Okrem toho podľa predbežného návrhu bude register navyše drahší, ako predpokladá európska smernica. Jeho zriadenie má stáť tri milióny eur. Rozšírenie riešenia smernice v podobe osobitnej elektronickej komunikácie by stálo o 2,5 milióna eur menej, tvrdí Slovenská banková asociácia (SBA). Tento systém funguje už v súčasnosti, a to najmä pre nútený výkon súdnych rozhodnutí a výmenu informácií. Podľa stanoviska bankovej asociácie je preto „neakceptovateľné“, aby sa s jeho zavedením čakalo.
Čítajte viac Nový bič na podvody a korupciu? Štát chce vidieť, koľko peňazí majú ľudia na účte
V marci tohto roka mal byť register už napojený na centrálnu európsku platformu. „Mala by byť zavedená povinnosť aspoň do doby spustenia centrálneho registra účtov, po testovaní, splnení všetkých bezpečnostných nárokov a po kvalitnej legislatíve, ktorá zamedzí zneužívaniu a úniku dát, využívať existujúce mechanizmy spĺňajúce najprísnejšie kritériá,“ tvrdí SBA. Takýmto mechanizmom je podľa asociácie elektronická výmena informácií medzi bankami.
Bude systém bezpečný?
Slovensko sa pri zavádzaní registra bankových účtov bude musieť popasovať aj s bezpečnosťou údajov. Podľa experta na kyberbezpečnosť zo spoločnosti Gamo Ľubomíra Kopáčka predstavuje akýkoľvek nový informačný systém bezpečnostné riziko. „Ak sú však dodržané princípy bezpečného vývoja so všetkými požiadavkami, dajú sa tieto riziká štandardným spôsobom znížiť na akceptovateľnú úroveň,“ tvrdí.
Dáta uložené v takomto registri však budú podľa Kopáčka predstavovať mimoriadne lákavý obchodný artikel, kde bude opäť najslabším článkom človek. „Žiaľ, vieme ako to na Slovensku v oblasti štátneho IT funguje,“ dodal. Riziko predstavuje podľa neho i „zle“ zaplatený štátny úradník, ktorý bude mať prístup k mimoriadne cenným dátam.
Banky navyše tvrdia, že na úpravy systémov budú potrebovať aspoň rok od zverejnenia požiadaviek. Návrh zákona malo ministerstvo vnútra predložiť už začiatkom apríla. Doteraz sa to však nestalo. Predbežný plán pritom počíta, že centrálny register bude fungovať už v auguste tohto roka. Gestorom návrhu má byť ministerstvo financií.
Neporiadok v registroch
Ďalším problémom okolo nového opatrenia je aj nedostatočná digitalizácia a prepojenie rôznych elektronických systémov a registrov v štátnej správe. Asociácia priemyselných zväzov (APZ) dáva za príklad obchodné registre, ktoré obsahujú údaje o konečných užívateľoch výhod či registre obyvateľov.
Čítajte viac Bankové účty v rukách úradníkov
„Každý register spadá pod gesciu rôznych ministerstiev, pričom zriadenie nového registra pod gesciou ministerstva financií celý systém opätovne skomplikuje,“ napísala APZ v pripomienkach k plánu obnovy.
Firmy by preto uvítali, aby sa register vytvoril na už existujúcich platformách. Alternatívou by tiež mohlo byť prepojenie jednotlivých registrov verejnej správy, čím sa podľa firiem zjednoduší aj proces prípadného policajného vyšetrovania.