„Vypracovať plán, ktorý sa pozerá na šesť rokov dopredu, je predsa len zložitá úloha. Hlavne uprostred pandémie,“ povedal vysoký úradník Európskej únie na margo zrejmého omeškania. To, či bude trvať týždeň, alebo mesiace, je nateraz otázne. No vzhľadom na fakt, že do jednotlivých plánov je možné zarátať výdavky už od februára minulého roku, nejde podľa Európskej komisie o žiaden veľký problém. Hlavne, ak plány nakoniec splnia to, čo majú – teda pretaviť európske zákony do reality jednotlivých členských štátov prostredníctvom investícií a reforiem.
Sociálna aj daňová reforma
Kam konkrétne sa podľa predbežných informácií rozhodli členské krajiny investovať? „Reformy a investície majú odrážať špecifické problémy toho-ktorého štátu. Európska komisia na ne upozorňuje pravidelne,“ dodal vysoký úradník Európskej únie. Väčšina krajín sa tak zamerala na daňovú reformu, reformu verejného obstarávania či sudníctva. Rovnako sa chcú mnohé pustiť do renovácie sociálneho a zdravotného systému, ako aj do zelených investícií. Dokonca viac, ako to predpisuje plán – 37 percent. „Máme niekoľko štátov, ktoré rátajú s investíciou do zelenej obnovy v 55-percentách dokumentu,“ povedala vysoká úradníčka Európskej únie. Väčšina sa zameriava na renováciu budov, ekologické spôsoby mobility, ako aj zmeny v energetickom mixe, ktoré by mali viesť k zelenším zdrojom energie (OZE).
Čítajte aj Brusel chystá zdanenie plastov, emisií i digitálnu daň. Čo zavedie Slovensko?
Problémom by nemalo byť ani posunutie rozhodnutia o taxonómii jadra a zemného plynu – teda ich investičnej podpore – až na jeseň. Práve tie totiž v plánoch viacerých krajín vrátane Slovenska slúžia na preklenutie obdobia od používania uhlia k OZE. „Všetky opatrenia, ktoré plán obnovy zahŕňa, sa už v súčasnosti riadia takzvaným princípom výrazne nenarušiť, čiže „do no significant harm“, ktorý vychádza z nových pravidiel pre taxonómiu. Plán obnovy preto spĺňa podporu udržateľných investícií už teraz, a to nadštandardne v porovnaní s inými národnými dokumentmi," hovorí Lívia Vašáková, riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Slovensku.
VIDEO: Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) sa vyjadruje k použitiu zemného plynu ako prechodného zdroja energie.Fakt, že sa teda chystáme pýtať peniaze na zemný plyn ako na prechodné palivo, tak podľa Vašákovej nie je problémom. „Pri obnove budov bude využitie zemného plynu umožnené len v prípade, pokiaľ nebude technicky a ekonomicky možná iná alternatíva, napríklad tepelné čerpadlá. Zároveň budú musieť byť splnené dve kľúčové podmienky. Prvou je komplexná obnova budovy a dosiahnutie úspor primárnej energie minimálne na úrovni 30¤%. Druhou je inštalácia len vysokoúčinných a nízkomemisných plynových kondenzačných kotlov v energetickej triede A,“ dodáva Vašáková.
Čítajte aj Čaputová víta podporu Rómov prostredníctvom plánu obnovy a odolnosti
Prvé peniaze už tento polrok
A kedy by sme mali vidieť prvé peniaze? Komisia začne proces vyhodnocovania jednotlivých plánov už v máji. Trvať by mal dva mesiace, po ktorých bude mať Rada Európskej únie mesiac na schválenie. Keďže ide o desiatky tisíc strán, euroúradníci sa rozhodne nudiť nebudú. Rovnako budú aj naďalej prebiehať technické rokovania s jednotlivými členskými štátmi, ktoré môžu viesť k menším úpravám aj po odovzdaní dokumentu. Tým by sa však komisia najradšej vyhla. Aj preto dáva jednotlivým štátom čas navyše. Prvé peniaze by mali začať plynúť v júni, respektíve v júli. Všetko závisí aj od toho, či sa podarí schváliť vlastné zdroje všetkým štátom v čo najkratšom čase, aby si únia mohla požičať potrebnú sumu na finančných trhoch. Zatiaľ má tento proces za sebou 18 štátov.
Jadro a zemný plyn potrebujú podporu
Na jadro a zemný plyn sa však spoliehame aj mimo Plánu obnovy. Fakt, že únia chce práve o týchto dvoch zdrojoch energie a ich investičnej podpore rozhodnúť až na jeseň, a to z dôvodu ďalšieho vedeckého skúmania, nám tak komplikuje situáciu. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) spoločne s lídrami ďalších krajín v tejto veci dokonca poslali list Európskej komisii, v ktorom žiadali, aby jadro a zemný plyn boli v taxonómii zahrnuté už teraz. „Z pohľadu Slovenska je kľúčové, aby boli v súlade s nariadením o taxonómii posúdené všetky hospodárke činnosti. Je dôležité, aby bolo zabránené diskriminačnému prístupu k jednotlivým nízkouhlíkovým zdrojom,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková. Takýto prístup by mohol viesť k deformáciám trhu a zvýšeniu nákladov na dekarbonizáciu, a to najmä v regióne strednej a východnej Európy, dodáva.
„Plyn je v krátkej dobe jediné riešenie tak pre Poľsko, ako aj Českú republiku, posledné krajiny ktoré sú výrazne závislé od uhlia. Obmedzenie výstavby plynových či jadrových elektrární by tieto krajiny nechalo bez riešenia a v úplnej závislosti od dovozov,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.
Oddelenie jadra a zemného plynu od zvyšku zdrojov v prípade taxonómie považuje za problematické aj ministerstvo životného prostredia. Hlavne ak jadro vedecký orgán Európskej únie – Joint Research Center – označil za „nezávadné pre životné prostredie a ľudské zdravie, pričom jeho dopady sú porovnateľné s vodnými zdrojmi a ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie.“ „Oddelenie jadra a zemného plynu výrazne zníži šancu na ich schválenie v Rade Európskej únie a Európskom parlamente,“ hovorí komunikačný odbor envirorezortu. Konkrétnejšie, na zablokovanie návrhu bude v Rade stačiť blokovacia menšina proti kvalifikovanej väčšine. „Daný krok môže opäť vytvoriť nezhody medzi členskými štátmi, znížiť podporu verejnosti v prospech zelenej transformácie, pretože oba zdroje, aj jadro, aj zemný plyn, sú pri dodržaní limitov nástrojmi na dosiahnutie energetických a klimatických cieľov únie v podmienkach Slovenska,“ dodáva zelené ministerstvo.