Na Slovensku zmenila podmienky od marca novela Zákonníka práce. Tá už presnejšie určuje, čo sa považuje za domácku prácu a teleprácu. A to príležitostnú alebo dlhodobú. Firmy musia zároveň ľuďom uhrádzať zvýšené náklady, ktoré im pri takejto práci vzniknú. Zmeny však v slovenskej praxi pokrivkávajú.
Zdravé sedenie
„V Česku niektoré firmy prispievajú zamestnancom na zariadenie alebo im umožňujú, aby si napríklad zdravotnú stoličku preniesli z kancelárie domov, kým majú home office,“ tvrdí Kateřina Zaydlarová z Centra zdravého sedenia. Podľa jej slov už nie je trendom v rámci benefitov len pracovný notebook alebo telefón. Ako pribúdajú sedavé zamestnania, medzi ľuďmi rastie záujem o ergonomické zariadenie, dodala.
Škandinávske krajiny zdravé pracovné sedenie posunuli ešte o niečo ďalej. Vybavenie kancelárií výškovo nastaviteľnými stolmi je tam upravené zákonom. Podľa Zaydlarovej takto môžu ľudia vymeniť dlhodobé sedenie za občasné státie, ktoré zlepšuje prúdenie krvi, znižuje riziko krvných zrazenín a iných zdravotných problémov. Okrem zdravotných benefitov sú tak zamestnanci podľa nej aj produktívnejší.
V Rakúsku (ne)zdaňujú
Na Slovensku vyvolali otázky práve podmienky uhrádzania zvýšených nákladov práce z domu. Podľa odborovej organizácie ZO ECHOZ uniJA, ktorá pôsobí hlavne v IT firmách, je problém najmä v mechanizme. Zamestnávatelia tak skôr pristupujú k ponuke na mesačný paušálny príspevok. Ako však vysvetľuje predseda odborového zväzu Andrej Žvásta, kvôli právnej neistote z nich budú firmy platiť odvody a daň.
Odborári preto dávajú za príklad susedné Rakúsko. Platby zamestnávateľa za home office do výšky 300 eur ročne tam oslobodili od dane. Zamestnanci si tak môžu o túto sumu znížiť si základ dane v daňovom priznaní vždy na konci roka. Podmienkou však je, že tieto prostriedky použili na kúpu zariadenia pre prácu z domu. A nemusí ísť len techniku ako napríklad tlačiareň, ale aj ergonomickú stolička či stôl.
Slovenská legislatíva upravujúca home office však nedefinuje, čo všetko môžu firmy kompenzovať. Podľa právnikov sa na tom musia dohodnúť so zamestnancami v zmluvách či v interných predpisoch. „Zväčša náklady práce z domácnosti ostanú na zamestnancoch, zamestnávatelia to môžu vnímať ako snahu o zvýšenie mzdy, zamestná to odbory pri vyjednávaní a zaťaží to medziľudské vzťahy,“ uzavrel Žvásta.
Pracovať z domu dlhodobo nie je zdravé
Kvôli pandémii sa od marca minulého roka presunulo z kancelárií do domácností na celom svete približne desať percent zamestnancov. Situácia však bola v jednotlivých krajinách odlišná. Home office sa stal bežným aj v pracovných podmienkach na Slovensku. Podľa odborníka na firemné vzdelávanie Daniela Bacíka z PLUS Academie si to ľudia spočiatku pochvaľovali. Získali totiž benefit zadarmo – nemuseli dochádzať do práce a boli viac s rodinou. Práca z domu neuškodila ani produktivite, ktorá bola porovnateľná alebo vyššia ako v kancelárii.
Bacík ale upozorňuje, že dlhodobá práca z domu má aj svoje riziká. Ľudia sa totiž nestretávajú s kolegami a doma nemajú ideálne pracovné podmienky. „Dlhodobý absentujúci osobný kontakt s kolegami môže viesť k depresii, úzkosti a iným psychickým problémom, rovnako ako dusenie svojich názorov, nevyjadrené myšlienky či strach o miesto,“ tvrdí odborník na firemné vzdelávanie. Po skončení pandemických opatrení sa podľa neho začne vo firmách praktizovať takzvaný hybridný úväzok, ktorý kombinuje prácu v kancelárii s väčším podielom práce z domu.