Kaššák pripomenul, že organizované poľovníctvo na Slovensku by sa malo dočkať novely zákona o poľovníctve. V minulom roku v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vznikla pracovná skupina pre tvorbu legislatívnych a koncepčných materiálov v oblasti poľovníctva. Jediné riadne zasadnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo v lete minulého roka. Tam si jej členovia podrobne vydiskutovali a odsúhlasili východiská a zásady, z ktorých by mal nový zákon vychádzať. Realita je však úplne iná. Návrh zákona, ktorý bol predložený do vnútrorezortného legislatívneho procesu, je nielen v rozpore so závermi komisie, ale dokonca aj v rozpore s koncepciou rozvoja poľovníctva SR do roku 2030.
Viceprezident SPK zdôraznil, že reakciou na toto konanie MPRV bolo spustenie petície Poľovníctvo má zmysel koncom októbra minulého roka. Petícia si kládla za cieľ vyzbierať podpisy na záchranu organizovaného poľovníctva na Slovensku, ktoré si 10. decembra 2020 pripomenulo 100. výročie od vzniku Loveckého ochranného spolku, teda prvej jednotnej poľovníckej organizácie na Slovensku.
Členovia petičného výboru aj všetci podpísaní pod petíciou nechcú podľa Kaššáka dopustiť, aby sa životné poslanie desiatok tisíc dobrovoľných poľovníckych nadšencov a ich rodín, funkcionárov a profesionálnych zamestnancov, stalo predmetom politického obchodovania a spoločenského znehodnocovania.
Kaššák upozornil, že štát na činnosť poľovníctva ani SPK, ako organizácie s preneseným výkonom štátnej správy, cielene finančne neprispieva. Poľovníci sa vďaka členským príspevkom samofinancujú a nezaťažujú štát ani občanov, ktorí s poľovníctvom nemajú nič spoločné. Títo občania ale užívajú benefity, ktoré poľovníctvo zabezpečuje vo vidieckej krajine.
Súčasný návrh zákona o poľovníctve a taktiež rýchle novely poslancov, ktorí poľovníctvu nerozumejú, ale zastupujú skupinu lobistov, podľa Kaššáka práve naopak zaťažuje štátnu správu poľovníctva kompetenciami, ktoré SPK zabezpečuje v súlade so súčasným zákonom z vlastných zdrojov, bez nároku na verejné financie a zaťažovanie daňových poplatníkov.
Kaššák podčiarkol, že dôvodom vyhlásenia petície bola obhajoba poľovníctva a zabránenie snáh úzkej skupiny samozvancov sledujúcich vlastné záujmy. Tí účelovo zavádzajú a zneužívajú politikov i verejnosť s tým, že zastupujú 63.000 poľovníkov. V skutočnosti ich zastupujú len niekoľko desiatok. Snažia sa o rozbitie súčasnej poľovníckej organizácie a vybudovaného fungujúceho systému. Viceprezident SPK dodal, že poľovnícka komunita a ľudia žijúci na vidieku si plne uvedomujú vážnosť situácie a devastačné dosahy zákulisne pripravovanej novely zákona o poľovníctve. Preto sú podpisy vyše 153.000 občanov v petícii silným hlasom aj voličov strán súčasnej vládnej koalície, ktorí tak jasne vyzvali politikov neničiť to, čo funguje.
„Zavetovali sme to (návrh zákona o poľovníctve, pozn. TASR). Nateraz majú poľovníci ‚vystaráno‘, kým si znovu nezasadnú za stôl a kým sa neprijme taký návrh zákona, ktorý bude vyhovovať modernej dobe, ochrane prírody a záujmom organizovaného poľovníctva,“ doplnil Kollár. Petíciu od poľovníkov dá podľa svojich slov skontrolovať, či spĺňa všetky náležitosti a nariadi jej prerokovanie v príslušnom výbore a v pléne NR SR.
MPRV SR ako ústredný orgán štátnej správy poľovníctva vníma podľa slov jeho hovorcu Daniela Hrežíka celospoločenský význam poľovníctva a jeho dôležitosť pre prírodu, krajinu a pre ľudí, ktorí v nej žijú. „Hlas 153.000 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu za zachovanie poľovníctva, považujeme za silný prejav vôle občanov – poľovníkov aj nepoľovníckej verejnosti. MPRV pripravuje vládny návrh nového zákona, tento je ešte pred predložením do medzirezortného pripomienkového konania, počas ktorého bude priestor na predloženie a prerokovanie jednotlivých pripomienok. Evidujeme iniciatívu niektorých poslancov NR SR zmeniť platný zákon o poľovníctve formou poslaneckých návrhov. Je na zvážení NR SR, či v čase, keď sa už pripravuje nový zákon, má zmysel predkladať a prijímať čiastkové novely existujúceho predpisu,“ dodal Hrežík.