A to prvý raz keď ho rezort menoval do rád guvernérov medzinárodných bánk. A hoci to vzbudilo i negatívne reakcie, ide v podstate o logický krok. Tieto funkcie totiž akosi k ministrovi financií patria. A to bez ohľadu na to, či je a či nie je vhodný kandidát. (Ostatne na to sa bolo treba pýtať ešte kdesi pri jeho menovaní za šéfa rezortu financií.)
Druhýkrát bolo o novom ministrovi financií počuť, keď privítal daňovníkov v 21. storočí pri uvádzaní takzvaného saldokonta u daniarov. Nová služba má totiž priniesť ľuďom informácie o tom, ako si u finančnej správy stoja. (Žiaľ, i toto vystúpenie sa chtiac či nechtiac stočilo na Sputnik V.)
Do tretice sa meno nového ministra financií spomínalo v súvislosti s Plánom obnovy. Ten si totiž premiér Eduard Heger (OĽaNO) nakoniec berie so sebou. Po novom tak dokončenie dokumentu roka opúšťa rezort financií a putuje na úrad vlády. Dúfajme len, že sa všetko stihne do konca apríla. Ostatne Heger sľubuje, že zapracuje rekordný počet pripomienok, doklepne materiál a zašle ho do Bruselu ešte dva dni pred termínom.
Toto je výber piatich najdôležitejších článkov tohto týždňa, ktoré priniesla redakcia ekonomiky denníka Pravda.
1. Minister i guvernér
Slovensko od 1. apríla zastupuje v medzinárodných bankových inštitúciách nový minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Vyplýva to z návrhu ministerstva financií, ktoré v stredu schválila vláda. Ide o zastúpenie Slovenska na pozícii guvernéra Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európskej investičnej banky (EIB), guvernéra v skupine Svetovej banky (World Bank Group, WBG) a guvernéra Medzinárodnej investičnej banky (IIB). Zmenu odôvodňuje rezort financií zmenou na pozícii ministra financií. Aké sú reakcie exministrov financií?
2. Ďalšia výmena
Najprv pod rezortom financií, potom na Úrade vlády. Plán obnovy, ktorého finalizovanie s napätím sleduje celé Slovensko, sa prechodom Eduarda Hegera (OĽaNO) z ministerstva financií na post predsedu vlády stáva premiérskou témou. Na samotné zavedenie či zapracovávanie pripomienok by to vraj nemalo mať vplyv. Slovensko by malo stihnúť i termín zaslania finálnej verzie dokumentu Európskej komisii – 30. apríl. Nový predseda vlády si dokonca trúfa na skorší termín – a to 28. apríl.
3. Pomoc od štátu nestačí. Sitom prepadá priveľa ľudí
Pandemická OČR-ka a PN-ka, kurzarbeit či zopár stoviek eur pre živnostníkov. Až 24 z 27 členských štátov Európskej únie muselo z dôvodu koronapandémie zmeniť či rozšíriť svoj systém sociálnej pomoci. Vo väčšine prípadov ním však aj napriek hrdinským výkrikom vlád stále prepadáva vysoké percento ľudí. A to vrátane žien samoživiteliek, mladých, ale aj samostatne zárobkovo činných.
4. Náhrada za minutú elektrinu? Ale kdeže
Viac byrokracie i zamestnanci v nevýhode. Tak by sa dala definovať prax pri nových pravidlách uhrádzania výdavkov za prácu z domu. Od marca sa totiž firmy a zamestnanci musia riadiť novelou Zákonníka práce. Po novom by okrem iného mali zamestnávatelia ľuďom na home office hradiť zvýšené náklady napríklad za spotrebu elektriny, internet, telefón či opotrebovanie zariadení. Musia ich však vedieť preukázať. Na papieri to vyzerá jasne, no v pracovnej realite to nie je také jednoduché.
5. Potraviny dražejú pre počasie
Apríl sa pohráva s poľnohospodármi ako mačka s myšou. V polovici mesiaca sú zasnežené nielen Tatry či obe Fatry, ale aj hrebene Malých Karpát. Rozkvitnuté a napučané stromy dostali už pomaly obvyklé jarné zaucho mrazu. Od roku 2016 ide o štvrtý silný úder meniaceho sa počasia prebúdzajúcemu sa rastlinstvu. Pranostiky akoby prestávali platiť. Na dôvažok je sucho, ktoré len miestami zmiernil studený dážď či sneh.