Samosprávy sa príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku, neuvažujú či ho nebudú potrebovať do budúcnosti a nesnažia sa predať či prenajať nehnuteľnosti čo najvýhodnejšie. Konštatujú to kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly nakladania s majetkom v samosprávach obcí a miest aj vyšších územných celkov.
V ostatných piatich rokoch viac ako dve tretiny predajov či prenájmov nehnuteľného majetku realizovali formou tzv. osobitného zreteľa, ktorý mal byť výnimočným spôsobom, použitým v odôvodnených prípadoch.
Vďaka nejasnému výkladu zákona to väčšina obcí a všetky kraje robili nesprávnym spôsobom a namiesto dvojkolového schvaľovania schválili zámer, spôsob predaja i samotný predaj na jednom zasadnutí zastupiteľstva. NKÚ preto odporúča zmenu legislatívy, presnejšiu úpravu využívania inštitútu osobitného zreteľa a prijímanie sankcií pri nedodržaní správneho postupu.
Národná autorita pre oblasť kontroly upozorňuje, že kým štát ako vlastník nehnuteľného majetku je povinný predávať svoj majetok za primeranú cenu, tak územná samospráva takúto povinnosť nemá a určenie kúpnej ceny je výlučne na rozhodnutí orgánov samosprávy. Pri prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa často chýbalo zdôvodnenie nízkej či doslova symbolickej ceny, len výnimočne kúpna cena zodpovedala trhovým cenám alebo znaleckému posudku, ktorý často ani nebol vypracovaný.
Výsledky kontroly potvrdili, že inštitút dôvodu hodného osobitného zreteľa je dominantnou formou predaja majetku obcí a miest aj vyšších územných celkov. Medzi rokmi 2016 – 2019 ho obce na severe Slovenska využili vo viac ako 66 % prevodov a vyššie územné celky na Slovensku (VÚC) realizovali až 70 % prípadov takýchto prevodov.
Zároveň je však podľa NKÚ takýto spôsob najmenej transparentný a často aj finančne nevýhodný pre samotné verejné inštitúcie. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že samosprávy predávajú majetok takpovediac za čo chcú, ako chcú a komu chcú. Nejasné pravidlá tak v konečnom dôsledku poškodzujú záujmy obce a jej občanov. Zákon nielenže jednoznačne neurčuje, čo to osobitný zreteľ je, ale ponecháva samosprávam v tomto smere absolútne voľnú ruku.
Čítajte viac NKÚ: Podpora štátu menej rozvinutým okresom cez regionálny príspevok je neúčinná
Územná samospráva vo svojich zdôvodneniach takmer výlučne uvádzala len záujmy kupujúceho. NKÚ poukazuje na rizikovosť prevodu majetku za symbolickú cenu jedno euro, čím sa obchádza zákaz darovania nehnuteľného majetku. Navyše, predajom majetku pod trhovú cenu poskytuje obec či VÚC kupujúcemu nepriamu peňažnú pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci, z čoho vyplývajú povinnosti, ktoré si obce zvyčajne neplnia.
V tejto súvislosti NKÚ odporúča rezortu financií, aby úpravou zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC komplexne riešil problematiku prevodu majetku územnej samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä z procesného hľadiska tak, aby pravidla boli jasné a nespochybniteľné.
Zároveň odporúča zaviesť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných ustanovení zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC. Výsledky kontroly ukazujú, že samosprávy sa pri nakladaní s majetkom stále nesprávajú ako dobrý hospodár, ktorý prioritne nakladá s majetkom v prospech rozvoja samosprávy. NKÚ preto pripravil pre samosprávy návod, tzv. dobrú prax, ako postupovať pri predaji či prenájme nehnuteľného majetku (v prílohe).