Slováci trávili počas pandémie doma ešte viac času než obyčajne. Viac jedli a kúrili, čo vyvažovalo fakt, že míňali menej na položky ako oblečenie, kultúra a cestovanie. Pokles celkovej spotreby domácností bol v dôsledku toho len mierny. Kým v eurozóne sa spotreba domácností prepadla o 8 %, na Slovensku klesla iba o čosi viac ako 1 %. Pritom prepad výkonnosti ekonomík Slovenska a eurozóny bol porovnateľný. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Národnej banky Slovenska (NBS).
Šetriť sa začalo až koncom roku
Podľa analýzy sa ľudia na Slovensku báli krízy, ale správali sa, ako keby túto situáciu považovali za dočasný výkyv. „V zlých časoch sa bežne mierne uskromníme a prípadne načrieme do úspor, alebo si trochu požičiame, ak vieme. Spotreba tak klesá menej ako príjmy. V dobrých časoch si naopak spravidla sčasti užijeme väčší zárobok, doplníme úspory alebo splatíme časť svojich dlhov. Spotreba potom rastie pomalšie ako príjmy,“ uviedol v tejto súvislosti hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Čítajte viac Náklady na bývanie tvoria viac ako štvrtinu mesačných výdavkov
Rozdiel oproti bežnému správaniu spočíval v čase lockdownov podľa analýzy v tom, že keď ľuďom príjem klesol, podobne klesla aj ich spotreba. A naopak, v čase uvoľnenia opatrení a rastúcich príjmov zase dobiehali nákupy, ktoré predtým nemohli uskutočniť. Nešetrili preto viac.
Podľa analýzy NBS zmena prišla až koncom roka, vtedy už úspory domácností výraznejšie narástli. Príjmy v ekonomike boli stabilné. Opatrenia, ale aj snaha držať si odstup však spôsobili, že spotreba klesala a peniaze sa začali viditeľnejšie hromadiť aj na účtoch v bankách. K nim ešte pribudnú tie ušetrené v prvom štvrťroku.
„V predpovedi NBS rátame s tým, že keď sa ekonomika opäť otvorí, rozbehne sa míňanie tak, ako sme naň boli zvyknutí pred pandémiou. Dodatočných úspor nahromadených v minulom roku sa však ľudia zväčša nedotknú, uvedomujúc si, že pokrízový svet bude iný a viac neistý,“ poznamenal Horváth.
Pesimisti a optimisti
Optimisti, ktorí považujú dodatočné úspory za skutočne vynútené alebo nechcené, očakávajú, že sa ich ľudia budú snažiť zbaviť a oživenie v spotrebe môže byť ešte silnejšie ako v našej predpovedi. Možno nepôjdeme na tri dovolenky za rok, ale obmeníme nábytok alebo si kúpime auto," pripustil.
Naopak, pesimisti môžu podľa Horvátha namietať, že si ľudia možno neskoro uvedomujú závažnosť situácie a v hromadení dodatočných úspor na horšie časy budú pokračovať aj po otvorení ekonomiky. Aby mali mäkší vankúš pre ďalšie tvrdé pristátia v budúcnosti.
Neistota ďalšieho vývoja je podľa ekonóma naďalej veľká. V čase veľkej neistoty by aj pre vládu malo platiť heslo „Buď pripravený na najhoršie, dúfaj v najlepšie“. „Môže sa napríklad stať, že neúmerné šetrenie na zlé časy môže tieto zlé časy "pomôcť“ privolať. Takémuto bludnému kruhu sa iste potrebujeme vyhnúť," upozornil hlavný ekonóm NBS.
Čítajte viac Slováci viac šetria, menej si požičiavajú a míňajú. Len dočasne
Je preto podľa neho potrebné uvažovať, akým spôsobom a za akých okolností by štát mohol podporiť oživenie nálad a spotreby. „V minulom roku účinne stabilizoval príjmy ľudí podporou udržania zamestnanosti a špeciálnymi pandemickými dávkami. Mnohé skupiny, napríklad malých živnostníkov, však táto pomoc mohla minúť. Z toho dôvodu museli a musia robiť neľahké rozhodnutia v domácom rozpočte. Zrejme budú opatrnejší aj do budúcnosti,“ myslí si ekonóm.
V tomto roku by sme preto mali zvážiť, či nevyužijeme dostupnosť lacných úverov pre štát na podporu príjmov domácností. „Mohli by sme tým vyvážiť možnú opatrnosť ľudí a urýchliť, posilniť návrat životnej úrovne na predkrízové úrovne,“ dodal Horváth.