Mohlo by to fungovať v rámci celej ekonomiky? Podľa slovenských firiem a ekonómov ide v podstate o dobrú myšlienku. Nedá sa však aplikovať plošne a ani príkazom. „Sme toho názoru, aby sa tento inštitút upravoval formou kolektívnych vyjednávaní,“ tlmočí postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) jej hovorkyňa Miriam Filová. Na Slovensku navyše dominuje priemysel, kde by to mohlo napáchať viac škody ako úžitku.
Analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak poukazuje na to, že kratší pracovný týždeň podľa štúdií neznížil, ba dokonca zvýšil produktivitu práce. „Tieto štúdie sú však spravidla vykonávané na firmách, kde zamestnanci pracujú kreatívne a ich výkon nie je ani tak závislý od počtu odpracovaných hodín, ako od ich kvality,“ vysvetľuje analytik. Ide tak skôr o marketingové, programátorské či právne firmy.
Čítajte viac Nové pravidlá práce z domu? Ľudia na tom môžu nakoniec prerobiť
Na Slovensku skúša štvordňový pracovný týždeň spoločnosť NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a správou investícií. „Tento režim nemusí vyhovovať každému, preto sme ponechali aj päťdňový model práce,“ vysvetľuje denníku Pravda Miroslava Jandorfová, riaditeľka ľudských zdrojov v NN. Každý si tak mohol vybrať a pracovať v režime, ktorý mu najviac vyhovuje.
Časť ľudí v NN pracuje od pondelka do štvrtka, časť od utorka do piatka. Z množstva práce ani platu ľuďom neubudlo, len tí, čo si vybrali skrátený pracovný týždeň, musia stihnúť pracovné povinnosti za štyri dni. Podľa Jandorfovej to zatiaľ produktivitu práce neovplyvnilo. Ide však len o skúšobnú prevádzku, výsledky bude firma posudzovať až po pol roku fungovania.
I samotní Španieli chcú systém zatiaľ len testovať. Nie je preto jasné, či sa po jeho skončení bude meniť aj legislatíva. Nateraz sa dobrovoľne zapojí približne dvesto španielskych firiem. Štvordňový pracovný týždeň si tak vyskúša 3 000 až 6 000 zamestnancov bez toho, aby mali nižšie mzdy. Na prípadné finančné straty je vyčlenených 50 miliónov eur. Systém budú hodnotiť zástupcovia odborov, zamestnávateľov i vlády.
Slovensko je priemyselné
Skrátený pracovný týždeň už skúšali rôzne firmy po celom svete. V prípade štátnych ekonomík by to bolo o niečo zložitejšie. Tá slovenská je navyše zameraná prevažne na priemysel či poľnohospodárstvo. Pracovné pozície sú v týchto odvetviach neflexibilné, fabriky majú často nastavenú aj nepretržitú prevádzku.
Keby sa teda v praxi uzákonil štvordňový pracovný týždeň, niektoré firmy by na tom mohli stratiť. „Asi je pomerne ťažké očakávať, že pokladníčka v obchode bude blokovať rýchlejšie, ak sa jej skráti pracovný čas, alebo kaderník strihať rýchlejšie,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Plošná reforma pracovného času by tak mohla znamenať krátenie mzdy alebo pokles produktivity práce.
Pri štvordňovom pracovnom čase by tiež niektorí zamestnávatelia museli prijať viac ľudí alebo redukovať výrobu, aby vzniknutú „dieru“ vyplnili. „Priemyselné a poľnohospodárske spoločnosti by nevedeli daný výpadok dostatočne nahradiť. Navyše by sa im zvýšili náklady,“ myslí si riaditeľ personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. To by podľa neho mohlo krajinu ohroziť v oblasti konkurencieschopnosti.
Čítajte viac Pandémia otriasla pracovným trhom. Ktoré povolania po nej môžu zaniknúť?
Chýbajú kvalifikovaní ľudia
Ďalším problémom je prijatie novej pracovnej sily. Na trhu už dlhodobo chýbajú hlavne kvalifikovaní ľudia. Ešte donedávna to riešilo dočasné zamestnávanie zahraničných pracovníkov. I preto musia krajiny prihliadať napríklad aj na nezamestnanosť. Napríklad v Španielsku vlani presiahla až 15 percent. Tamojšie firmy si tak majú z čoho vyberať.
Ani kratšia pracovná doba v legislatíve pritom nemusí priniesť očakávaný efekt. Ekonomická analytička spoločnosti FinGO Lenka Buchláková dáva za príklad Francúzsko, kde je zavedený 35-hodinový pracovný týždeň. „Firmám vzrástli mzdové náklady, pre vyššiu potrebu nadčasov, a produktivita sa výrazne nezvýšila,“ tvrdí. Slovenská legislatíva stanovuje maximálne 40 odpracovaných hodín týždenne.
Priestor na skracovanie pracovného času v špecifických odvetviach by ale podľa Koršňáka mohla priniesť napríklad robotizácia. „Ale len čiastočne a skôr postupne,“ tvrdí analytik. Dodáva, že by to umožnilo zamestnávateľom zintenzívniť investície do inovácií. Automatizovanie výroby sa pritom začalo už pred pandémiou. Firmy v tomto prípade ale skôr šetria na mzdách a chcú zefektívniť produkciu.
Kratší pracovný týždeň len niekde
Myšlienka – štyri dni práce a tri dni voľna – má podľa jej zástancov priniesť hlavne zlepšenie života pracujúcich. Ide o takzvaný „work-life balance“, keď sa vyváženým rozdelením pracovného a voľného času zvyšuje aj produktivita. Dovoliť si to však môžu len firmy v niektorých ekonomických sektoroch. Podľa Ziziča sú to napríklad IT firmy, banky, poisťovne, zdieľané služby či administratíva.
Čítajte viac Zdravotné priority a bez dane. Ako sa kompenzuje home office v zahraničí?
U nich dochádzalo k zmenám už pred pandémiou. Zamestnanci napríklad bežne pracovali z domu alebo mali flexibilný pracovný čas. „Podľa mňa to bude pokračovať a mojím osobným názorom je nastavenie voľnej pracovnej doby počas celého týždňa,“ hovorí Zizič s tým, že niektoré firmy sa skôr budú orientovať na výkon konkrétnej práce, či už na úrovni projektu alebo zadanej úlohy.
Koniec koncov, práve tieto formy sa už v súčasnosti využívajú. Kvôli pandémii sa menili aj pracovné podmienky najmä pri práci z domu, čomu sa prirodzene prispôsobujú aj mnohé firmy. Filová však pripomína, že zamestnávatelia pristupujú k požiadavkám pracovného času individuálne. Pre určitý typ pracovných pozícií, najmä v nevýrobnom sektore, je možné ho skrátiť, uzavrela.
Okrem toho už v slovenských podmienkach existuje možnosť pracovať na skrátený úväzok, na živnosť alebo celé nové odvetvie zdieľanej ekonomiky, kde si ľudia sami určujú pracovný čas.
Ľudia majú voľno aj zo zákona
Zaujímavosťou je, že zamestnancom umožňuje „uliať“ si viac voľna aj slovenská legislatíva. „Zamestnanec na Slovensku má do roka 20 až 25 dní dovolenky, máme 15 sviatkov, môže ísť sedemkrát na pol dňa k lekárovi a rovnaký počet dní má ako sprievod rodinného príslušníka,“ poukazuje Chovanculiak. Ľudia tiež môžu čerpať ošetrovné pri starostlivosti o choré dieťa či člena rodiny alebo práceneschopnosti.
„Ak si toto všetko podčiarkneme a spočítame, prídeme na to, že zamestnanec môže za jeden rok pokojne v priemere odpracovať 4 dni do týždňa,“ dodáva analytik. V skutočnosti to až také ľahké ľudia vo firmách nemajú. Podľa prieskumu Štatistického úradu viac ako polovica zamestnancov označila za takmer nemožné vziať si deň až dva dni dovolenky.
Ako problém tiež označili nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí.