Nové pravidlá práce z domu? Ľudia na tom môžu nakoniec prerobiť

Viac byrokracie i zamestnanci v nevýhode. Tak by sa dala definovať prax pri nových pravidlách uhrádzania výdavkov za prácu z domu. Od marca sa totiž firmy a zamestnanci musia riadiť novelou Zákonníka práce. Po novom by okrem iného mali zamestnávatelia ľuďom na home office hradiť zvýšené náklady napríklad za spotrebu elektriny, internet, telefón či opotrebovanie zariadení. Musia ich však vedieť preukázať. Na papieri to vyzerá jasne, no v pracovnej realite to nie je také jednoduché.

, 12.04.2021 06:00
81

Svoje o tom vedia hlavne zamestnanci IT firiem, ktorí sú mimo kancelárií už viac ako rok. Podľa odborovej organizácie ZO ECHOZ uniJA, ktorá ich zastupuje, vyvolali nové pravidlá veľa otázok. „Vláda deklarovala snahu znižovať byrokraciu vo firmách, no vzápätí očakáva výpočet a kontrolu preukázateľných nákladov za každého jedného zamestnanca,“ vysvetľuje predseda odborárov Andrej Žvásta.

Ľudia musia podľa neho napríklad preukazovať spotrebu elektrickej energie notebooku a obrazovky počas konkrétneho pracovného času. Nie je pritom jasné, ako by sa mal zvýšený výdavok počítať. „Má sa zamestnanec dohodnúť so zamestnávateľom, akého dodávateľa, akú zmluvu a na ako dlho má uzatvoriť s tým, že takto bude dokladovať celé zmluvy a faktúry?“ pýta sa Žvásta.

Komplikácie s novou legislatívou priznávajú aj firmy. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová tvrdí, že dokladovať reálne výdavky môže byť v niektorých prípadoch viac ako problematické. „Firmy uprednostňujú pevne stanovenú paušálnu náhradu. Cestou sú i dohody v pracovných či kolektívnych zmluvách alebo v internom predpise firiem,“ hovorí.

V tom prípade je ale podľa odborárov namieste otázka, či pre nejasnosti v zákone nebudú nakoniec niektorí zamestnanci dotovať podnikanie svojho zamestnávateľa. Ich výdavky môžu byť totiž vyššie ako paušálna náhrada. „Zrazu tu máme situáciu, keď si zamestnanci uspôsobujú svoje pracovné prostredie na svoje náklady,“ upozorňuje Žvásta. Pritom podľa zákona nemusia, dodal.

Nejasno v nových pravidlách má i čitateľ denníka Pravda – programátor, ktorý si neprial zverejniť svoje meno. Redakcia ho však má k dispozícii. Z domu robí od vypuknutia pandémie. Od zamestnávateľa má k dispozícii pracovný notebook. „Zatiaľ nám nijako nedali vedieť, ako sa to bude riešiť, očakávam, že zavedú nejaký paušál, ktorý nám prirátajú k výplate,“ myslí si programátor.

Čo musí firma pri práci z domu zabezpečiť:

  • Zamestnancovi musí firma zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne kontrolovať technické a programové vybavenie.
  • Keď chce zamestnanec používať vlastné vybavenie, firma zabezpečuje ochranu údajov. Firma tiež uhrádza preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca na vlastné vybavenie a predmety potrebné na výkon práce z domu.
  • Zamestnanec tiež musí byť informovaný o všetkých obmedzeniach používania technického aj programového vybavenia. Firma ho upozorní aj na následky porušenia týchto obmedzení.
  • Zamestnávateľ by tiež mal predchádzať izolácii zamestnanca, ktorý pracuje z domu, od ostatných zamestnancov a umožniť mu vstup aj na pracovisko.
  • Zamestnanci pracujúci z domu musia mať prístup k zlepšovaniu svojej kvalifikácie rovnako ako zamestnanci, ktorí z domu nepracujú.

Zdroj: Novela Zákonníka práce

Elektrina alebo pracovná stolička?

Zmeny v Zákonníku práce pripravilo ministerstvo práce ešte vlani. Novela mala prispôsobiť podmienky práce pandemickej situácii. Home office sa totiž stal žiadaným, ale i povinným. Firmy musia po novom zamestnancom napríklad dodať techniku a jej zabezpečenie. Zamestnanci môžu pracovať aj s vlastným vybavením, no zamestnávateľ im musí zabezpečiť ochranu dát.

Kritizovaným bodom je však práve uhrádzanie zvýšených nákladov zamestnanca pri práci z domu. Zákon totiž nešpecifikuje, čo a za akých okolností má firma ľuďom hradiť. Rezort práce to necháva na dohode medzi firmou a zamestnancom. Právnici sa zhodujú, že podmienky náhrady musia byť dohodnuté v pracovnej či kolektívnej zmluve. Môže ísť v podstate o čokoľvek.

„V praxi najčastejšie zamestnávatelia hradia napríklad výdavky na energie, internetové služby, papier, telefonické služby a podobne,“ hovorí advokátka Barbara Némethová z advokátskej kancelárie Schin & Majdúch. Podľa advokáta Stanislava Hutňana je home office špecifický, preto by nemusel byť problém ani v tom, aby sa v zmluve dohodla aj náhrada napríklad za ergonomickú stoličku.

Všetko sa zdaňuje

Podľa odborovej organizácie ZO ECHOZ uniJA už firmy, v ktorých pôsobí, so zamestnancami aktívne rokujú o forme, akou sa budú zvýšené výdavky vyplácať. Niekoľko zamestnávateľov ponúka ľuďom mesačný paušál vo výške 20 eur. Iná firma zase vyžaduje, že čokoľvek uhradí len po individuálnej výzve a len to, čo vie konkrétny zamestnanec dokladovať. Ďalšia sa s ľuďmi dohodla na paušále za energie a dáta.

Žvásta ale upozorňuje, že z mesačného paušálu chcú zamestnávatelia platiť dane aj odvody. A to hlavne z dôvodu právnej neistoty a neschopnosti kontrolovať výšku zvýšených nákladov. „Je to daňovo nevýhodné, nesystematické, ale zrejme lepšie ako iné terajšie zákonné možnosti,“ myslí si. Odborári by preto privítali oslobodenie istej sumu, ktorú vypláca firma pri home office napríklad ako paušál za energie či pripojenia.

Predsedovi odborárov sa tiež nepozdáva, že daniari neposkytli žiadne záväzné stanovisko, ako presne refundovať zvýšené náklady zamestnanca tak, aby nebolo potrebné uhradiť daň z príjmu a sociálne odvody. Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov pre denník Pravda po schválení zákona povedal, že ako paušálna odmena to môže byť oslobodený príjem. Firma však musí preukázať, že príplatok je za prácu z domu.

Uhrádzanie nákladov aj príležitostne?

Novela Zákonníka práce, ktorá platí od marca, tiež po novom definuje, čo je vlastne pravidelná domácka práca, telepráca a čo je len príležitostná práca z domu. „Za trvalý home office sa považuje práca vykonávaná pravidelne z domácnosti zamestnanca. Výkon takejto práce má trvalý a stály charakter, čiže nielen príležitostný,“ vysvetľuje Oliver Majdúch, advokát a zakladateľ advokátskej kancelárie Schin & Majdúch. Pri dlhodobej práci z domu majú zamestnanci nárok na úhradu zvýšených nákladov v domácnosti. Pri príležitostnej práci z domu to však môže byť problém.

Nárok zamestnanca sa pri príležitostnom home office na kompenzáciu nákladov výslovne neustanovuje. „Zastávame názor, že v záujme zachovania právnej istoty by bolo vhodné takúto kompenzáciu zahrnúť do kolektívnych zmlúv alebo určiť jednotlivo v pracovných zmluvách,“ tvrdí advokát Stanislav Hutňan. Ako dodal, zákon to síce neprikazuje, ale zamestnávateľovi a zamestnancovi nič nebráni pristúpiť k dohode. Novela bola pre náhradu zvýšených výdavkov kritizovaná už pri prvom predložení.

Rezort práce sa však bránil tým, že rovnaká možnosť kompenzácie funguje už dlhodobo. Firmy sa so zamestnancami mohli dohodnúť v zmluve na tom, že im bude zaplatené používanie vlastného vybavenia pri práci z domu. Napriek tomu sa čakalo, že v novele zákona bude táto problematika lepšie špecifikovaná.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
81 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #práca z domu #práca #home office #firmy #byrokracia