Nový bič na podvody a korupciu? Štát chce vidieť, koľko peňazí majú ľudia na účte

Meno, priezvisko, banka či zostatok na účte. Dnes ide o informácie, ku ktorým má prístup len majiteľ účtu a banka. Po novom sa k nim chce rýchlejšie dostať aj štát. Počíta s tým návrh na zlepšenie boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, ktorý sa objavil v pláne obnovy. Členským krajinám túto povinnosť určuje tri roky stará európska smernica. Odborníci a inštitúcie však upozorňujú, že plán slovenského systému ide nad rámec požiadaviek Bruselu.

, 21.04.2021 05:45
180

Pod dohľadom rezortov vnútra a financií by tak mal ešte tento rok vzniknúť centrálny register účtov s bankovými údajmi bežných ľudí i firiem. Obsahovať má identifikačné údaje klienta, názov banky, IBAN tvar účtu, no i to, koľko peňazí na účte aktuálne zostalo. Ministerstvo financií tvrdí, že prístup do systému budú mať len relevantné štátne orgány. Návrh napriek tomu zaváňa zásahom do osobných údajov či dokonca porušením bankového tajomstva.

Slovenská sporiteľňa Čítajte viac Končí sa doba „kešu“? Banky rušia pobočky a zbavujú sa hotovosti

„Široké vymedzenie subjektov s prístupom k plošným údajom o účtoch všetkých obyvateľov s uvedením zostatkov na účtoch ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov,“ napísala Slovenská banková asociácia (SBA) v pripomienke k návrhu. Zákon má byť schválený v auguste tohto roka, napriek tomu nie sú detaily dodnes známe. „To je pri takom závažnom zásahu neprijateľné,“ tvrdia bankári.

Kritikou nešetril ani expert na kyberbezpečnosť zo spoločnosti Gamo Ľubomír Kopáček. Zavedenie takého systému považuje za „ďalší z tvrdých zásahov štátu proti súkromiu a slobode občanov“. Kompetentní sa budú musieť popasovať i s bezpečnosťou registra a citlivých údajov, čo bude podľa Kopáčka veľmi náročné. Obáva sa, že štát to nezvládne a nakoniec na to doplatíme všetci, dodal.

Slovensko ide nad rámec EÚ

Kontrola bankových účtov a identifikovanie ich majiteľov v rámci odhaľovania ekonomickej kriminality nie je žiadna novinka. Slovensko so zavedením 5. AML smernice únie mešká. Register mal fungovať už od vlaňajšieho septembra, v marci mal byť aj prepojený so spoločnou európskou platformou. Problém je v tom, že rezort ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) chce ísť nad rámec požiadaviek eurosmernice. Tá totiž nevyžaduje, aby boli dostupné aj zostatky na účtoch.

Podľa bánk na takýto krok neexistuje praktický dôvod. „Navyše, vzhľadom na časový posun, s ktorým budú banky hlásiť zostatky na účtoch, bude tento údaj vždy neaktuálny,“ tvrdí SBA. Prístup k takému citlivému údaju podľa asociácie navyše zvyšuje riziko jeho zneužitia.

Mikulcovo ministerstvo však tvrdí, že smernica to nezakazuje. Ako vysvetľuje Gabriela Tuchyňová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, členské štáty môžu v rámci vlastných systémov vyžadovať aj iné údaje, ktoré považujú za dôležité. „Zostatky na účte sú dôležitou informáciou pre orgány činné v trestnom konaní najmä v prípade, ak je potrebné rozhodnúť o zaistení peňažných prostriedkov na účte,“ hovorí.

Kto bude vidieť bankové účty?

Slovenský návrh však ide nad požiadavky Bruselu aj v inom smere. Prístup k detailom bankového účtu bude mať totiž viac inštitúcií. Podľa návrhu rezortu vnútra sa k údajom budú môcť dostať kriminálna a finančná polícia či policajná inšpekcia, kriminalisti z finančnej správy, Slovenská informačná služba (SIS), vojenskí spravodajcovia či napríklad aj ministerstvo financií. Tí však môžu žiadať o prístup k informáciám o bankovom účte aj v súčasnosti.

bankomat, peniaze, úspory, banka Čítajte viac Bankové účty v rukách úradníkov

Taký široký zoznam štátnych úradníkov a ozbrojených zložiek sa firmám nepozdáva. „Treba čo najprecíznejšie upraviť rozsah osôb, ktoré budú mať prístup do registra, ako aj podmienky, kedy a za akých okolností možno do registra vstupovať,“ upozornila Asociácia priemyselných zväzov (APZ). Firmy pripomínajú situáciu z nedávnej minulosti, keď si štátni úradníci neoprávnene „lustrovali“ ľudí vo verejných registroch.

Ministerstvo vnútra dôvodí, že k údajom z centrálneho registra účtov sa spomínané inštitúcie dostanú v elektronickej podobe len na základe zadania jedinečného identifikátora používateľa. Každý policajt či príslušník SIS by mal mať špecifický kód. Pri žiadosti o údaje sa bude zaznamenávať i číslo daného konania. Podľa Tuchyňovej navyše získajú prístup len tí úradníci, ktorí na to budú v danej inštitúcii určení a majú oprávnenie na plnenie takýchto úloh.

Vraj sa nič nemení

Návrhom sa nezmení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, tvrdí ministerstvo vnútra. Má ísť len o vytvorenie nového nástroja, ktorý predstavuje „podstatne modernejší a rýchlejší“ technologický postup získavania údajov. Podľa eurosmernice by mala mať prístup k vytvorenému registru len finančná spravodajská jednotka (FIU) a orgány, ktoré plnia úlohy podľa danej smernice.

Informačný systém by malo zastrešiť ministerstvo financií. Register účtov sa spomína už i v pláne obnovy. „Samotná zmienka o občanoch a podnikateľskom prostredí v danom komponente plánu obnovy sa viaže na konečný benefit takéhoto registra, nie na priamy prístup k nemu,“ vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva financií. Dodáva pritom, že samotný zákon bude predkladať ministerstvo vnútra.

To, či budú v centrálnom registri dostupné aj zostatky, ešte nie je úplne isté. Podľa Tuchyňovej ide zatiaľ len o návrh. Ministerstvá financií a vnútra tiež v súčasnosti diskutujú o tom, kedy a v akej forme by údaje o zostatku boli sprístupnené štátnym úradníkom.

Poruší štát ľudské práva?

Návrh na zriadenie centrálneho registra účtov vyvolal aj iné otázky. Odborníci varujú pred možnou protiústavnosťou. Denník Pravda preto zisťoval, či kontrolou bankových účtov nebudú porušené aj ľudské práva. Podľa ministerstva vnútra návrh nie je v rozpore s ústavou ani s inými zákonmi. „Právna úprava rieši len technický spôsob poskytovania informácií príslušným orgánom,“ vysvetľuje Tuchyňová. Podľa jej slov tak nedochádza k porušeniu ústavného práva občanov na súkromie.

Swiss Re, office, kancelária, zaisťovňa,
	firma, rúška, zamestnanci, kolegovia Čítajte viac Pandémia otriasla pracovným trhom. Ktoré povolania po nej môžu zaniknúť?

Pri zásahoch do jednotlivých práv treba podľa bánk dodržiavať proporcionalitu. To znamená, aby boli nástroje na boj s korupciou a praním špinavých peňazí primerané. Riešením je elektronický systém vyhľadávania údajov s využitím elektronickej komunikácie, navrhujú bankári. Takto by neboli sprístupnené všetky údaje naraz, ale iba tie, ktoré si orgány vyžiadajú. Na podobnom princípe to funguje i v zahraničí.

K zákonu sa však zatiaľ nechcela vyjadriť verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Podľa hovorkyne kancelárie verejného ochrancu práv Michaely Pavelkovej ide len o návrh zákona. „Keď bude prijatý, verejná ochrankyňa práv ho môže posúdiť a v prípade zistenia porušenia práv zrealizovať kroky vedúce k podaniu návrhu na posúdenie ústavnosti na Ústavný súd,“ uzavrela Pavelková.

Ako má fungovať centrálny register účtov?

Vytvorenie automatizovaného systému na identifikáciu majiteľov účtov členským štátom Európskej únie predpisuje 5. AML smernica. Slovensko však s jej zavedením mešká. Podľa predbežného návrhu však pôjde nad rámec požiadaviek Bruselu.

Čo hovorí eurosmernica:

  • Členské štáty mali zaviesť centralizované automatizované mechanizmy, ako sú napríklad centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty identifikované číslom IBAN.
  • Do 10. septembra 2020 mali byť zriadené centralizované automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a bezpečnostných schránok.
  • Do 10. marca 2021 mali byť registre členských krajín vzájomne prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy.

Čo má byť v slovenskom centrálnom registri účtov:

  • číslo účtu v tvare IBAN,
  • identifikačné údaje klienta,
  • informácia o zostatku na účte.

Kto by mal mať k informáciám o účte prístup:

  • služba kriminálnej polície, služba finančnej polície a inšpekčná služba Policajného zboru,
  • orgán činný v trestnom konaní alebo súd,
  • Kriminálny úrad Finančnej správy Slovenskej republiky,
  • Slovenská informačná služba,
  • Vojenské spravodajstvo,
  • finančná spravodajská jednotka na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,
  • služba finančnej polície na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o preukazovaní pôvodu majetku,
  • ministerstvo financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu,
  • Kriminálny úrad Finančnej správy na účely ich poskytnutia Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Žiadosť o prístup má obsahovať:

Prístup k informáciám by mali mať v jednotlivých prípadoch zamestnanci príslušných orgánov, ktorí budú osobitne určení a oprávnení na plnenie ich úloh.

  • spisovú značku alebo číslo spisu,
  • dátum a čas vyhľadávania,
  • jedinečný identifikátor výsledkov,
  • označenie žiadateľa,
  • identifikačné údaje, ktoré jednoznačne určujú fyzickú osobu, ktorá v mene žiadateľa o údaje z centrálneho registra účtov požiadala, nariadila ich vyhľadávanie alebo prijala výsledky vyhľadávania.

Zdroj: Ministerstvo vnútra, Slovenská banková asociácia

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
180 debata chyba
Viac na túto tému: #úradníci #účet v banke #smernica #Slovensko #peniaze #európska smernica #banky #bankový účet #banka