„Urobili sme veľmi kvalitnú prácu z hľadiska obsahu a priorít vzhľadom na národné potreby. Je to dôležité povedať. Diskusií bolo nespočetne veľa,“ povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO) počas svojej utorkovej návštevy Bruselu, kde sa stretol nielen s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ale aj so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedom Európskeho parlamentu Davidom Sassolim. Základom nášho úspechu by mal byť fakt, že vláda sústavne komunikovala s Európskou komisiou, a to prostredníctvom technických hovorov.
„Sme medzi prvými, ktorí ho zašleme komisii a zatiaľ nič nasvedčuje tomu, že by tam bola nejaká mína, kvôli ktorej by nám ho komisia neschválila,“ povedal riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.
Najväčšie výhrady k materiálu mal minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý hlasoval proti. „Poľnohospodári očakávali výraznú podporu z fondu obnovy. Nešlo im o peniaze, ale o vylepšenie krajiny,“ povedal. O možnom riešení chce hovoriť i s premiérom, potom sa rozhodne o ďalších krokoch.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa tiež zdržal pri hlasovaní. Za dôležitejšie považuje Kilečko 2 ako Plán obnovy, ktorý je hlavne o rozdeľovaní peňazí. „Zdržal som sa pre spôsob ako nám bol materiál predložený, nesúhlasím s tým, že sme na hlasovanie dostali iné texty ako tie na pripomienkovanie,“ povedal Sulík. Rozdiely boli aj v iných častiach. „Takto sa fungovať nedá,“ dodal.
Pripomienky, no skôr technického charakteru mala i ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Išlo napríklad o platy učiteľov, ktoré musia byť financované zo štátneho rozpočtu. Spokojná s konečnou verziou Plánu obnovy a odolnosti je i ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Pripomienky jej rezortu boli akceptované.
Čítajte viac Heger presunul Plán obnovy od Matoviča na Úrad vlády. Stihne ho dokončiť do konca apríla?Splniť pritom bolo treba viacero požiadaviek. Okrem stanovených 20 %, ktoré musia ísť na digitalizáciu a 37 % na zelenú obnovu, dodržaný musel byť aj princíp „do no significant harm“, teda reformami ani investíciami výrazne nenarušiť ochranu životného prostredia. Rovnako sme však na získanie 6,5 miliardy eur museli do prípravy zahrnúť aj odporúčania, ktoré nám Európska komisia vytýčila v rámci európskeho semestra. V našom prípade išlo o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, výskum, vývoj a inovácie, digitálnu verejnú správu, udržateľnosť verejných financií, trh práce, penzie a sociálnu inklúziu.
Práve zelená obnova je dôležitá aj podľa prezidentky Zuzany Čaputovej. „Teší ma, že využijeme veľký priestor pre zníženie energetickej náročnosti našich budov, ako aj emisnej stopy slovenského priemyslu. Aj vďaka plánu obnovy môžeme ukázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté, ale aj ekologicky udržateľné,“ povedala prezidentka.
VIDEO: Odborníci upozorňujú: Nie je čas na to, aby sme hovorili o ďalších pripomienkach k plánu obnovy.
Veľa úloh, veľa kritiky
„Slovensko si dlhodobo nerobilo svoje domáce úlohy, máme tu dlho odkladané reformy, ktoré sa nám teraz nazhromaždili. Tým, že musíme adresovať skoro všetky odporúčania Európskej komisie, sme trochu v nevýhode. Dávalo nám to totiž o to menšiu voľnosť pri výbere národných priorít,“ hovorí riaditeľka Sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková.
Práve fakt, že sme vo viacerých bodoch museli počúvať Európsku komisiu, bol zrejme dôvodovom, prečo si plán v 10-dňovom pripomienkovom konaní vyslúžil toľko kritiky. Na stole ministerstva financií vtedy pristálo vyše 2 000 pripomienok. Väčšina sa podľa Sekcie Plánu obnovy týkala gramatiky, doplnenia nových tém a alokácií, obsahových zmien v komponentoch, alebo nedostatočnej participácii zainteresovaných. Akceptovaných tak bolo nakoniec vyše 600, ďalších takmer 400 čiastočne.
Plán obnovy, ktorý schválila vláda, tak už obsahuje mierne pozmenené alokácie, detailnejšie doplnenie rovnosti žien a mužov, spresnenie environmentálnych opatrenia a tiež precíznejšiu implementáciu budovania kapacít materských škôl. Rovnako je spomenutý aj zámer vytvoriť Radu vlády pre Plán obnovy a odolnosti. „Vychádzame z toho, že aj keď sme sa v proces prípravy snažili zapájať rôznych stakeholderov, stále bol niekto nespokojný. Rada vlády by mohla byť systémový nástroj, kde sa bude diskutovať, a kde budú vznesené pripomienky,“ hovorí Vašáková. Zatiaľ nie je známe jej zloženie. „Je to úloha, ktorú sme dali do uznesenia vlády. Akonáhle toto uznesenie prejde, budeme sa venovať aj zloženiu. Cieľom je, aby vznikla do konca roka,“ dodáva riaditeľka.
Kedy majú byť realizované kľúčové reformy?
4. štvrťrok 2021:
reforma súdnej mapy, riadenia vysokých škôl, modernizácia policajného zboru, reforma verejných výskumných inštitúcií, optimalizácia siete nemocníc.
1. štvrťrok 2022:
zefektívnenie boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí – reforma NAKA, reforma nakladania so stavebným odpadom, reforma verejnej osobnej dopravy, zosúladenie podporných mechanizmov obnovy rodinných domov, dôchodková reforma
4. štvrťrok 2022:
zavedenie povinného vzdelávania pre deti od 5 rokov, zavedenie právneho nároku na miesto v škôlke od 3 rokov
1. štvrťrok 2023:
kurikulárna reforma
2. štvrťrok 2023:
reforma verejného obstarávania
4. štvrťrok 2024:
zvýšenie počtu škôl s plným vstupným digitálnym vybavením – a to z 30 % na 100 %
2. štvrťrok 2025:
170 novootvorených ambulancií primárnej starostlivosti, debarierizácia 252 väčších stredných škôl, bude zmodernizovaných 55 skoladuovaných sídiel staníc zdravotnej záchrannej služby
4. štvrťrok 2025:
reforma integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, rozšírenie bezzásahového územia na 27 000 ha, dobudovanie kapacít materských škôl – 12 352 novovybudovaných miest, zmodernizované skolaudované nemocnice v kapacite minimálne 2 380 lôžok, reprofilizovaných bude 40 % súčasných nemocníc poskytujúcich akútnu starostlivosť
2. štvrťrok 2026:
69 km zrekonštruovaných a zmodernizovaných úsekov tratí, obnova 30 000 rodinných domov, obnovených 90 km vodných tokov, najmenej 262 647 m2 zrekonštruovanej plochy vysokých škôl a internátov, 100 km dispečerizovaných úsekov železničných tratí, 200 km novej cyklistickej infraštruktúry
Nedostatočná komunikácia
Na nedostatočnú komunikáciu sa opakovane sťažovali všetci zainteresovaní. Od zástupcov zamestnávateľov, cez odbory, až po neziskové organizácie. Nie všetci sú tak spokojní s priebehom rozporových konaní, či so zapracovaním samotných pripomienok.
„Predkladateľ sa chtiac- nechtiac dostal do časovej tiesne a tak množstvo pripomienok vyhodnotených nebolo. Čo je škoda, pretože naše pripomienky boli jednoznačne v prospech kvality materiálu,“ hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Ani okrúhle stoly, ktoré sa konali v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, podľa neho nestačili. „Ak v rámci jedného sedenia boli online pripojené desiatky subjektov rôzneho druhu, 180 pripomienok RÚZ logicky na takomto hromadnom podujatí prerokovaných byť nemohlo,“ dodáva.
Podobne sa vyjadrovala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). „Jedným z dôvodov, prečo utrpela kvalita materiálu, je zrejme chýbajúca široká diskusia pri jeho príprave. Rovnako negatívne je možné hodnotiť aj spôsob prerokovávania plánu na okrúhlych tematických stoloch v marci, keď už prakticky nebol priestor na uplatnenie viacerých pripomienok,“ píše SOPK vo svojom stanovisku.
Podľa Klubu 500 je zase materiál neúplný a nenapĺňa svoje základné poslanie. „Dokument sa pripravoval za zatvorenými dverami, bez diskusie a tak podľa nášho názoru aj vyzerá,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Pýta sa preto, ako sa dá obnovovať ekonomika bez podpory tých, ktorí napĺňajú štátny rozpočet.
Čítajte rozhovor Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočiaSpokojná nie je ani Konfederácia odborových zväzov (KOZ). „Predkladateľ sa rozhodol rozporovať len pripomienky povinne pripomienkujúcich subjektov. Dostali sme tak len písomné vyhodnotenie vznesených pripomienok, a to tesne pred rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady,“ povedala hovorkyňa KOZ Martina Némethová.
Plán obnovy mal byť pritom predmetom rokovania tripartity už v polovici apríla, nakoniec bol však z neho stiahnutý, a to práve kvôli množstvu predložených pripomienok. Podľa KOZ sa tak na Slovensku naplno nevyužil formálny priestor, ktorý je vytvorený na diskusiu so sociálnymi partnermi. Navyše, žiadna z nimi vznesených pripomienok akceptovaná nebola. „Z uvedených dôvodov sociálni partneri nevyjadrovali na rokovaní tripartity súhlas s predloženým Plánom obnovy a odolnosti, ale konštatovali len, že bol prerokovaný,“ dodala Némethová. Asociácia priemyselných zväzov (APZ)súhlasí. „Berieme ho ako vládny materiál, pretože sa k nemu neuskutočnilo štandardné legislatívne konanie a na mimoriadnej tripartite sa nevyžadoval súhlas či nesúhlas sociálnych partnerov,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár APZ.
Rovnako neskoro dokument zhliadla aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). „Finálny materiál nám bol doručený až v sobotu 24. apríla po 15-tej hodine. Vzhľadom na veľké množstvo pripomienok uplatnených k tomuto materiálu, čas na ich zapracovanie a prípadné diskusie s predkladateľmi pripomienok boli vzhľadom ku krátkosti času nereálne,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová. K Plánu obnovy aj podľa nej absentovala široká odborná diskusia. Množstvu pripomienok v rámci pripomienkového konania sa dalo predísť, keby tvorcovia viac diskutovali so zamestnávateľmi a odbornou verejnosťou, dodáva.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu to však inak nešlo. Spokojný jednoducho nemôže byť každý a politická realita a veľká miera prerozdeľovania ani iný scenár neumožňovala. „Predstavme si, ako by vyzeral štátny rozpočet, keby by mal podliehať plnohodnotnému procesu MPK. Nikdy by nebol schválený, pretože ku každému výdavku nájdete skupiny ľudí, či inštitúcií s opačným názorom,“ hovorí. Plán obnovy je obrovský, dosahuje tretinu výdavkov štátneho rozpočtu v normálnej dobe. Nebolo možné očakávať, že v pripomienkovom konaní dôjde k zásadným zmenám už len kvôli tomu, aké podmienky nastavila Európska komisia, dodáva.
Čo obsahuje konečná verzia Plánu obnovy a odolnosti?
Do 6,5 miliardy eur muselo Slovensko zahrnúť odporúčania Európskej komisie. Išlo o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, výskum, vývoj a inovácie, digitálnu verejnú správu, udržateľnosť verejných financií, trh práce, penzie a sociálnu inklúziu.
Zelená ekonomika (2,301 mld. €)
- Obnoviteľné zdroje, energetická infraštruktúra (232 mil. €)
- Zelená obnova budov (741 mil. €)
- Udržateľná doprava (801 mil. €)
- Dekarbonizácia priemyslu (368 mil. €)
- Adaptácia na zmenu klímy (159 mil. €)
Vzdelávanie (892 mil. €)
- Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch (210 mil. €)
- Vzdelávanie pre 21. storočie (469 mil. €)
- Zvýšenie výkonnosti vysokých škôl (213 mil. €)
Veda, výskum inovácie (739 mil. €)
- Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy,
- výskumu, inovácií a digitálnej ekonomiky (633 mil. €)
- Lákanie a udržanie talentov (106 mil. €)
Zdravie (1,533 mld. €)
- Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť (1,163 mld. €)
- Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie (105 mil. €)
- Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť (265 mil. €)
Efektívna verejná správa (495 mil. €)
- Zlepšenie podnikateľského prostredia (11 mil. €)
- Reforma justície (255 mil. €)
- Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva (229 mil. €)
- Zdravé verejné financie (0 mil. eur)
Digitalizácia (615 mil. eur)
- Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika) (615 mil. eur)
Najdôležitejšia bude implementácia
„Snažili sme sa, aby parametre čo najlepšie spĺňali to, čo Slovensko do budúcnosti potrebuje. Každý môže mať na to svoj vlastný názor a preferencie. Odtieňov, ako môže plán vyzerať, je nespočetne veľa. Ťažko povedať, čo je lepšie alebo horšie,“ povedal Kišš. Nakoniec však pôjde hlavne o to, či bude Slovensko schopné plán aj úspešne pretaviť do reality. To bude podľa Kišša závisieť od celkovej pripravenosti.
Čítajte aj Nový bič na podvody a korupciu? Štát chce vidieť, koľko peňazí majú ľudia na účteNa ňu apelujú mnohí. „Bude len na vláde, ako efektívne nastaví proces implementácie. Pokiaľ v ktorejkoľvek oblasti nebude plán napĺňaný tak, ako sa vyžaduje, alebo budú nazvyš nejaké zdroje, mala by byť vláda pripravená pružne reagovať a mať pripravené projekty, na ktoré by tieto zdroje mohli byť využité,“ hovorí Némethová.
Čiernou škvrnou na našom renomé je totiž aj fakt, že nám to z doterajším čerpaním eurofondov veľmi nešlo. Z predchádzajúceho programového obdobia máme ešte stále v zásobníku 8 miliárd eur. Dôležitá tak zrejme bude spolupráca a efektivita. „Považujeme za potrebné v jednotlivých oblastiach pokračovať v dialógu s dotknutými aktérmi, tak aby sa zabezpečila maximálna rýchlosť a efektivita čerpania vyčlenených zdrojov,“ hovorí Hošták.
To si myslí aj SOPK. „Aj pri už vyjadrenej nespokojnosti s priebehom prípravy a nasledujúcim pripomienkovým konaním treba využiť všetky možnosti na vzájomný dialóg,“ píšu ďalej v stanovisku.
Bude dosť odborníkov?
Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka bude veľa závisieť aj od odbornosti. „Plán obnovy je strategický dokument a mnoho detailov sa bude ešte dopracovávať. Dôležité je, aby bolo na príslušných ministerstvách dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí budú spracovávať dokumentáciu,“ hovorí analytik.
Netreba však podľa neho zabúdať ani na fakt, že ide o peniaze, ktoré sa nezjavili len tak odniekiaľ, práve naopak. Európska únia si ich požičia na finančných trhoch a my všetci ich spolu zaplatíme v budúcnosti. „Slovensko by v maximálnej miere malo čerpať prostriedky z európskych programov, ale len vtedy, ak tieto prostriedky využije účelne na zvyšovanie blahobytu slovenských domácností a firiem,“ dodáva.
SPPK: Plán obnovy je výsmech pre poľnohospodárstvo
Najprv 2,4 miliardy eur, neskôr 1,2 miliardy, potom 600 miliónov, neskôr 60 a nakoniec nula. Tak dopadli sľuby ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽaNO) ohľadom peňazí z plánu obnovy na podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to je absolútne dehonestujúce. Šéf agrorezortu podľa nich v tejto veci absolútne zlyhal a aj keď nemôžu byť všetci spokojní a peňazí nie je tak veľa, niečo sa pre potravinárov a poľnohospodárov určite nájsť malo.
„Plán obnovy by mal prispieť k obnove a väčšej odolnosti po koronakríze. Neboli sme do jeho prípravy intenzívne zahrnutí, no o to viacej sa slovenskí poľnohospodári spoliehali na nášho rezortného ministra a na jeho plamenné reči,“ povedal na tlačovej konferencii tesne pred schválením plánu predseda SPPK Emil Macho. Tento týždeň na tripartite však SPPK zistila, že z plánu obnovy, na rozdiel od ostatných krajín únie, ktoré už plán odovzdali, nedostane slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nič.
Ide podľa nich o výsmech poľnohospodárstvu, keďže dobre poznali podmienky financovania a nešlo im o kúpu traktorov či stavanie nových maštaľ. Prioritou mali byť pozemkové úpravy, a teda remízky, vodozádržné opatrenia, rekonštrukciu závlahových sústav a potravinárstvo. Tie by podľa SPPK neslúžili len pre agrorezort, ale pre všetkých a nemali by byť preto financované so Spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, ako to avizovala Sekcia plánu obnovy. Podľa Macha tak ide o čisto politické rozhodnutie a minister Mičovský jednoducho nebol dosť priebojný. „mal mať ostrejšie lakte a peniaze presadiť. Ak to dokázali iný, aspoň na oko mal presadiť aspoň 100–150 miliónov. Čo sme už naozaj posledný v krajine?“ dodal. Na oplátku tak budú požadovať vyššie spolufinancovanie II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý bol doteraz spolufinancovaný iba 25 %. SPPK chce navýšenie na 45 %.
O politické rozhodnutie šlo v tomto prípade aj podľa Vašákovej. Navyše, nie všetky návrhy rezortu pôdohospodárstva sa podľa nej pri technických hovoroch s Európskou komisiou stretli s nadšením. „Niektoré narážali do princípu výrazne neuškodiť. Bolo by potrebné doladiť to, čo sa môže, a čo sa nemôže v tejto oblasti financovať. Samozrejme to neznamená, že by tieto veci neboli dôležité, ale sú aj iné zdroje, ktoré by tieto potreby mohli pokryť,“ dodáva Vašáková.
Správu aktualizujeme.