Tesne pred vypuknutím pandémie totiž u našich severozápadných susedov hľadalo prácu vyše 227-tisíc ľudí, z toho 110-tisíc žien, čiže 48,6 percenta. V marci tohto roku však už situácia vyzerala inak. Z 306 616 uuchádzačov o prácu bolo 154 440 žien, teda 50,4 percenta. Žien, ktoré si hľadajú prácu tak za rok pribudlo vyše 43-tisíc, mužov len vyše 35-tisíc.
Dôvod je pritom jednoduchý. ženy častejšie okupujú pracovné pozície, ktoré sú viac zraniteľné v prípade pandémie, ako napríklad služby, maloobchod, ubytovanie, gastro, turistický ruch vo všeobecnosti, kozmetické salóny, kaderníctva a podobne. Naopak, muži väčšinou prevládajú v sektoroch ako ťažký priemysel, ktoré pandémiou nebol natoľko postihnutý.
Čítajte aj Vedkýň a inžinierok je stále málo. Pomohlo by zbúrať stereotypy a zmeniť politiky
Prehlbujú sa rozdiely medzi odvetviami
Navyše, pandémia prehlbuje ja rozdiely medzi jednotlivými segmentami ekonomiky. Na jednej strane stále existujú odvetvia takmer nezasiahnuté pandémiou – financované s verejných peňazí. Na strane druhej mnohé odvetvia sú postihnuté viac ako dosť.
„Táto situácia vytvára podhubie pre určitú spoločenskú polarizáciu. Frustrácia a únava časti verejnosti sa v rámci tejto polarizácie ľahšie pretavuje do hnevu až vzdoru voči štátu a vláde, čo následne vedie k nedostatočnému dodržiavaniu protipandemických opatrení. Na to sa vláda snaží reagovať ďalšími reštrikciami, respektíve iba veľmi pomalým uvoľňovaním. Česko sa tak ocitlo v začarovanom kruhu, z ktorého nás zrejme dostane len vakcinácia dostatočnej veľkej časti populácie,“ hovorí Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Národnej ekonomickej rady vlády.