všetky možnosti na vzájomný dialóg,“ píšu ďalej v stanovisku.

Bude dosť odborníkov?

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka bude veľa závisieť aj od odbornosti. „Plán obnovy je strategický dokument a mnoho detailov sa bude ešte dopracovávať. Dôležité je, aby bolo na príslušných ministerstvách dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí budú spracovávať dokumentáciu,“ hovorí analytik.

Netreba však podľa neho zabúdať ani na fakt, že ide o peniaze, ktoré sa nezjavili len tak odniekiaľ, práve naopak. Európska únia si ich požičia na finančných trhoch a my všetci ich spolu zaplatíme v budúcnosti. „Slovensko by v maximálnej miere malo čerpať prostriedky z európskych programov, ale len vtedy, ak tieto prostriedky využije účelne na zvyšovanie blahobytu slovenských domácností a firiem,“ dodáva.

Správu aktualizujeme.