Nejde pritom o žiadnu novinku, o nižšej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) sa hovorí už nejaký ten piatok. Minulý rok žiadosti o jej zníženie pre reštaurácie a hotely zmietol zo stola vtedajší minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Dôvodil vtedy neadresnosťou i dosahom na štátnu kasu. Myšlienky minulý týždeň oživil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Je priestor na takúto zmenu? „Slovenská ekonomika by na obmedzenú dobu zvládla i nulovú DPH,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Nižšia sadzba by podľa neho mohla platiť jeden, maximálne dva roky. V budúcom roku sa už totiž očakáva návrat ekonomického rastu na predkrízovú úroveň, dodáva analytik. Zároveň pripomína, že zníženie dane by sa pravdepodobne výraznejšie nepremietlo do konečných cien. Podniky by sa totiž predovšetkým snažili vykryť pandemické straty.
Okrem toho by mala myť nižšia sadzba presne stanovené podmienky, upozorňuje Tomčiak. O zníženie sadzby dane by totiž po gastrosektore mohli žiadať aj iné rovnako pandémiou zasiahnuté odvetvia. Napríklad kaderníctva či maloobchodníci. „Rôzne stimuly a úvahy o nižších daniach budú vždy problematické, pretože v každom scenári sa nájde nejaký sektor, ktorí sa bude cítiť diskriminovaný,“ hovorí analytik.
Výpadok príjmu do štátneho rozpočtu by bol neúmerný očakávanému pozitívnemu efektu, upozorňuje daňový poradca Rudolf Marec. Nižšia sadzba by podľa neho prispela k oživeniu gastrosektora len nepatrne. Za reálnu považuje daňový poradca skôr desaťpercentnú sadzbu. „Takáto výška je porovnateľná aj s inými štátmi, ktoré zníženú sadzbu dane pre tieto služby využívajú,“ hovorí Marec. Nemalo by pritom ísť len o dočasnú zmenu, ale o trvalú, dodáva. Dane by totiž podľa neho nemali suplovať iné ekonomické nástroje používané podľa aktuálnej hospodárskej situácie.
Polovica koalície je za, čo na to rezort financií?
„Ako už uviedol predseda strany SaS Richard Sulík, vedeli by sme si návrh, aby bola sadzba DPH pre gastrosektor len na úrovni päť percent, predstaviť a podporiť ho,“ povedal pre denník Pravda hovorca strany Ondrej Šprlák. Strana SaS však podľa neho nateraz nižšiu sadzbu nenavrhuje.
Naklonené úprave dane je i hnutie Sme rodina. Denníku Pravda to potvrdilo jeho tlačové oddelenie: „Sme napríklad za možnosť vyskúšať variant podpory cestovného ruchu a gastra na pol roka piatimi percentami DPH.“ Malo by ísť o akúsi injekciu pre tento sektor. Ak by sa osvedčila, tak by nižšia sadzba zostala. A, naopak, ak by výber daní do štátnej kasy bol nižší ako teraz, tak by zníženie skončilo ako jednorazová pomoc.
Denník Pravda oslovil i stranu Za ľudí a hnutie OĽaNO, do uzávierky však nedopovedali. Posledné slovo bude mať tak či tak rezort nového ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). „Keď to bude aktuálne, ministerstvo financií bude o prípadných riešeniach informovať,“ odpovedal na otázku ohľadne možnej úpravy sadzby DPH tlačový odbor ministerstva financií.
Posledná nádej
Zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty opakovane žiadajú viaceré organizácie, čo zastrešujú reštaurácie i hotely. Jednou z nich je i Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska – a to nielen počas pandémie. „Teraz, v čase naštartovania podnikov po uvoľnení reštrikcií, je toto opatrenie o to aktuálnejšie a naliehavejšie,“ hovorí generálny manažér asociácie Marek Harbuľák.
Súhlasí s ním aj zakladateľ iniciatívy 10 pre gastro Viliam Pavlovský. „Zníženie DPH je ďalší z kľúčových nástrojov, ako pomôcť vysilenému sektoru,“ hovorí. Pričom efekt zníženej dane sa podľa neho naplno prejaví až v momente, keď budú môcť byť prevádzky otvorené. Nižšia daň z pridanej hodnoty je v podstate posledná nádej pre mnohých podnikateľov v gastrosektore, dodáva Pavlovský. „Boli by sme v prípade zníženia DPH vďační za takýto kompromis minimálne počas doby pandémie, prípadne na nejaké vyčlenené obdobie,“ hovorí Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. Každá finančná úľava príde podnikateľom v gastrosektore vhod.
Dobré časy sme zmeškali
Ideálne časy na úpravy DPH sme už premrhali. „Slovensko malo mať zníženú sadzbu dane v tomto segmente už dávno, ideálny čas na zníženie bol v takzvaných dobrých časoch,“ hovorí Marec. Radí ujasniť si priority, ktoré tovary a služby by sa dali zaradiť do zníženej sadzby dane a zmenu urobiť systémovo a naraz. „V segmente rekreácia a kultúra máme vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny,“ hovorí Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk. Viaceré členské štáty v minulých rokoch DPH práve v tejto oblasti znižovali. Len u našich susedov v Rakúsku a Maďarsku je sadzba na úrovni päť percent, v Česku je to 10 percent a v Poľsku osem percent. Tržby v stravovacích zariadeniach počas prvej vlny klesli o 80 percent, v druhej vlne až o 84 percent, pripomenula Buchláková.
Úpravu sadzby pre pandémiu odporúčal však členským krajinám i podpredseda Európskej komisie pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis. Okrem tých, čo sadzbu upravili už skôr, dočasne menili sadzbu štyri štáty. Slovensko patrí medzi tie, čo ho nepočúvli.
Ako sa darilo gastrosegmentu počas pandémie
- Zamestnanosť v reštauráciách a pohostinstvách vo februári medziročne klesla o 16,8 %. Ešte väčší prepad zaznamenalo ubytovanie – a to o 20,4 %.
- Priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2021 medziročne klesla v ubytovaní o 19,7 %, na 648 eur. A tiež v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 %, na 528 eur.
- Vo februári 2021 sa tržby reštaurácií medziročne znížili o 54,8 %. V ubytovaní klesli tržby o 86,3 %.
ZDROJ: ŠÚ SR